Múzeum rusínskej kultúry

od 5. 3. 2019 do 15. 7. 2019

Podkarpatská Rus bola stáročia súčasťou habsburskej monarchie, ale na konci 1. svetovej vojny sa hľadali možnosti zmeny štátoprávneho postavenia. Počas pobytu Tomáša G. Masaryka v USA v roku 1918 bolo Rusínom zo strany amerického prezidenta doporučené usilovať o autonómiu v rámci jazykovo blízkeho štátu. Jednou z možností bolo včlenenie podkarpatského územia do vznikajúceho Československa. Stalo sa tak na jar v roku 1919. Na parížskej mierovej konferencii po 1. svetovej vojne v septembri 1919 sa Saintgermainskou zmluvou nová republika zaviazala zriadiť na území Rusínov južne od Karpát autonómnu jednotku. Vo februári 1920 bola integrovaná do ústavnej listiny Československej republiky.

Výstava reprezentuje časový úsek spoločných dejín – 25 rokov, ukážku premenlivosti správy územia Podkarpatskej Rusi a jej vplyvu na každodenný život, na pozadí štátotvorných historických udalostí vzniku a existencie prvej Československej republiky. V máji 2019 si pripomíname 100 rokov od hlasovania Centrálnej rusínskej národnej rady v Užhorode za pripojenie územia Podkarpatskej Rusi k Československu.

Archivár Národného archívu ČR, autor výstavy Mgr. David Hubený PhD., (Odd. fondov štátnej správy z rokov 1918 – 1945) o výstave povedal: „ ... panelová výstava približuje okolnosti vzniku myšlienky na pripojenie územia karpatských Rusínov k Československu. Zaoberá sa otázkami spojenými s budovaním štátnej správy a hospodárstva. Približuje vzťahy s maďarskými a poľskými záškodníkmi, boje s maďarskou armádou a ukrajinskými nacionalistami v rokoch 1938 a 1939. Sprostredkúva záujem exilovej vlády v Londýne o dianie na Podkarpatskej Rusi, tiež prípravy a pokusy obnoviť československú správu na časti oslobodenej Podkarpatskej Rusi podľa zmluvy ČSR a ZSSR o spojenectve z konca roku 1943 (platnej 20 rokov). Podľa tejto zmluvy sa mala ČSR obnoviť v jej predmníchovských hraniciach aj s Podkarpatskou Rusou. Avšak 29. júna 1945 bola v Moskve podpísaná zmluva a v nej sa Československo zaviazalo Sovietskemu zväzu odstúpiť územie Podkarpatskej Rusi v jej predmníchovských hraniciach. Posledná časť výstavy približuje medzištátne jednanie o poskytnutí územia ZSSR a snahy o odškodnenie československých občanov... agrárna Podkarpatská Rus sa v rámci Československa úspešne rozvíjala, pamätníci dodnes radi spomínajú na „panovanie Československa" dodal D. Hubený.

Výstavu, ktorá vznikla v spolupráci s Národným archívom Českej republiky, doplnia fotoreprodukcie zo života na Podkarpatskej Rusi v 20. a 30. rokoch 20. storočia v mestách Užhorod, Mukačevo, Svajlava, ako aj o dobové dokumenty a knižné diela zachytávajúce historické a dejinné súvislosti obdobia, kedy bola Podakrpatská Rus súčasťou Československa.