Literárne akcie počas 56. Slávností kultúry Rusínov-Ukrajincov Slovenska

18. 6. 2010

V prvý deň 56. Slávností kultúry Rusínov-Ukrajincov Slovenska v priestoroch Podduklianskej knižnici vo Svidníku sa uskutočnila beseda s týmito ukrajinskými spisovateľmi: básnikom a publicistom Olexandrom Gavrošom, spisovateľkou detskej literatúry Halynou Malyk (obidvaja z Užhorodu) a esejistom, prekladateľom, publicistom Olexandrom Šokalom z Kyjeva, ktorých uvádzal spisovateľ a prekladateľ Ivan Jackanin z Prešova, predseda Spolku ukrajinských spisovateľov na Slovensku. Všetci traja zahraniční predstavitelia literatúry priblížili prítomným svoju tvorbu a to buď priamo prednesenými ukážkami (krátka báseň O. Gavroša), alebo o nej iba hovorili. Pani Halynu Malyk, ktorá sa venuje detskej literatúre znepokojuje fakt, že rastú deti, ktoré vôbec nemajú žiadny vzťah ku knihám a celé hodiny vysedávajú pred počítačom, pričom dobre nevnímajú okolie, nevyvíja sa u nich cit ani fantázia. V minulosti matka aj napriek vyčerpajúcej, únavnej práci na poli našla si čas, aby svojmu dieťatku ležiacemu v poľnej kolíske zaspievala uspávanky, a pod ich nežným, láskavým nápevom vietor sa menil na jemný vánok a spolu s matkiným utišujúcim nápevom utíšil aj plač tohto maličkého stvoreniatka. Pán Olexander Šokalo vo svojom veľmi zaujímavom vystúpení očaril prítomných tým, keď celkom z iného zorného uhla, než sme boli doposiaľ zvyknutí priblížil osobnosť v ukrajinskej literatúre spisovateľa Pantelejmona Kuliša (1819 – 1897). Hoci P. Kuliš, (esejista; dramatik; filozof, pedagóg, publicista; prekladateľ literárnych diel svetových majstrov z Anglicka, Nemecka, Poľska; folklorista, etnograf, vydavateľ) bol súčasníkom velikána ukrajinskej literatúry Tarasa Ševčenka, osud mu posmrtne nedožičil veľkú slávu. Naopak, jeho meno sa po dlhé roky zámerne očierňovalo a zamlčovalo. Jeho najznámejší historický román Čierna rada („Čorna rada“), v ktorom opisuje udalosti po podpísaní Perejaslavskej dohody v r. 1654, kedy po smrti ukrajinského heťmana Bohdana Chmeľnyckoho dochádza k mocenskému boju o vládu sa dostal na čiernu listinu a po dlhé roky s nesmel vydávať. Svojím postojom a zmýšľaním k politikárčeniu, kde každý pri moci sa snaží uchmatnúť čo najväčší kus koláča pre seba, Kulišov román je aktuálny aj podnes. Toto dielo Ivan Franko nazval najlepším historickým románom v ukrajinskej literatúre. Dnes je už meno Pantelejmona Kuliša očistené a bola mu prinavrátená patričná úcta, ktorá mu právom náleží. V roku 2005 v Kyjeve vyšla kniha Pantelejmon Kuliš Môj život („Moje žyťťa“), s predslovom Olexandra Šokala, šéfredaktorom časopisu „Ukrajinskyj svit“. V literárnom duchu sa niesla aj ďalšia akcia, ktorá pod názvom Od zabudnutia k nesmrteľnosti sa konala v priestoroch konferenčnej sály SNM – Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Scenáristkou, režisérkou a zároveň aj konferencierkou tohto literárno-hudobného pásma bola Eva Oleárová z Prešova. Vo svojom vystúpení urobila prierez životom a literárnou tvorbou ukrajinskej spisovateľky Iriny Nevyckej (1886, Zbudská Belá, okr. Medzilaborce – 1965, Prešov). (Mimochodom výpis z jej Krstného listu z roku 1949 je vystavený v kultúrno-historickej expozícii SNM-MUK). Práve na jej počesť sa každoročne koná prehliadka ukrajinskej poézie a prózy Struny srdca. Ukážky z tvorby I. Nevyckej predniesli členky Klubu recitátoriek umeleckého slova pri Podduklianskej knižnici Anna Vaňková, Mária Barnová a hostka Evelina Hvaťová. Vybrať si za prednes filozofické básne popretkávané sarkazmom, básnika, svidničana Štefana Hostiňáka je veľká odvaha. Ale pre takúto skúsenú recitátorku, akou je Oľga Uramová, to nebol žiadny problém, zvládla to bravúrne. Prednesené slová dopĺňalo populárne spevácko-hudobné trio: Anna Labiková, Anna Vaňková a Miroslav Humenník. Na záver tohto podujatia sa prítomným predstavil ochotnícky divadelný súbor z Rešova, ktorý v rešovskom nárečí pod vedením režisérky Eveliny Hvaťovej predviedol záver drámy I. Nevyckej Búrka („Burja“). Okrem toho hostia z Rešova nezvyčajne krásne a citlivo zaspievali zhudobnenú báseň Tarasa Ševčenka Takýto je jej osud („Taka jiji doľa“).

Nadežda Varcholová