Všetky expozície a výstavy 18 špecializovaných múzeí Slovenského národného múzea (SNM) sú pre návštevníkov kvôli pandémii koronavírusu COVID-19 už od 10. marca zatvorené. Zažívame bezprecedentnú dobu, ktorá vystavuje skúške okrem nášho zdravia, sociálnych kontaktov aj našu kultúru a kultúrne zvyky. Napriek ťažkým časom však Slovenské národné múzeum, vrátane svojich špecializovaných múzeí, žije. A prežije. Dôkazom toho je aj seriál krátkych rozhovorov s riaditeľmi jednotlivých múzeí. Všetkým sme položili šesť rovnakých otázok. Dnes prinášame odpovede PhDr. Juraja Bartíka, PhD., riaditeľa SNM – Archeologického múzea.                                                                                                                                     

Archeologické múzeum je už viac ako mesiac zatvorené. Ako prežívate toto obdobie Vy ako jeho riaditeľ?
Pracovne. Múzeum je hlavným riešiteľom veľkého projektu financovaného Agentúrou pre vedu a výskum SR, postavenie partnera s vlastným rozpočtom máme aj v ďalšom, rozbiehajúcom sa Rakúsko/Slovenskom projekte v rámci programu INTERREG. Vyžaduje si to mesačné výkazy, monitorovacie správy, písomné jednania s partnermi, hlásenia o plnení a pod. K tomu elektronická komunikácia s kolegami pracujúcimi doma a bežná múzejná agenda. Byrokracie rozhodne neubudlo.

Brány múzea máte síce nútene dočasne zatvorené, jeho srdce však biť neprestalo. Čím ste Vy a Vaši zamestnanci žili posledné týždne?
Tešíme sa z čerstvo vydaného Zborníka Archeológia č. 29, ktorý bude zahraničnej odbornej verejnosti sprístupnený aj v prestížnej medzinárodnej online databáze SCOPUS vydavateľstva Elsevire. Múzeum sa dlhodobo podieľa na záchranných archeologických výskumoch, vynútených investičnou činnosťou. Nemám dojem, že na verejné či súkromné stavby má pandémia nejaký vplyv. Na Slovensku bežia naplno a pri dodržiavaní hygienických opatrení aj ich archeologický dohľad. Týka sa to aj „vlastného domu", obnovy hradu Krásna Hôrka. V obmedzenom režime pokračuje v Múzeu konzervovanie nálezov a elektronické evidovanie zbierkových predmetov. Dôležitou súčasťou našej roboty je veda a výskum. Formou „práce na doma" sa píšu odborné príspevky a výskumné dokumentácie. Pre rad múzejných činností je koronavírus len komplikáciou, nie dôvod odkladu.
                                                                                                                                          

Hovorí sa, že človek si dôležitosť niečoho uvedomí až vtedy, keď o to príde. Čo pre Vás znamenajú návštevníci a priaznivci Vášho múzea?
Dlhodobo kladieme dôraz na prácu s mládežou. Kolegyňa, ktorá sa špecializuje na detské programy „nútene dovolenkuje". Verím, že po návrate normálnych časov príde s čerstvými nápadmi a expozície i výstavy opäť ožijú. Týka sa to aj organizátorov programu cyklu prednášok „Archeologická kaviareň". Odborné konferencie neslúžia len na prezentáciu výsledkov práce, sú aj príležitosťou stretnúť sa so známymi a priateľmi , činiacimi sa v tej istej oblasti. Tešili sme sa na seminár „Spod depozitárneho prachu" venovaný zaujímavým, ale takpovediac zapadnutým zbierkovým predmetom, uloženým vo fondoch slovenských múzeí. Museli sme ho odložiť do neurčitej budúcnosti. Stretnutia s návštevníkmi, kolegami a priaznivcami Múzea sa nedajú nahradiť. Len opäť obnoviť.

Skôr či neskôr sa aj brány Archeologického múzea pre verejnosť opäť otvoria. Na čo sa Vaši priaznivci môžu už teraz tešiť?
Verím, že obratom sprístupníme v priebehu inštalácie opustenú výstavu „Poklady Malých Karpát", pripravovanú aj s Marekom Budajom z Historického múzea. Od roku 2021 začneme pripravovať expozíciu pracovne nazvanú „Doba železná a rímska v Podunajsku", financovanú z medzinárodného projektu.
                                                                                                                                          

Francis Fukuyama svojho času napísal, že „čokoľvek, čo ľudstvo pozná a nejako zvládne, zabudne." Myslíte si, že ľudstvo sa z pandémie koronavírusu poučí? Alebo zabudne?
To druhé. Veď minulé storočie nám poskytuje dostatok názorných príkladov, ako sme sa „poučili" v oblastiach kultivovaného zvládnutia konfliktov, šetrného využitia zdrojov, vytvárania rezerv na horšie časy či ochrany prírody. Kto si spomenie na katastrofické prognózy o šírení AIDS, prezentované v médiách pred 25 rokmi? Nejakú stopu však pandémia zanechá. Sklady zdravotníckych zariadení budú plnšie a naša generácia si bude častejšie umývať ruky.