Riaditeľ SNM – Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku Andrej Solár: Kolektívna pamäť je veľmi deravá a ľudia veľmi rýchlo zabúdajú

Riaditeľ SNM – Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku Andrej Solár: Kolektívna pamäť je veľmi deravá a ľudia veľmi rýchlo zabúdajú


Všetky expozície a výstavy 18 špecializovaných múzeí Slovenského národného múzea (SNM) boli pre návštevníkov kvôli pandémii koronavírusu COVID-19 už od 10. marca tohto roka zatvorené. Celé SNM tak zažívalo bezprecedentnú dobu, ktorá okrem nášho zdravia, sociálnych kontaktov vystavila nepoznanej skúške aj našu kultúru a kultúrne zvyky. Napriek ťažkým časom Slovenské národné múzeum a jeho špecializované múzeá žijú a prežijú. Dôkazom toho je aj nasledujúci seriál krátkych rozhovorov s riaditeľmi jednotlivých múzeí SNM, ktoré od stredy šiesteho mája do utorka dvanásteho mája postupne znovuotvorili svoje brány pre návštevníkov (https://bit.ly/2W9EQUg). Všetkým sme položili šesť podobných otázok. Dnes prinášame odpovede Mgr. Andreja Solára, riaditeľa SNM – Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku.

Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku bolo viac ako dva mesiace zatvorené. Ako ste toto obdobie prežívali Vy ako jeho riaditeľ?
Stále pracovne, aj keď v obmedzenom režime. Bolo to pre nás určite náročné obdobie, počas ktorého sme nemohli plnohodnotne vykonávať svoju prácu. Na pracovisku sme sa s kolegyňami striedali tak, aby sme, pokiaľ to nebolo nutné, neboli spolu v jednej kancelárii. Napriek neistote som bol v stálom kontakte s našimi partnermi a čakal som na to, ako sa vyvinie situácia pri plánovaní podujatí a príprave výstav.



Brány Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku síce zostali nútene dočasne zatvorené, srdce múzea však biť neprestalo. Čím ste Vy a Vaši zamestnanci žili posledné týždne?
Snažili sme sa pracovať na odborných činnostiach, hlavne pri spracovávaní zbierkového fondu. Aj napriek tomu, že naše expozície boli pre verejnosť zatvorené, naše múzeum zostávalo fungujúcou inštitúciou, ktorej náplň má prioritne zbierkotvornú a vedeckovýskumnú funkciu. Je to spôsob, vďaka ktorému máme stály kontakt s našim zbierkovým fondom, aj keď vo väčšej miere len v elektronickej forme. Na sociálnych sieťach prinášame priebežne v každom čase rôzne informácie, aby sme zostali v stálom kontakte s našimi priaznivcami, prípadne stálymi návštevníkmi.

Hovorí sa, že človek si dôležitosť niečoho uvedomí až vtedy, keď o to príde. Čo pre Vás znamenajú návštevníci a priaznivci Vášho múzea?
Návštevníci pre múzeum znamenajú veľmi veľa. Najviac sme si to začali uvedomovať posledné dva mesiace, keď sme boli prinútení naše brány pre verejnosť zatvoriť. Na začiatku marca sme otvorili výstavu Krojované bábky Slovenska, ktorú sme od minulého roka intenzívne pripravovali. Mali sme od nej veľké očakávania, pripravovali sme vzdelávacie programy pre školy. Bohužiaľ, výstavu, okrem nás a ľudí, ktorí sa zúčastnili vernisáže, do znovuotvorenia múzea nikto iný nevidel. Až táto situácia nám ukázala, aká je pre nás spätná väzba na našu prácu dôležitá.

Od utorka 12.mája je Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku pre verejnosť opäť otvorené. Na čo sa Vaši priaznivci môžu tešiť?
Už pred začiatkom tejto krízy sme začali pripravovať viaceré výstavy. Stále je však otázne, do akej miery ich budeme môcť v najbližšej dobe prezentovať. Nakoľko bola každoročná výstava prác detí zo základnej umeleckej školy v Devínskej Novej Vsi na prelome mája a júna zrušená, rozhodli sme sa predĺžiť výstavu Krojované bábiky Slovenska do 30. júna 2020. Na júl až október máme v pláne otvoriť po sebe nasledujúce dve výstavy. Jedna bude prezentovať osobnosť slovenských Chorvátov Ferdinanda Takáča, kňaza jezuitu, perzekuovaného komunistickým režimom a lingvistu, ktorý preložil množstvo kníh z chorvátskeho do slovenského jazyka. Druhou výstavou je Tridsiate výročie Chorvátskeho kultúrneho zväzu na Slovensku, ktorou si pripomenieme tri desaťročia činnosti všetkých chorvátskych združení na Slovensku. Obidve výstavy pripravujeme v spolupráci so zmieneným Chorvátskym kultúrnym zväzom na Slovensku.


Francis Fukuyama svojho času napísal, že „čokoľvek, čo ľudstvo pozná a nejako zvládne, zabudne." Myslíte si, že ľudstvo sa z pandémie koronavírusu poučí? Alebo zabudne?
Kolektívna pamäť je veľmi deravá a ľudia veľmi rýchlo zabúdajú. V súčasnej kríze je však vidieť pokrok dnešnej spoločnosti a aj výsledky opatrení, ktoré sa na začiatku prijali. Slovenský národ sa vie v krízových situáciách zomknúť, čoho sme svedkami aj poslednú dobu. Horšie je to v období pokoja a blahobytu. Hovorí sa, že táto kríza bude míľnikom v ďalšom vývoji spoločnosti. Niektoré opatrenia, ktoré sa zaviedli, určite nejaké obdobie pretrvajú. Pozitívom tejto situácie je to, že sme sa tak trochu dostali o niekoľko desaťročí späť a náš hektický život sa trochu spomalil. Rodičia majú viac času na svoje deti a ľudia opäť objavili prírodu. To nám umožňuje zamyslieť sa ako ďalej. Je na nás, ako sa tejto príležitosti chytíme.

Práca v múzeu nie je len obyčajnou prácou, ale povolaním. Čím si práve Vás získala?
Do SNM som nastúpil ako čerstvý absolvent histórie na Univerzite Komenského v Bratislave. Takže už samotný odbor, ktorý som študoval, predznamenal moje smerovanie. Som rád, že som túto príležitosť dostal v SNM – Múzeu kultúry Chorvátov na Slovensku. Téma Chorvátov na Slovensku bola aj pre mňa veľkou neznámou a preto veľmi rád spoznávam zákutia histórie tohto nám Slovákom blízkeho spoločenstva, ktoré je na Slovensku už päť storočí. Krátko po nástupe do múzea som k tomu navyše dostal veľkú zodpovednosť, ktorú som prijal ako výzvu a snažím sa napĺňať všetky očakávania a ciele z nej plynúce.