Riaditeľka SNM – Múzea Betliar Tímea Mátéová: Nebolo ťažké nadchnúť sa pre prácu v tak jedinečnom múzeu

Riaditeľka SNM – Múzea Betliar Tímea Mátéová: Nebolo ťažké nadchnúť sa pre prácu v tak jedinečnom múzeu


Všetky expozície a výstavy 18 špecializovaných múzeí Slovenského národného múzea (SNM) sú pre návštevníkov kvôli pandémii koronavírusu COVID-19 už od 10. marca tohto roka zatvorené. Zažívame bezprecedentnú dobu, ktorá vystavuje skúške okrem nášho zdravia, sociálnych kontaktov aj našu kultúru a kultúrne zvyky. Napriek ťažkým časom však Slovenské národné múzeum, vrátane svojich špecializovaných múzeí, žije. A prežije. Dôkazom toho je aj nasledujúci seriál krátkych rozhovorov s riaditeľmi jednotlivých múzeí. Všetkým sme položili šesť rovnakých otázok. Dnes prinášame odpovede Mgr. Tímey Mátéovej, riaditeľky SNM – Múzea Betliar.

Múzeum Betliar je už viac ako mesiac zatvorené. Ako prežívate toto obdobie Vy ako jeho riaditeľka?
Expozície SNM − Múzea Betliar sú zatvorené od 10. marca. O dva dni na to prišlo odporúčanie z MK SR obmedziť fungovanie múzea na nevyhnutné minimum. Zo začiatku bolo dôležité zorientovať sa vo všetkých príkazoch, usmerneniach, odporúčaniach, pokynoch a úlohách, vyplývajúcich zo zápisníc krízového štábu SNM a informovať o tom vedúcich pracovníkov a všetkých zamestnancov. S troškou nadsádzky môžem konštatovať, že Múzeum Betliar patrí k ťažko skúšaným múzeám. Anglický park pri kaštieli má za sebou niekoľko kalamít, prietrží mračien (posledná v auguste 2019) a veterných smrští (naposledy toho roku vo februári). S finančnými problémami sme sa borili už pred pandémiou, o obnove hradu Krásna Hôrka, ktorú sprevádza mnoho zlých rozhodnutí z minulosti, ani nehovoriac. Toto všetko nás s celým kolektívom nášho múzea však aj naučilo celkom dobre zvládať krízové situácie. Na tomto mieste by som chcela vyzdvihnúť prácu mojich kolegov, ich prístup, participáciu na živote múzea, ochotu pracovať nad rámec pracovných povinností a riadneho pracovného času a snahu a chuť zlepšovať sa, ako aj dobrý pocit z istoty, že hociktorému z nich môžem zavolať hoci aj o polnoci, keď sa niečo v múzeu udeje. Možno to znie trošku ako klišé, ale u nás naozaj platí známe dumasovské heslo „jeden za všetkých, všetci za jedného". Uvedomujem si, že tieto veci nie sú všade samozrejmé a veľmi si to vážim. Aby som to zhrnula, toto obdobie je náročné, sprevádza ho akási obava z neistoty, strachovanie sa o zdravie svojich najbližších, takmer denné prerátavanie finančnej straty múzea. Ale snažím sa neklesať na duchu a veriť, že táto situácia čoskoro pominie.

Brány múzea máte síce nútene dočasne zatvorené, jeho srdce však biť neprestalo. Čím ste Vy a Vaši zamestnanci žili posledné týždne?
Jedna z najčastejších otázok, ktorú v týchto dňoch dostávame, je: a čo robíte, keď je kaštieľ v Betliari/mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí zatvorené? No, to, čo doteraz, len s istými bezpečnostnými obmedzeniami a s vylúčením verejnosti (úsmev). Celkovo sa stretávame s mylnými názormi na fungovanie v múzeu. Aj preto, aby sme verejnosti priblížili život v našej inštitúcii, plánovali sme tento rok v lete tzv. deň otvorených dverí, na ktorom by sa záujemcovia dozvedeli ako funguje nielen naše odborné oddelenie či administratíva, ale napr. aj oddelenie prevádzky a technickej činnosti. Žiaľ, ani túto našu myšlienku sa nám v tomto roku z dôvodu pandémie koronavírusu asi nepodarí zrealizovať. Tak, ako je každé jedno z 18-tich špecializovaných múzeí SNM výnimočné a jedinečné, tak je jedinečné aj fungovanie každého jedného z nich. Iný režim má menšie múzeum s niekoľkými pracovníkmi a s jednou budovou a iný režim napr. naše múzeum, s momentálne 36 zamestnancami. Okrem 3 veľkých objektov spravujeme aj 57 hektárový park pri kaštieli a 4,5 hektárový park pri mauzóleu. Na základe usmernení a príkazov MK SR a GR SNM v súvislosti s prevenciou pred šírením koronavírusu sme obmedzili fungovanie múzea na nevyhnutné minimum, t. j. určili sme zamestnancov, ktorých prítomnosť na pracovisku je z dôvodu zabezpečenia chodu múzea nevyhnutná. Tí, ktorých pracovná náplň to umožňuje, pracujú z domu. Naďalej však prebiehajú práce v parku pri kaštieli a mauzóleu a aj na hrade Krásna Hôrka. Zdravie každého jedného z nás je momentálne našou najvyššou prioritou. Našťastie, v múzeu Betliar máme dostatočne veľké priestorové možnosti, aby sme vedeli dodržať bezpečnostné opatrenia. Rovnako v administratívnej budove vieme zabezpečiť, aby pracovníci pracovali v kanceláriách samostatne. Odborní pracovníci nášho múzea, ale aj ostatní pracujú na svojich úlohách, ktoré vykonávajú bez ohľadu na to, či je kaštieľ pre verejnosť otvorený alebo zatvorený. Navyše, tieto úlohy musia stíhať v kratšom čase, keďže momentálne fungujeme v skrátenej pracovnej dobe. Prakticky hneď po uzatvorení expozícií sme začali pracovať na projekte, ktorý sme nazvali „virtuálne múzeum" − na našu oficiálnu facebookovú stránku, ktorá je v tomto období naším hlavným komunikačným kanálom, pripravujeme a publikujeme trikrát týždenne materiály o životnom štýle aristokracie, o zaujímavostiach, o zbierkových predmetoch, o anglickom parku, o kaštieli, aj mauzóleu. V múzeu veríme, že sa budeme môcť čoskoro vrátiť k bežnému režimu a toto obdobie bude len zlou spomienkou.

                                                                                                                   
 
Hovorí sa, že človek si dôležitosť niečoho uvedomí až vtedy, keď o to príde. Čo pre Vás znamenajú návštevníci a priaznivci Vášho múzea?
Kaštieľ Betliar patrí k najnavštevovanejším múzejným objektom na Slovensku, spolu s mauzóleom sme v našom múzeu v roku 2019 prekročili hranicu 92 000 návštevníkov ročne, za čo sme veľmi vďační. Návštevníci a priaznivci nášho múzea sú našou hnacou silou. Najmä vďaka nim a tržbám zo vstupného vieme udržať a spravovať tak rozsiahly štátny majetok a zvyšovať kvalitu poskytovaných služieb. Záujem o spoločné kultúrne dedičstvo našich návštevníkov, fanúšikov a priateľov múzea je kľúčový a pomáha nám posúvať sa vpred, pripravovať nové a ďalšie podujatia a programy. Sme veľmi radi, keď na našich podujatiach vidíme opakujúce sa známe tváre, ale aj za pribúdajúce interakcie na našej FB stránke. Rovnako sa tešíme z podpory komunity okolo občianskeho združenia Andoras, ktoré funguje pri Múzeu Betliar. Sú to najmä miestni obyvatelia, ktorí pri kaštieli vyrastali alebo bývalí sezónni zamestnanci či miestni lokálpatrioti so vzťahom ku kultúrnemu dedičstvu. Svojím zameraním im združenie ponúka možnosť aktívne sa podieľať na živote múzea, realizovať vlastné nápady, spoznať osobne zamestnancov múzea, či ľudí s podobnými záujmami, teda zmysluplne využívať svoj voľný čas.

Po 20. máji by sa aj brány Múzea Betliar mali pre verejnosť opäť otvoriť. Na čo sa Vaši priaznivci môžu už teraz tešiť?
Plán hlavných úloh na rok 2020 sme museli, s ohľadom na situáciu, modifikovať. Najťažšie rozhodnutie bolo zrušiť plánovanú letnú sezónnu výstavu s názvom „Zo sedla za volant", zameranú na dopravné prostriedky Andrássyovcov. Keďže nikto presne nevie, kedy presne a najmä v akom režime budeme môcť otvoriť brány nášho múzea, nevieme ani s určitosťou povedať, o ktoré podujatia tento rok prídeme a na ktoré sa naši návštevníci stále môžu tešiť. V júni sa má (mal?) konať už tradičný Poľovnícky deň Gejzu Andrássyho, ktorý pravidelne organizujeme v spolupráci s Lesmi SR š. p., odštepný závod Rožňava, Regionálnou organizáciou Slovenského poľovníckeho zväzu Gemer Rožňava – Revúca a Obvodnou poľovníckou komorou Rožňava. Rovnako v júni by malo prebehnúť Stretnutie bývalých sprievodcov, organizované už po tretíkrát, na ktorom, uvedomujúc si prínos práce sprievodcov, udeľujeme tzv. cenu Kiss-bácsiho za sprievodcovskú činnosť v Múzeu Betliar. Karol Farkas-Kiss, familiárne zvaný Kiss-bácsi, bol zamestnancom predposledného a posledného majiteľa kaštieľa v Betliari, grófov Gejzu I. a Emanuela II. Andrássyovcov. Bol posledným grófskym komorníkom a prvým kastelánom/sprievodcom v kaštieli, ktorý spolu s evanjelickým farárom Štefanom Havlíkom vykonali najviac pre zachovanie pozostalosti Andrássyovcov. V júli je naplánovaný historický piknik, o ktorý má z roka na rok záujem čoraz viac návštevníkov, až sme žart,,ovali, že bude potrebné robiť rezervácie na piknikové deky (úsmev); a open-air koncert vážnej hudby. Osobne by mi bolo najviac ľúto, keby sme museli zrušiť augustový operný večer, organizovaný v parku pred kaštieľom na počesť grófky Eleonóry Kaunitz Andrássy, na ktorý už svoju účasť potvrdil popredný tenor Titusz Tóbisz a talianska sopranistka Michela Bregantin. Už koncom roka 2019 sme začali pripravovať projekt s názvom „Advent v kaštieli 2020". Ako vidno, plány máme smelé a zaujímavé, tak si držme palce, aby sa nám ich podarilo zrealizovať. Dobrou správou je, že výstava reštaurátorky Janky Blaško Križanovej, pod kuratelou Bohunky Koklesovej, nebola zrušená, len presunutá na iný vhodnejší termín. Táto výstava priblíži reštaurovanie ambrotypov grófa Dionýza Andrássyho, ktoré patria do zbierkového fondu hradu Krásna Hôrka. V zbierke historickej fotografie Múzea Betliar patrí tento súbor fotografií medzi najvzácnejšie a najstaršie.

Francis Fukuyama svojho času napísal, že „čokoľvek, čo ľudstvo pozná a nejako zvládne, zabudne." Myslíte si, že ľudstvo sa z pandémie koronavírusu poučí? Alebo zabudne?
Chcela by som byť optimistkou a veriť, že áno, poučí sa. Ako však zvyknem hovorievať − v múzeu síce máme takmer 30 000 zbierkových predmetov, predmetov s muzeálnou hodnotou a archívnych dokumentov, ale, žiaľ, veštecká guľa k nim nepatrí. Takže na túto otázku si netrúfam odpovedať (úsmev).

Práca v múzeu nie je len obyčajnou prácou, ale povolaním. Čím si práve Vás získala?
Nebolo ťažké nadchnúť sa pre prácu v tak jedinečnom múzeu (úsmev). Skúsim to skrátiť − long story short: prvé spomienky s múzeom sa mi spájajú s raným detstvom, neskôr so študentskými brigádami na hrade Krásna Hôrka a ešte trochu neskôr bola moja odpoveď na otázku skúšajúcej komisie, čo by som chcela robiť po štátniciach, že zamestnať sa v Múzeu Betliar, ktoré svojim charakterom patrí k najvýznamnejším múzejným komplexom na Slovensku. Po štúdiu Dejín a teórie umenia na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity a práci na Krajskom pamiatkovom úrade Košice tak moja profesijná cesta osudovo viedla do Múzea Betliar, v ktorom som v rokoch 2015 – 2018 pôsobila najskôr ako zástupkyňa riaditeľa – kurátorka a následne som sa stala jeho riaditeľkou. Naše múzeum spravuje objekty − bývalé aristokratické sídla Andrássyovcov, ktoré sa ako jediné na Slovensku po roku 1945 zachovali so svojím pôvodným zariadením a zbierkami. Nepostretol ich osud ostatných našich šľachtických rezidencií – ich zariadenia nerozkradli, neboli prestavané a prakticky od znárodnenia slúžili účelom múzea. Bohatá štruktúra zbierkového fondu múzea poskytuje veľkú škálu možností práce s ním, vrátane jeho sprístupňovania verejnosti, čo ma ako historičku umenia, špecializujúcu sa práve na zbierky, sídla, životný štýl a umelecký vkus rodu Andrássy, profesijne napĺňa. Častokrát si hovorím, prechádzajúc sa expozíciami Múzea Betliar, aké je šťastie, že sa ho statočným ľuďom (K. Farkas-Kiss, Š. Havlík, A. Güntherová-Mayerová) podarilo ochrániť, zachrániť a že mám možnosť pracovať na tomto výnimočnom mieste.