Nádoba s hlinenými reťazami z mohylového hrobu kalenderberskej kultúry v Dunajskej Lužnej


(M4A, 6,6 MB)


Vypočujte si príspevok kurátorky
Anna Bajanová
SNM – Archeologické múzeum

Nádoba datovaná okolo r. 600 pred n.l., ktorú vám chceme predstaviť ako mimoriadny predmet zo zbierok Archeologického múzea, je celá z hliny. Reťaze, ktoré ju zdobia sú takisto robené z hliny. Prevlečené sú cez kruhové otvory po obvode ústia. Zachované sú 3 – 4 krúžky v jednotlivých reťaziach. Na ústí nádoby sú umiestnené aj ploché štylizované figúrky vtákov. Jedná sa zrejme o hlinenú napodobeninu bronzových nádob, vyskytujúcich sa najmä v alpskej oblasti a severovýchodnej časti Apeninského poloostrova. Reťaze nemali nosnú funkciu, ale skôr symbolickú.

Obdobie, v ktorom bola nádoba vytvorená, sa označuje ako staršia doba železná, nazývaná aj doba halštatská, podľa významného Rakúskeho náleziska Hallstatt. Na juhozápadnom Slovensku vtedy hovoríme o rozšírení tzv. kalenderberskej kultúry, rozkladajúcej sa na východ od Álp. Táto skupina ľudí mala výnimočnú produkciu keramiky, považovanú za jeden z vrcholov hrnčiarskeho výtvarného umenia. Nesmierne zaujímavá je predovšetkým ich rituálna keramika, známa z bohatých kniežacích mohylových hrobov. Zvyčajne obsahovali väčšie množstvo nádob (16 – 80 kusov). Významné sú mohylové hroby nájdené v Janíkoch, Reci, Bielom Kostole ale najmä Dunajskej Lužnej (Nových Košariskách). Zosnulí boli spálení a pokiaľ ste nepatrili k nejakej vyššej vrstve, váš hrob bol len plochý a nenápadný. Ak ste však boli členom nobility, vaše pozostatky spočívali vo veľkom posmrtnom monumente. Pre významného mŕtveho vyhotovili drevenú komoru, na ktorú navŕšili hlinenú mohylu. Poznáme už aj miesto, kde stálo sídlisko, ktoré obývali pochovaní z Nových Košarísk. Vzdialenosť od mohylníka je asi 250 m východným smerom. Jednalo sa teda o lokálne elity. Zaujímavá je súvislosť mohýl s jedným z objektov tohto sídliska. Na dlážke skúmanej zahĺbenej stavby bolo objavené veľké množstvo ihlanovitých tkáčskych závaží, ktoré boli interpretované ako doklad prítomnosti dvoch zvislých tkáčskych krosien. Tkanie látok bolo dôležitou činnosťou, spájanou s vyšším spoločenským postavením určitých žien. Je možné, že v dielni boli tkané látky na pohreb (pohrebné rubáše) pre zosnulých v niektorej z blízkych kniežacích mohýl. V jednej z nich (označenej ako VI) boli uložené ostatky dospelej ženy a dieťaťa, ako aj predmety tkáčskej výroby. Interpretované sú preto ako pohreb privilegovanej ženy – tkáčky. Význam tkania a jeho spojenie s vysokopostavenými ženami je popísaný v Homérovom príbehu o Oddyseovi a jeho vernej manželke Penelope, ktorá tkala pohrebný rubáš. Predpokladá sa, že zámožný muž v tom čase nesmel byť pochovaný bez rubáša, lebo by hanba dopadla na jeho manželku. Situáciu dokresľuje aj nález keramiky zo Šoporne so scénou tkania. Na základe viacerých indícii tak predpokladáme, že podobný význam mohla mať táto činnosť aj v našom priestore. Symbolicky išlo o spojenie s niťou života a predurčením. Príbeh každej existencie tkala sudička osudu.

Predstavovaná nádoba je len jednou z viacerých nevšedných kúskov, ktoré akoby prekonávajú fyzikálne vlastnosti hliny. Asi najznámejšou je takzvaná „váza obety", s vystupujúcimi rukami v adoračnom geste, z ktorých visia hlinené reťaze. Predpokladá sa, že tiež zobrazuje všemocnú sudičku, vládnucu nad osudmi ľudí. Hlinená reťaz by mohla mať podobnú symboliku plynutia nite života. Takýto význam podľa všetkého mali aj reťaze na našej predstavovanej nádobe.