O múzeu

Múzeum Ľudovíta Štúra dnes sídli v dome, ktorá po generácie patrila meštianskej rodine Emreszovej, v polovici 19. storočia mestskému sudcovi Jánovi Emreszovi. Jeho dcéra Rosina sa vydala za Karola Štúra, najstaršieho Ľudovítovho brata, a zdieľala s ním osud rektora gymnázia a neskôr ev. farára v Modre. Keď Karol v r. 1851 zomrel, presťahovala sa so svojimi siedmimi deťmi do rodičovského domu. V Modre sa vtedy usadil aj Ľudovít Štúr, a to práve preto, aby sa postaral o výchovu a vzdelávanie bratových sirôt. Nebýval v tom istom dome, prenajal si izbičku neďaleko, denne sem však za synovcami chodieval. Keď sa krátko pred Vianocami 1855 postrelil na poľovačke a zostal odkázaný na pomoc rodiny a priateľov, uložili ho v prednej izbe emreszovského domu, aby sa o neho mohla jeho švagriná a priatelia dobre postarať. Tu aj 12. januára 1856 zomrel. Vďaka modranským vzdelancom v nej v r. 1956 mesto zriadilo Pamätnú izbu, ktorá sa od r. 1965 stala súčasťou Múzea Ľudovíta Štúra a stále je prístupná verejnosti.