Všetky expozície a výstavy 18 špecializovaných múzeí Slovenského národného múzea (SNM) boli pre návštevníkov kvôli pandémii koronavírusu COVID-19 od 10. marca tohto roka zatvorené. Celé SNM tak zažívalo bezprecedentnú dobu, ktorá okrem nášho zdravia a sociálnych kontaktov vystavila nepoznanej skúške aj našu kultúru a kultúrne zvyky. Napriek ťažkým časom Slovenské národné múzeum a jeho špecializované múzeá žijú a prežijú. Dôkazom toho je aj nasledujúci seriál krátkych rozhovorov s riaditeľmi jednotlivých múzeí SNM, ktoré od stredy šiesteho mája do utorka dvanásteho mája postupne znovuotvorili svoje brány pre návštevníkov (https://bit.ly/2W9EQUg). Všetkým sme položili šesť podobných otázok. Dnes prinášame odpovede Mgr. Aleny Petrákovej, riaditeľky SNM – Múzea Slovenských národných rád.

Múzeum Slovenských národných rád bolo dva mesiace pre verejnosť zatvorené. Ako ste prežívali toto obdobie Vy ako jeho riaditeľka?
Situácia, v ktorej sme sa nachádzali v dôsledku koronavírusu, nebola jednoduchá. Nikdy sme nič podobné nezažili, pandémia nás zaskočila nepripravených a zo dňa na deň sa zmenil nielen náš pracovný, ale aj súkromný život. Všetci sme sa museli prispôsobiť tejto mimoriadnej situácii. Brány múzea sa síce pre verejnosť museli zatvoriť, expozičné a výstavné priestory zostali prázdne a opustené, ale pracovné aktivity v múzeu sa nezastavili. Niektorí kolegovia pracovali z domu, iní priebežne prichádzali jednotlivo na pracovisko, súbežne si však povinne čerpali aj dovolenky. Popritom sme boli všetci v strehu a sledovali aktuálnu situáciu, ktorá má aj na oblasť kultúry veľmi negatívny dopad. Preposielanie si najaktuálnejších informácií s kolegami, vzájomná podpora, prijímanie nových nariadení a rozhodnutí z Generálneho riaditeľstva SNM, aj tým sme žili počas pandémie. Najťažšia zo všetkého však bola neistota, napätie a nevedomosť, aký priebeh bude mať pandémia a ako dlho bude tento obmedzený režim trvať. Naše pracovisko nie je na počet zamestnancov veľké, aj preto sme si všetci navzájom veľmi blízki a priznávam, že počas celého obdobia fungovania v obmedzenom režime mi moji kolegovia veľmi chýbali.

Brány Múzea Slovenských národných rád boli síce nútene dočasne zatvorené, srdce múzea však biť neprestalo. Čím ste Vy a Vaši zamestnanci žili posledné týždne?
Možno by sa zdalo, že za súčasnej situácie aj práca odborných pracovníkov múzea ustala. Nie je to však tak. Kolegovia sa venovali najmä agende, ktorá pohltí značnú časť pracovného času a častokrát počas sezóny sa rieši priebežne a za pochodu, popri inej odbornej činnosti.
Odborní pracovníci z oddelenia dokumentácie, správy a ochrany zbierok riešili najmä odbornú činnosť zameranú na zbierkový fond múzea – starostlivosť o zbierky, elektronickú evidenciu zbierok v ESEZ 4G, odbornú dokumentáciu, ale i prípravu výstavy. Odborní pracovníci z oddelenia prevádzky a prezentácie sa zase venovali aktivitám z oblasti múzejnej pedagogiky a príprave nových programov pre verejnosť, ktoré chceme teraz po opätovnom otvorení múzea ponúknuť našim návštevníkom. Kontakt s nimi počas koronavírusu sme sa snažili udržiavať najmä prostredníctvom sociálnych sietí. Odborní pracovníci múzea aktívne pripravovali a postupne uverejnili na facebookovej stránke múzea a tiež na webovej stránke SNM niekoľko dielov seriálov o historických osobnostiach, ktoré majú svoje miesto v expozícii Múzea SNR v Myjave (Andrej Sládkovič, Karol Holuby, Viliam Šulek, Zuzka Zguriška). Ďalej to boli články, ktoré odkrývali zaujímavosti zo života M. R. Štefánika alebo blog o volebných peripetiách na prelome 19. a 20. storočia. Počas karantény sme vo veľkej miere riešili aj finančnú situáciu múzea, dochádzku a účtovnú agendu. Medzi mnou a kolegami prebiehala počas tohto obdobia intenzívna vzájomná komunikácia týkajúca sa zadaných úloh, ktoré riešili v rámci home office alebo priamo na pracovisku. Venovala som sa bežnej administratívnej agende a nakoľko v súčasnosti prebieha rekonštrukcia objektu nachádzajúceho sa v areáli Múzea M. R. Štefánika v Košariskách, neustále prebiehajú konzultácie týkajúce technického zabezpečenia tohto objektu a súčasne aj nového objektu, ktorý bude do konca tohto roka súčasťou jestvujúceho areálu múzea. V nadväznosti na to pripravujeme aj inováciu expozície Múzea M. R. Štefánika k 140. výročiu jeho narodenia a práve tomu som sa venovala a tým žijem posledné týždne.

Hovorí sa, že človek si dôležitosť niečoho uvedomí až vtedy, keď o to príde. Čo pre Vás znamenajú návštevníci a priaznivci Vášho múzea?
Verejnosť je neodmysliteľnou súčasťou každej kultúrnej inštitúcie. Návštevníci a priaznivci nášho múzea znamenajú pre nás veľmi veľa. Veľmi si ich vážime, nielen preto, že s nimi naše múzeum ožíva – stáva sa dynamickým priestorom, ale aj preto, že nám dávajú úžasnú spätnú väzbu, sú pre nás častokrát obrovskou inšpiráciou a veľkým prínosom, a to nielen finančným. Vďaka návštevníkom má naša odborná práca zmysel. Je nám ľúto, že plánované aktivity pripravené najmä pre školské skupiny sme nemohli a nemôžeme zrealizovať. Keďže jednou z našich expozícií je aj Múzeum M. R. Štefánika v Košariskách, rovnako nebude možné zrealizovať plánované podujatia pre širokú verejnosť, ktoré sme mali pripravené v Roku M. R. Štefánika. Niektoré programy pripravené pre priaznivcov múzea v jarných mesiacoch tak presúvame na jeseň a niektoré dokonca až na budúci rok.

Od stredy 6. mája sú aj brány Múzea Slovenských národných rád pre verejnosť opäť otvorené. Na čo sa Vaši priaznivci môžu najviac tešiť?
Momentálne sa venujeme najmä príprave programov pre verejnosť a pre školy orientované na jesenné obdobie. Našou prioritou je, s nasadením všetkých síl, pripraviť inováciu expozície v Rodnom dome M. R. Štefánika, ktorú môžu návštevníci vidieť na jeseň tohto roka. V spolupráci s obcou Košariská sa snažíme dokončiť a predstaviť verejnosti zrekonštruované priestory objektu bývalej hospodárskej budovy, kde sa nachádza nová reprezentatívna predajňa s pokladňou a sociálne zariadenia pre verejnosť. Tešíme sa a veríme, že sa do konca roka 2020 podarí obci Košariská postaviť a sprístupniť nový objekt, ktorý bude taktiež súčasťou areálu múzea a bude slúžiť najmä širokej verejnosti. Veľmi nás mrzí, že sme z dôvodu pandémie museli podujatia pripravené od marca do júna zrušiť. Zároveň však pozývame návštevníkov do Múzea Slovenských národných rád na prehliadku expozície "Slovenská národná rada v toku času", ktorá bola slávnostne otvorená v máji 2019. Stále je návštevníkom prístupná aj veľmi zaujímavá interaktívna zoologická výstava "Kamufláž", ktorá vzišla z dielne Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. Pracujeme na výstave "Javorinu Nemci nedostanú!" k 76. výročiu SNP, ktorú predstavíme v auguste a na letnú sezónu pripravujeme úspešné letné scénické prehliadky do našich expozícií.


Foto J. Mikulčík

Francis Fukuyama svojho času napísal, že „čokoľvek, čo ľudstvo pozná a nejako zvládne, zabudne." Myslíte si, že ľudstvo sa z pandémie koronavírusu poučí? Alebo zabudne?
Ľudstvo veľmi zvláštne narába s informáciami. Získava ich, ale často ich nedokáže spracovať do takej miery, aby sa z nich vedelo v prípade potreby poučiť. Aj preto sa veľakrát história opakuje. Verím, že táto pandémia, ktorú sme zažili, a ktorá bola pre každého z nás novým poznaním, zostane v našej pamäti. My, ktorí sme ju zažili a prežili, určite nezabudneme. Či sa však z tejto skúsenosti ľudstvo aj poučí, si netrúfam odpovedať. Pamäť ľudstva je nedostatočná, minulosť treba stále pripomínať. Úcta k hodnotám sa vytráca, veľa vecí berieme ako samozrejmosť. Možno nás mal práve preto nový koronavírus na chvíľu zastaviť, spomaliť, aby sme začali viac vnímať a vážiť si skutočné hodnoty života. Práca každého múzejníka je spätá s dejinami. My múzejníci minulosťou žijeme – získavame, spracovávame, uchovávame, prezentujeme to, čo bolo, a to najmä preto, aby sa vedelo, pripomínalo, aby sa nezabudlo, ale aj preto, aby sa ľudstvo poučilo. V tomto smere na prežité nielenže nezabudneme, ale to budeme v nejakej forme verejnosti neustále pripomínať.

Práca v múzeu nie je len obyčajnou prácou, ale povolaním. Čím práve Vás zlákala?
Môžem potvrdiť, že práca v múzeu naozaj nie je obyčajnou prácou, ale povolaním, ba dokonca môžeme povedať, že poslaním. Táto práca si žiada kus srdca, ale aj vytrvalosť a nadšenie. Popri získaných vedomostiach je potrebné mať vybudovaný vzťah ku všetkému čo súvisí s dejinami. História ma zaujímala už od útleho detstva. Najskôr to boli hodiny dejepisu v škole, historické publikácie, literatúra, popritom sledovanie historických filmov, návštevy kultúrnych pamiatok – hradov, zámkov, ale i múzeí. To všetko ma utvrdzovalo v tom, že týmto smerom sa chcem raz uberať. Neskôr ma lákalo dozvedieť sa a spoznať, čo všetko sa deje za zatvorenými dverami múzeí. Keďže som rodáčka z Košarísk, práve vďaka Štefánikovi ma lákala história ešte viac. Keď sa v roku 1990 v jeho rodnom dome sprístupnila nová expozícia, moja túžba bola na dosah. V tom čase to však nebolo ešte možné, nakoľko som študovala a neskôr pracovala v školstve. Moje prianie pracovať v múzeu a hlbšie spoznávať históriu sa naplnilo v roku 2002, kedy mi bola ponúknutá práca v už spomínanom Múzeu M. R. Štefánika. Začala som pracovať ako lektorka. Aj keď to bola najmä práca s ľuďmi, práve za tieto prvotné skúsenosti som vďačná dodnes. Poznatky o Štefánikovi som doslova nasávala, veľmi intenzívne som si začala uvedomovať veľkosť a silu jeho osobnosti. Prichádzajúci návštevníci ma v tom iba utvrdzovali. Obdiv, úcta a rešpekt k tomuto nášmu velikánovi sa násobili a pevne zakorenili aj vo mne. Postupne to však boli aj ďalšie osobnosti našej histórie, ktoré sú úzko späté s kopaničiarskym regiónom.

Neskôr som pracovala v Múzeu Slovenských národných rád ako odborná pracovníčka na rôznych pracovných pozíciách, kde som získavala poznatky nielen o prezentačnej, ale aj zbierkotvornej a inej činnosti múzea. Až napokon po výberovom konaní v roku 2011 a opätovne v roku 2014 som začala pracovať ako riaditeľka múzea. Z tejto pozície však už vyplýva aj zodpovednosť za riadenie a hospodárenie múzea, dobré nadstavenie správneho marketingu múzea, s cieľom získať si návštevníka a maximálne uspokojiť jeho potreby, pritom však plniť svoje poslanie vo vzťahu k verejnosti, ale aj hodnotám, ktoré máme ochraňovať. Táto práca ma absolútne napĺňa, nakoľko je nielen veľmi zodpovedná, ale aj kreatívna a veľmi zmysluplná. Som šťastná a ďakujem za poskytnutú príležitosť, že môžem pracovať a pôsobiť na tak výnimočných miestach ako sú Myjava – Múzeum Slovenských národných rád a Košariská – Múzeum M. R. Štefánika. S hrdosťou a zároveň s pokorou veľmi intenzívne vnímam obe miesta, kde pôsobím. Sú to miesta v kraji, kde sa nikdy nežilo ľahko, duch národný tu však mal vždy svoje miesto. Aj preto je podbradlianskemu kraju venovaných veľa stránok našej histórie, je to nielen kraj slivkových samôt, výnimočných osobností a udalostí, ale aj kraj, kde majú svoje miesto folklór, tradície a ľudia s veľkým srdcom. Som hrdá na to, odkiaľ pochádzam a vďačná za to, že môžem pracovať na tomto výnimočnom mieste.