Múzeum Slovenských národných rád

Slovenské národné múzeum pozýva na slávnostné otvorenie novej expozície SNM – Múzea Slovenských národných rád v Myjave, dňa 28.mája 2019 o 17.00 h. 

Pozvánka

SNM – Múzeum Slovenských národných rád v Myjave prezentuje dejinné udalosti spojené so vznikom Slovenskej národnej rady (SNR) v rokoch 1848 –1849. Základom bol pôvodne dom Anny Kolényovej, kde 19. septembra 1848 po prvýkrát zasadala Slovenská národná rada. Pri pamätnom dome bola v polovici 60. rokov vybudovaná moderná prístavba podľa arch. návrhu Ing. arch. Martina Kusého, otvorená v roku 1968. Jeho súčasťou boli diela popredných slovenských výtvarných umelcov – Kláry Pataki, Rudolfa Pribiša, Jozefa Kostku, Štefana Belohradského, Erny Masarovičovej. Expozičné stvárnenie udalostí sa odvtedy niekoľkokrát zmenilo. Cieľom bolo zachytiť meniace sa postavenie SNR a historický oblúk, ktorým prešlo Slovensko od vzniku Slovenskej národnej rady v roku 1848 po vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. K pamätníku tvorenému domom A. Kolényovej a modernou prístavbou pričlenili neskôr ďalšie historické objekty – Bradáčov dom a Kubovčiakov dom. Postupne dochádzalo aj k zmenám v poslaní múzea. Z pamätníka, pripomínajúcom revolučné udalosti meruôsmych rokov, sa formovalo plnohodnotné múzeum. Popri zhromažďovaniu dokladov k revolučným udalostiam rokov 1848 –1849 a mapovaniu historickej úlohy SNR a jej poslania v dejinách slovenského národa a Slovenska, začalo postupne múzejnými prostriedkami dokumentovať aj región Myjavska a priľahlých kopaníc.

Súčasná expozícia Slovenská národná rada v toku času predstavuje komplexný pohľad na úlohu SNR a jej poslania v dejinnom vývoji slovenského národa a Slovenska v kontexte našich národných dejín. Architektonicko-výtvarné stvárnenie expozície je riešené v súlade s pôvodným architektonickým návrhom celého objektu múzea, komponovanom ako pamätník. Expozícia je s prihliadnutím na architektonický komplex budov múzea rozdelená do dvoch, relatívne samostatných ale vnútorne previazaných celkov.

Prvá časť v modernej prístavbe približuje dejinnú cestu SNR od jej vzniku v septembri 1848 až po ideové naplnenie jej cieľa – vznik Slovenskej republiky v roku 1993. Dôraz sa kladie najmä na najdôležitejšie dokumenty sledujúce dôležité ideové a historické míľniky na ceste SNR. Na začiatku historickej cesty bola Slovenská národná rada jediným politickým reprezentantom slovenského národa. Jej programové ciele boli sformulované v Žiadostiach slovenského národa v máji 1848. V druhej polovici 20. storočia sa SNR stáva zákonodarným orgánom Slovenska. Od roku 1993 je ako Národná rada Slovenskej republiky skutočným zákonodarným orgánom suverénneho štátu – Slovenskej republiky. Expozícia približuje aj ďalšie dôležité politické dokumenty – Marcové zákony, Žiadosti slovenského národa, Memorandum slovenského národa, Martinskú deklaráciu z roku 1918, Ústavnú listinu Československej republiky z roku 1920, Vianočnú dohodu, Zákon o československej federácii z roku 1968, Deklaráciu SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky (17. júl 1992), Ústavu Slovenskej republiky. Fakt, že väčšina najvýznamnejších dokumentov má podobu faksimílií, neuberá na ich výpovednej hodnote. Plná textová podoba dokumentov je prezentovaná aj v elektronickej podobe.

Ďalšia časť expozície sa nachádza v autentickom prostredí pôvodného domu Anny Kolényovej. Rodinnú intimitu života rodiny ilustruje tzv. dievčenská izba, ktorá spája myšlienku revolučných udalostí so životom jednoduchých ľudí – tu sú to dcéry A. Kolényovej Anna a Zuzana, ktoré sa stali aktívnymi účastníčkami udalostí. Dobové zariadenie izbičky oživuje expozíciu, ktorú dopĺňajú autentické pamiatky ako napr. klin zo šibenice Vilka Šuleka, pamiatky na Jána Francisciho. Autenticitu umocňuje dobový nábytok v symbióze s prezentáciou memorabilných pamiatok, dobových grafík s námetom miest bojov, portréty vojenských veliteľov (Karol Bórik, František Zach), pamätníkov povstania z roku 1848 (myjavskí rodáci Ján Sedláček z Búranového a Ján Papánek), účastníkov revolučných udalostí (Viliam Paulínyi Tóth, August Horislav Škultéty, Janko Kučera – turčiansky rodák, veliteľ národnej gardy v Turci, Daniel Jaroslav Bórik, historik Mikuláš Dohnány v uniforme slovenského dobrovoľníka). Plejádu účastníkov revolúcie 1848 – 1849 dotvára jediná žena, Jana Hrebendová, rod. Bóriková, účastníčka revolúcie, ktorá zabezpečovala zdravotnícku pomoc raneným slovenským dobrovoľníkom. Odvahu vdovy Kolényovej, najmä pri pomoci zraneným dobrovoľníkom ilustruje pivničný priestor, ktorý slúžil ako úkryt aj poľná nemocnica.

Centrálnym priestorom domu bola sviatočná izba, ktorá je dominantným prvkom expozície. Tu bol hlavný stan povstania, úradovali tu vodcovia (Štúr, Hurban, Hodža), prijímali sa tu vyslanci okolitých obcí, vydávali rozkazy s pečaťou a podpisom Slovenskej národnej rady, odtiaľto sa rozposielali všetky významné dokumenty (Príhlasy k slovenskému národu). Miestnosti dominuje jediný zachovaný autentický predmet – stôl, na ktorom bola písomne potvrdená Slovenská národná rada 19. septembra 1848. Interiér dotvárajú truhlica, lavica, stoličky a portréty troch najvýznamnejších aktérov revolučných udalostí – Ľ. Štúra, J. M. Hurbana, M. M. Hodžu.

Záver expozície je vyjadrením úcty a vďaky A. Kolényovej a jej rodine za ich nezištnú a obetavú pomoc. Posledná časť je symbolickým pamätníkom, s dobovým mobiliárom, doplneným rodostromom rodiny Kolényovej a textovými informáciami o rodine a osobnosti A. Kolényovej, o ktorej sa nezachovalo v archívnych dokumentoch dostatok relevantných správ.