Všetky expozície a výstavy 18 špecializovaných múzeí Slovenského národného múzea (SNM) boli pre návštevníkov kvôli pandémii koronavírusu COVID-19 už od 10. marca tohto roka zatvorené. Celé SNM tak zažívalo bezprecedentnú dobu, ktorá okrem nášho zdravia a sociálnych kontaktov vystavila nepoznanej skúške aj našu kultúru a kultúrne zvyky. Napriek ťažkým časom Slovenské národné múzeum a jeho špecializované múzeá žijú a prežijú. Dôkazom toho je aj nasledujúci seriál krátkych rozhovorov s riaditeľmi jednotlivých múzeí SNM, ktoré od stredy šiesteho mája do utorka dvanásteho mája postupne znovuotvárajú svoje brány pre návštevníkov (https://bit.ly/2W9EQUg). Všetkým sme položili šesť podobných otázok. Dnes prinášame odpovede RNDr. Ondreja Pössa, CSc., riaditeľa SNM – Múzea kultúry karpatských Nemcov.

Múzem kultúry karpatských Nemcov bolo asi dva mesiace úplne zatvorené. Ako ste toto obdobie prežívali Vy ako jeho riaditeľ?
Situácia v uplynulých týždňoch bola samozrejme výnimočná, počas mojej bezmála päťdesiatročnej práce či už na univerzite, v Akadémii vied alebo posledné štvrťstoročie v SNM som nič obdobné, ani v menšom rozsahu, nezažil. S kolegami som bol v dennom telefonickom alebo mailovom kontakte, dohodli sme sa, kto bude v ktorý deň osobne na pracovisku, aby sme mohli na mieste riešiť úlohy vyplývajúce z prevádzky múzea. Každý z pracovníkov vždy mal konkrétne úlohy, na ktorých pracoval. O nich sme v prípade potreby taktiež spoločne diskutovali.

Brány Múzea kultúry karpatských Nemcov boli síce nútene dočasne zatvorené, srdce múzea však biť neprestalo. Čím ste Vy a Vaši zamestnanci žili posledné týždne?
Uzavretie múzea narušilo naše pracovné zámery v roku 2020. Mienili sme pripraviť putovnú výstavu k 75. výročiu tragédie karpatských Nemcov v Přerove. Rad podujatí, ako aj publikácií bol spojený s 30. výročím založenia Karpatskonemeckého spolku na Slovensku, pred dokončením sme mali obrazovú publikáciu o karpatských Nemcoch. Začali sme sa aktivizovať pri znovuoživení Komisie múzeí národnostných menšín a jeho spoločnom výstavnom projekte. Rozbehnutý sme mali projekt prehliadky filmu o Nemcoch na Slovensku, digitalizáciu karpatskonemeckých periodík, niekoľko odborných podujatí. K tomu pristupujú úlohy vyplývajúcej z hlavnej činnosti múzeí, ako je publikovanie príspevkov na našej facebookovej stránke, príspevky ku komentovanej digitálnej prehliadke, pripravený bol aj instagram a podcast k našim témam. Tieto témy sa v uplynulých dvoch mesiacoch preniesli zo sféry osobných stretnutí a debát do komunikácie prostredníctvom digitálnych médií. Ukázalo sa, že naše srdce pre naše malé múzeum biť ani teraz neprestalo.

Hovorí sa, že človek si dôležitosť niečoho uvedomí až vtedy, keď o to príde. Čo pre Vás znamenajú návštevníci a priaznivci Vášho múzea?
Naše Múzeum kultúry karpatských Nemcov patrí medzi najmenšie špecializované múzeá Slovenského národného múzea. Je jediným profesionálnym odborným pracoviskom, ktoré sa zameriava na dejiny, kultúru a aj súčasnosť karpatských Nemcov. Z týchto dôvodov je múzeum často oslovované, alebo aj navštevované nemeckými partnerskými múzeami, inštitúciami, zastupiteľskými úradmi. Často sa na nás obracajú, alebo nás navštevujú nielen občania Slovenska, ale aj z celého sveta, rovnako aj členovia krajanských karpatskonemeckých spolkov, tí konkrétne s otázkami vzťahujúcimi sa k dejinám, súčasnosti a kultúre karpatských Nemcov. Prirodzene aj mnohí návštevníci majú vzťah k tejto téme. Táto dimenzia našich aktivít sa v tomto období presunula z osobného kontaktu do digitálnej sféry.

V utorok 12.mája sa pre verejnosť otvorili aj brány Múzea kultúry karpatských Nemcov. Na čo sa Vaši priaznivci môžu tešiť?
Nová oblasť, s ktorou sa po otvorení múzea budú môcť naši návštevníci oboznámiť, sú karpatskonemecké nárečia. Vyhotovený je interaktívny box, v ktorom si návštevník môže navoliť nemeckú obec na Slovensku a vypočuť si nárečie, ktorým sa v nej hovorilo.

Francis Fukuyama svojho času napísal, že „čokoľvek, čo ľudstvo pozná a nejako zvládne, zabudne." Myslíte si, že ľudstvo sa z pandémie koronavírusu poučí? Alebo zabudne?
Už pred dvomi storočiami Friedrich Hegel tvrdil, že skúsenosti a dejiny nás učia, že ľudstvo sa z dejín nikdy nepoučilo. Kiež by sa spolu s Fukuyamom mýlili!

Práca v múzeu nie je obyčajnou prácou, ale povolaním. Čím si práve Vás pred rokmi získala?
Máte veľkú pravdu, že práca v múzeu je povolaním. Svoju pracovnú životnú cestu som prešiel cez tri inštitúcie: univerzitu, akadémiu vied a múzeum. V roku 1994 som z akadémie vied z pozície vedúceho oddelenia a člena Rady vedcov SAV prišiel do SNM, kde som sa podujal založiť Múzeum kultúry karpatských Nemcov, menšiny, ktorá má na Slovensku bohaté dejiny a kultúru, ale aj neľahký osud. Začínal som sám, bez priestorov, bez zbierok. S uspokojením sa môžem pozrieť na uplynulé štvrťstoročie: naše Múzeum kultúry karpatských Nemcov je, aj keď menšie (Nemci hovoria Klein aber Fein), rešpektovaným pracoviskom, máme okolo 6.600 kusov zbierkových predmetov, v edícii Acta Carpatho Germanica vyšlo 23 zväzkov, vybudovali sme určite najlepšiu knižnicu na Slovensku, ktorá je špecializovaná na karpatských Nemcov. Usporiadali sme desiatky výstav na Slovensku a v zahraničí, vydali desiatky katalógov, brožúr, letákov a pod. Máme expozitúry na hrade Červený Kameň, v Handlovej a Nitrianskom Pravne, v Múzeu slovenskej dediny v Martine sme zariadili pôvodný nemecký dom z Turčeka. Veľmi úzko spolupracujeme s karpatskonemeckými združeniami na Slovensku a v zahraničí. Keď spätne hodnotím moju pracovnú púť musím povedať, že som dobre urobil, keď som prišiel medzi múzejníkov.