Riaditeľka SNM – Hudobného múzea Edita Bugalová: Dúfam, že takéto pozastavenie behu času si ľudstvo zapamätá

od 24. 4. 2020

Riaditeľka SNM – Hudobného múzea Edita Bugalová: Dúfam, že takéto pozastavenie behu času si ľudstvo zapamätá


Všetky expozície a výstavy 18 špecializovaných múzeí Slovenského národného múzea (SNM) sú pre návštevníkov kvôli pandémii koronavírusu COVID-19 už od 10. marca 2020 zatvorené. Zažívame bezprecedentnú dobu, ktorá vystavuje skúške okrem nášho zdravia, sociálnych kontaktov aj našu kultúru a kultúrne zvyky. Napriek ťažkým časom však Slovenské národné múzeum, vrátane svojich špecializovaných múzeí, žije. A prežije. Dôkazom toho je aj nasledujúci seriál krátkych rozhovorov s riaditeľmi jednotlivých múzeí. Všetkým sme položili šesť rovnakých otázok. Dnes prinášame odpovede PhDr. Edity Bugalovej, PhD., riaditeľky SNM – Hudobného múzea. 

Hudobné múzeum je už viac ako mesiac zatvorené. Ako prežívate toto obdobie Vy ako jeho riaditeľka?Počas uplynulých dní sme s pracovníkmi v kontakte prostredníctvom internetu či mobilu. V nevyhnutných prípadoch na pracovisko prichádzam, najmä kvôli potrebným administratívnym prácam (spolu s finančnou referentkou) a striedame sa s ďalšou kolegyňou, aby sme eliminovali priamy kontakt ľudí v jednej pracovni. Podľa potreby sa striedajú na pracovisku aj odborní pracovníci. Dôležité je v tomto období prispôsobiť plán našej práce novým okolnostiam, čo je v prípade odbornej práce možné riešiť prácou z domu (spracovanie odborných textov, dokumentácia ap.). 

                                                                                                                                       Súčasťou bohatého zbierkového fondu HuM su tiež mnohé duchovné spevníky, reprezentujú vzácne tlače z rozmedzia piatich storočí.

Brány múzea máte síce nútene dočasne zatvorené, jeho srdce však biť neprestalo. Čím ste Vy a Vaši zamestnanci žili posledné týždne?
Naše múzeum má sídlo na Žižkovej ul. v Bratislave (Brämerova kúria) a prevádzku v Dolnej Krupej. Spravujeme kaštieľ Dolná Krupá, v jeho areáli obkolesenom 17 ha historickým parkom sa nachádzajú i ďalšie objekty (Pamätník L. v. Beethovena, depozitár). V tomto období sa zvyknú pripravovať podujatia spojené s veľkou návštevnosťou (Slávnosť ruží, LEStival). Keď sa prebúdza jarná príroda, záujemci radi využívajú možnosť pobudnúť v parku. Dnes však v parku nájdeme iba našich troch pracovníkov (správca, domovník a záhradník), ktorí tento čas v plnej miere využívajú, aby celú svoju prácu sústredili na jeho zušľachťovanie. Depozitár spravuje naša kustódka, ktorá dozerá na stav zbierok a podľa požiadaviek odborných pracovníkov im vyhotovuje a elektronicky poskytuje digitalizované materiály, ktorých odbornému spracovaniu sa môžu venovať doma. Pre mňa je dôležité koordinovať prácu tak, aby sme v čo najväčšej miere dokázali stanovené úlohy priebežne plniť.

Hovorí sa, že človek si dôležitosť niečoho uvedomí až vtedy, keď o to príde. Čo pre Vás znamenajú návštevníci a priaznivci Vášho múzea?
Zatiaľ sústreďujeme požiadavky záujemcov organizovaných skupín (školské skupiny, zahraničné zájazdy), ktorí si už teraz rezervujú termíny na návštevy v nádeji, že koncom leta budeme k dispozícii. Je nám ľúto, že tradičné aktivity v kaštieli sa zrejme nebudú môcť v tomto roku uskutočniť. Aj naša výstava inštalovaná v Bratislave, venovaná americkému národnému hudobnému nástroju Dobro, ktorý vytvorili Slováci (bratia Dopjerovci), osirela. Pôvodný jesenný termín pre reprezentatívnu výstavu ľudových nástrojov v réžii ÚĽUV-u sa zrejme tiež posunie.

Skôr či neskôr sa aj brány Hudobného múzea pre verejnosť opäť otvoria. Na čo sa Vaši priaznivci môžu už teraz tešiť?
Usilujeme sa pracovať aspoň na príprave podujatí orientovaných na jesenné termíny. Radi by sme inovovali expozíciu v Pamätníku L. v. Beethovena, keďže si v tomto roku pripomíname 250. výročie jeho narodenia a začíname s prípravou ďalšieho ročníka už tradičnej medzinárodnej muzikologickej konferencie, venovanej hudobnej regionalistike. Veríme, že našich priaznivcov tak z radov laikov, ako i odbornej verejnosti ešte v tomto roku u nás privítame.

Francis Fukuyama svojho času napísal, že „čokoľvek, čo ľudstvo pozná a nejako zvládne, zabudne." Myslíte si, že ľudstvo sa z pandémie koronavírusu poučí? Alebo zabudne?
S chabou pamäťou ľudstva máme my ako múzejníci snáď najväčšie skúsenosti. Naša práca je dôležitá aj preto, aby sme neustále pripomínali deje, veci a udalosti, na ktoré sa zabúda. Ja patrím ku generácii, ktorá si už viac pamätá. Na dôvažok som vyrastala vo viacgeneračnej rodine s úctou k hodnotám, ale aj s úctou k ľudskej práci. Z toho vyplýval aj postoj k jej produktom. K najväčším hriechom patrilo plytvanie. Nadobudli sme rešpekt k prírode – zužitkovalo sa všetko, čo poskytovala; rešpekt k ľuďom – neplytvalo sa ani slovami; rešpekt k produktom ľudskej práce – vtedy ľudia boli schopní veci ešte opraviť. Dnes sme zahádzaní odpadmi (preplnený je nimi aj vesmír), hodnoty si človek začal prepočítavať na peniaze, do tejto meny vtesnal aj čas. Dúfam, že takéto pozastavenie behu času si ľudstvo zapamätá, nevedno však na ako dlho...

Práca v múzeu nie je obyčajnou prácou, ale povolaním. Čím práve Vás pred rokmi zlákala?
Po skončení školy som v roku 1974 nastúpila do Západoslovenského múzea v Trnave ako kurátorka pozostalosti M. Schneidra-Trnavského. V múzeu vlastivedného typu som však mala možnosť spoznávať viaceré odborné disciplíny (etnografia, archeológia, všeobecná história), byť v kontakte s ľuďmi v teréne pri akvizičných prácach, podieľať sa na realizácii výstav vrátane rozličných manuálnych prác, organizovať podujatia, konferencie, sprevádzať návštevníkov a v neposlednej miere sledovať proces vývoja špecializovaného odboru muzeológie. Od konca roka 2002 som prešla do Hudobného múzea. Svojim kolegom zvyknem vravieť, že múzeum je inštitúcia, ktorá je tým najúžasnejším hybridom. Múzejník nemá šancu ustrnúť v jednotvárnosti. Procesy permanentného nadobúdania informácií, kreativity, kontaktov, dopĺňa vzťah k zbierkovým predmetom, skrátka, múzeum sa dostane človeku pod kožu a tento syndróm ho už nikdy neopustí.

                                                                                                                                       Zbierka hudobných nástrojov patrí k najväčším v stredoeurópskom regióne. Pohľad na umelecké nástroje inštalované v rámci úspešného výstavného projektu KleNOTY z múzea (2017).