Richard Réti - šachový génius

od 6. 6. 2019 do 30. 11. 2019


Richard Réti - Šachový génius

SNM - MŽK uvádza výstavu o Richardovi Rétim (1889 - 1929), rodákovi z Pezinka židovského pôvodu, medzinárodne uznávanom šachovom hráčovi, mysliteľovi, novátorovi, publicistovi, rekordérovi v hre naslepo a jedinom slovenskom šachistovi, ktorý porazil majstra sveta!
Autori výstavy: Marián Holubčík, Michal Vaněk
Trvanie výstavy: 6. júna - 10. novembra 2019
Výtvarno-priestorové riešenie: Zuzana Vaněková

Richard Réti sa narodil v židovskej rodine v Pezinku 28. mája 1889. Jeho prvým významným úspechom bolo v roku 1918 víťazstvo na medzinárodnom turnaji v Košiciach. Nasledoval triumf v roku 1920 vo švédskom Göteborgu a v roku 1922 v českých Tepliciach-Šanove, kde predstihol celú plejádu európskych majstrov. V roku 1921 sa preslávil svojou vôbec najslávnejšou šachovou štúdiou „Biely na ťahu remizuje". Neskôr vytvoril ešte mnoho ďalších a zložitejších štúdií, táto však svojou efektnosťou s malým počtom figúrok neustále fascinuje a slúži ako učebnicový príklad pre porozumenie šachovým koncovkám. Ako šachový mysliteľ a novátor stál po prvej svetovej vojne na čele tzv. hypermodernistov, ktorí presadzovali nové prístupy k otvoreniu i ďalším fázam šachovej partie. Kritizoval dogmatizmus klasickej pozičnej školy, ktorú reprezentoval nemecký veľmajster Siegbert Tarrasch. Svoje názory sformuloval v knihe Nové idey v šachu, ktorú vydal v roku 1922. Ďalšia jeho kniha Majstri šachovnice (1930) vyšla až po jeho smrti a je považovaná za jednu z najlepších šachových učebníc. Obe publikácie patria ku klasickým dielam šachovej literatúry a dodnes vychádzajú v mnohých svetových jazykoch. Svetové uznanie si vyslúžil najmä výkonmi na turnaji šachových hviezd, ktorý sa v roku 1924 konal v New Yorku. Na tomto turnaji porazil majstra sveta José R. Capablancu, kde v partii s ním ako biely použil svoj revolučný systém otvorenia. Verejnosť udivoval mimoriadnou schopnosťou hrať naraz množstvo partií „naslepo". V roku 1925 v brazílskom Sao Paole vytvoril svetový rekord, keď v simultánnej hre čelil až 29 súperom. Napokon dvadsať partií vyhral, v siedmich remizoval a len dve prehral! Bol to neuveriteľný výkon, ktorým opäť posunul známe hranice ľudských možností. V roku 1927 viedol československé družstvo na prvej šachovej olympiáde v Londýne, pričom mal hlavnú zásluhu na celkovom piatom mieste svojho tímu. Keď sa v apríli 1929 vrátil do Prahy, zrazu sa u neho objavili príznaky šarlachu. Veľmajstra okamžite previezli do nemocnice. Napriek liečbe na infekčnom oddelení zomrel 6. júna na otravu krvi. V Českej republike si ho vo verejnom hlasovaní zvolili za najlepšieho domáceho hráča storočia. V roku 2018 ho v americkom St. Louis zaradili do svetovej šachovej siene slávy.