Všetky expozície a výstavy 18 špecializovaných múzeí Slovenského národného múzea (SNM) sú pre návštevníkov kvôli pandémii koronavírusu COVID-19 už od 10. marca tohto roka zatvorené. Zažívame bezprecedentnú dobu, ktorá vystavuje skúške okrem nášho zdravia, sociálnych kontaktov aj našu kultúru a kultúrne zvyky. Napriek ťažkým časom však Slovenské národné múzeum, vrátane svojich špecializovaných múzeí, žije. A prežije. Dôkazom toho je aj nasledujúci seriál krátkych rozhovorov s riaditeľmi jednotlivých múzeí. Všetkým sme položili šesť rovnakých otázok. Dnes prinášame odpovede Mgr. Petra Bartu, riaditeľa SNM – Historického múzea.

Historické múzeum SNM je už viac ako mesiac zatvorené. Ako prežívate toto obdobie Vy ako jeho riaditeľ?
Na rozdiel od väčšiny zamestnancov kvôli povinnostiam, ktoré nie sú riešiteľné z domu, mám to „privilégium" pracovať priamo v kancelárii. Je viacero úloh a rozpracovaných projektov, ktoré si vyžadujú administratívne úkony na pracovisku. V tomto období napríklad končia výpožičky na výstavu Milan Rastislav Štefánik, ktoré treba predĺžiť z dôvodu cestovných obmedzení, respektíve múzeum pripravuje reinštaláciu tejto výstavy v Prahe. Je to však veľmi zvláštny pocit, keď sa prechádzam po opustených výstavných priestoroch, zvlášť keď je človek zvyknutý na neustály ruch v múzeu. No nielen výstavné priestory, ale aj samotný areál Bratislavského hradu je nezvyčajne prázdny.


 Bratislavský hrad, sídlo SNM – Historického múzea 

Brány múzea máte síce nútene dočasne zatvorené, jeho srdce však biť neprestalo. Čím ste Vy a Vaši zamestnanci žili posledné týždne?
Ako som spomenul vyššie, najmä rozpracovanými projektami, ktoré prispôsobujeme aktuálnej situácii. V múzeu však máme aj úlohy, ktorých ciele sú dlhodobé, ako práce na expozícii Dejiny Slovenska. Náš priestor v súčasnosti využívame aj na skvalitnenie prezentácie pre návštevníkov – myslím tým napríklad na vzdelávacie formy, tvorbu sprievodcov po expozícii, ale aj práce na pokračovaní expozície po roku 1526. Okrem toho sa pracovníci múzea aktívne zapojili do prezentácie SNM – Historického múzea vo virtuálnom svete, čo žne veľký záujem verejnosti. Naše aktivity sledujú, komunikujú a zdieľajú okrem bežných návštevníkov webu SNM a sociálnych sietí aj školy, čo si veľmi ceníme. Priebežne taktiež prehodnocujeme stratégie fungovania múzea na základe aktuálnej pandemickej situácie, ktorá ovplyvnila celú spoločnosť. Zároveň pripravujeme materiál, ako bude múzeum pracovať v krátkodobom a ako v dlhodobo horizonte.

Hovorí sa, že človek si dôležitosť niečoho uvedomí až vtedy, keď o to príde. Čo pre Vás znamenajú návštevníci a priaznivci Vášho múzea?
Návštevník hodnotí našu viditeľnú prácu: to znamená výstavné a tlačové výstupy. Veľmi nás všetkých v Historickom múzeu teší stále rastúci záujem verejnosti v posledných rokoch o výstavy a expozície v našich priestoroch. Zvyšujúcu sa podporu priaznivcov múzea cítime aj na sociálnych sieťach.

Po 20. máji by sa brány Historického múzea mali pre verejnosť opäť otvoriť. Na čo sa Vaši priaznivci môžu už teraz tešiť?
Na návštevníkov múzea sa tešíme aj my, nielen oni na nás. Verejnosť na Bratislavskom hrade privíta veľká expozícia Divadelné storočie, ktorá mala tú smolu, že pár dní po jej slávnostnom otvorení sme boli nútení múzeum kvôli koronavírusu uzavrieť. Návštevníci nepríde ani o výstavu N89 – Cesta k slobode, prezentáciu novembrových udalostí v električke, ktorú pripravujeme v spolupráci s Dopravným podnikom Bratislava a ktorú sme kvôli karanténe presunuli na leto až jeseň. V spolupráci so súkromným sektorom pracujeme na výstave Zlato Inkov, ktorej termín otvorenia je druhá polovica tohto roka.

Francis Fukuyama svojho času napísal, že „čokoľvek, čo ľudstvo pozná a nejako zvládne, zabudne." Myslíte si, že ľudstvo sa z pandémie koronavírusu poučí? Alebo zabudne?
Toto je ťažká otázka. Ako historik pracujem s pamäťou ľudstva a vidím mnoho javov, ktoré sa v nejakej podobe opakujú... Epidémie sú súčasťou existencie ľudstva od počiatku. Mnoho z nich vstúpilo do dejín s veľkými následkami pre spoločnosť, ak napr. Justiniánsky mor v 6. storočí alebo čierny mor v 14. storočí. Obe tieto epidémie mali na svedomí nesmierne množstvo obetí, ale mali i veľký vplyv na hospodárstvo a celkovo na spoločnosť. To či sa poučíme, závisí od veľa faktorov. Ale uvediem zopár príkladov z nie tak dávnej minulosti – viaceré choroby, ktoré aj priniesli veľké riziko epidémie, ako napríklad čierne kiahne, ľudstvo riešilo a väčšinou vyriešilo za pomoci očkovania. Ale aj z inej oblasti vidíme, že sa po extrémnych udalostiach zaviedli opatrenia, ktoré ovplyvnili dovtedajšie spôsoby prevencie, napríklad letecká preprava po udalostiach z 11. septembra 2001.

Práca v múzeu nie je obyčajnou prácou, ale povolaním. Čím práve Vás pred rokmi zlákala?
Múzeum si ma získalo práve možnosťou spoznávať dejiny prostredníctvom dokladov hmotnej kultúry, ktoré uchováva. Veľa som čítal o starých predmetoch, niektoré som i videl v múzeách... ale pracovať s nimi a pripomínať si tak dávne udalosti, to je pre mňa neskutočný zážitok. Nie vždy musí ísť o vzácne predmety z drahých kopov, ale aj o také, ktoré sa bežnému človeku nezdajú na prvý pohľad ničím cenné. Aj pre toto si doteraz vážim prácu v múzeu ako niečo výnimočné pre môj profesionálny život.


Viedenská arbitráž (2.11.1938), zapožičaná z Auswärtiges Amt, Politiches Archiv, Berlín, Nemecko na na Česko-slovenskú/Slovensko-českú výstavu