Múzeum ukrajinskej kultúry bolo takmer dva mesiace zatvorené. Ako ste prežívali toto obdobie Vy ako jeho riaditeľ?
Tak ako pre každého z nás, aj pre mňa to bolo bezprecedentné obdobie, aké som ešte nezažil. V priebehu pár týždňov, ba skôr zo dňa na deň sa všetko dramaticky zmenilo. Zrazu začalo prevažovať uvedomenie si krehkosti toho, čo sa ma bytostne dotýka: ľudského života, zdravia, bezpečia, istôt, plánov do budúcnosti. A nevzťahovalo sa to len na môj osobný priestor, ale v rovnakej miere toto narúšanie ustáleného rytmu zasiahlo aj pracovné prostredie. Z pozície riaditeľa múzea sa nedá alibisticky utiecť do samoizolácie, naopak, so všetkou zodpovednosťou treba prijímať rozhodnutia a nachádzať riešenia, aby sa táto nevídaná situácia čo najmenej dotkla našej inštitúcie. Vzorce konania ani žiadne metodické pokyny pre tento účel v múzeu doteraz neexistovali. Bolo treba spoľahnúť sa na vlastný úsudok a intuíciu, ako postupovať tak, aby som predišiel panike, chaosu a zároveň dosiahol maximálne efektívny chod organizácie.

Brány Múzea ukrajinskej kultúry zostali síce nútene dočasne zatvorené, srdce múzea však biť neprestalo. Čím ste Vy a Vaši zamestnanci žili posledné týždne?
Jarné obdobie bolo v SNM – Múzeu ukrajinskej kultúry vždy spájané s prípravami na novú sezónu, a to aj s istým napätím a očakávaniami, ako sa to celé vydarí. Priznávam však, že tento rok naše očakávania trochu ochabli. Vo vzduchu okrem reálneho koronavírusu bol dlho aj pomyselný otáznik, na ktorý sme až do začiatku mája nedokázali odpovedať – a síce kedy a v akom formáte expozície opäť otvoríme. Na druhej strane, múzeum je fenomén nadčasový. Koronakríza je len jedna, aj keď veľmi nepríjemná epizóda v jeho histórii, ktorá nemôže zastaviť pulzovanie života v ňom. Aj napriek zmenenému pracovnému rytmu a sociálnym obmedzeniam sme sa intenzívne venovali odborným činnostiam, úprave priestorov expozícií a administratívnej časti, prácam v skanzene. Pripravili sme tradičnú výstavu kraslíc, ktorú sme sprístupnili virtuálne. Výrazne sme pokročili v propagácii múzea na sociálnych sieťach, v médiách, formou osadzovania informačných tabúľ a cestného označovania kultúrnych cieľov a atraktivít cestovného ruchu, s čím je spojená rastúca informovanosť verejnosti o našej existencii a činnosti. Správnosť tohto počínania potvrdzuje fakt, že múzeum je jednou z najobľúbenejších turistických destinácií v Prešovskom samosprávnom kraji. Nedávne hlasovanie v ankete Naj v cestovnom ruchu PSK 2019 a dve druhé miesta s nomináciami Národopisná expozícia v prírode (skanzen) a Keď svetlo v noci bdie s úctyhodným počtom viac ako štyritisíc hlasov prijímame s veľkou vďačnosťou a úprimnou pokorou voči nášmu návštevníkovi a priaznivcovi. Dovolím si tvrdiť, že na novú sezónu sme veľmi dobre pripravení.

Hovorí sa, že človek si dôležitosť niečoho uvedomí až vtedy, keď o to príde. Čo pre Vás znamenajú návštevníci a priaznivci Vášho múzea?
Žiaľ, je v človeku zakódované, že si neváži, čo má, až dovtedy, kým to nestratí. Vo vzťahu k našim návštevníkom, priaznivcom a podporovateľom to však celkom isto neplatí. Jednoducho, vážime si ich. Múzeum a návštevník nie je jablko rozkrojené napoly, z ktorého obaja dostanú svoju časť. Bez hostí by sme zostali len uzavretá komunita, expresívnejšie povedané – konzerva. Ale v múzeu musí pulzovať život. Naším mottom je a bude, že ak chceme, aby ľudia prišli k nám, musíme im kráčať v ústrety. A to obrazne aj doslova.

Od stredy 6. mája sú brány Múzea ukrajinskej kultúry pre verejnosť opäť otvorené. Na čo sa Vaši priaznivci a návštevníci môžu najviac tešiť?
Znovuotvorenie brán múzea dokorán bol ten okamih, na ktorý sme najviac čakali. Ako som povedal, na novú sezónu máme dobre naštartované, uvidíme, do akej miery sa nám podarí uskutočniť tie podujatia, ktoré sú pre návštevníka najpríťažlivejšie. Formálne otvorenie sezóny postavením mája v skanzene už máme za sebou. Čakajú nás víkendy remesiel, Huncútsky deň, Deň ľudových tradícií spojený s medzinárodnou súťažou vo varení pirohov, 66. slávnosti kultúry Rusínov-Ukrajincov na Slovensku. Na týchto akciách sa to návštevníkmi, či už rodičmi s deťmi alebo školskou mládežou, v skanzene len tak hmýrilo. Rok 2020 je rokom Ivana Kuleca v SNM – Múzeu ukrajinskej kultúry. I. Kulec je vynikajúci ukrajinský maliar, rodák z Haliče, ktorý trvalo žil a tvoril v Prahe. Podstatnú časť jeho výtvarného diela spravuje naše múzeum, preto niet divu, že práve výstavou jeho prác chceme otvoriť tohtoročné Dni Ukrajiny v Košiciach. Naše múzeum sa v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Maďarsko-Slovensko-Rumunsko-Ukrajina na roky 2014 – 2020 (HU-SK-RO-UA ENI 2014-2020) zapojilo do projektu Spájanie kultúr – kultúrna mobilita v prihraničnej oblasti (partneri – Župné múzeum v Satu Mare a Zakarpatské múzeum ľudovej architektúry a bývania v Užhorode). Projekt je zameraný na propagáciu kultúrneho dedičstva a rozvoj cestovného ruchu v regióne. K hlavným aktivitám bude patriť reštaurovanie časti ikonostasu v drevenej cerkvi v skanzene, workshop na propagáciu tradičných materiálnych a duchovných hodnôt vidieka, výstava zachytávajúca svadobné zvyky a obyčaje v Rumunsku, na Zakarpatsku a na Slovensku, katalógy prezentujúce jednotlivé expozície múzea, publikácie sprostredkovávajúce vidiecke kultúrne dedičstvo a pod. Z projektových finančných prostriedkov budú zakúpené veci potrebné pre ďalší rozvoj nášho múzea. Ide o prvý projekt svojho druhu v Múzeu ukrajinskej kultúry, preto je prirodzené, že práve tu budeme najviac "tlačiť na pílu" v roku 2020, aby výsledky jeho implementácie boli stopercentné. Vynasnažíme sa všetkým našim priateľom a priaznivcom čo najviac spríjemniť nasledujúce dni a mesiace s vierou, že sa atmosféra skoro vráti čo najviac do normálu a práve návštevníci nám našu ústretovosť vrátia v podobe častých návštev našich expozícií.