Ľudová architektúra Ukrajincov východného Slovenska

Autor: Miroslav SOPOLIGA

Predmetom práce je ľudová architektúra Ukrajincov v regióne severovýchodného Slovenska, teda etnologické spracovanie tejto významnej kultúrnej zložky vo všetkých jej základných prejavoch a tradičných formách. Pozornosť autora je sústredená na dedinské obytné, hospodárske, technické, kultúrové a iné stavby. V práci sú sledované všetky vývojové fázy, ktorými stavby prešli od najstarších čias až do obdobia vytrácania sa ich tradičného charakteru. Za základný časový medzník v práci je považované obdobie druhej polovice 19. a prvej polovice 20. storočia, kedy ľudové staviteľstvo zaznamenalo vrchol svojho rozvoja. Práca je výsledkom vyše 40-ročného intenzívneho bádania ľudového staviteľstva a bývania v oblasti slovensko-poľsko-ukrajinského pohraničia, ktoré autor realizoval v rámci vedeckovýskumnej činnosti Slovenského národného múzea – Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku, najmä v súvislosti s výstavbou múzea v prírode – skanzenu, ale aj v rámci programu Československej sekcie Medzinárodnej komisie pre výskum ľudovej kultúry v Karpatoch a na Balkáne a Štátneho plánu základného vedeckého výskumu Slovenskej akadémie vied. Autor analyzuje problematiku ľudovej architektúry v kontexte historického vývoja predmetného etnika a širších interetnických súvislostí. Pri rozbore jednotlivých foriem a prejavov ľudového staviteľstva vychádza nielen z vlastných pozorovaní v teréne, ale aj z historických a archeologických poznatkov. Analýzou všetkých dôležitých typických znakov ľudovej architektúry Ukrajincov na východnom Slovensku, včítane jazykových elementov, autor dospel k tomu, že v skúmanej oblasti sa na konci 19. a začiatkom 20. storočia vykryštalizovali tri základné regionálne kultúrne zóny: 1. východná zóna bojkovsko-lemkovskej kultúry 2. centrálna zóna lemkovskej kultúry 3. západná zóna lemkovskej kultúry. Toto členenie sa nevzťahuje na sakrálnu architektúru, typológia ktorej je predmetom osobitnej kapitoly v monografii. V posledných desaťročiach, najmä pod vplyvom kolektívnej práce v spoločenskej výrobe a v dôsledku zosilňovania sociálnej a duchovnej jednoliatosti obyvateľstva, postupne sa strácajú rozdiely nielen medzi mestom a dedinou, ale aj medzi jednotlivými etnikami, nastáva proces nivelácia a unifikácie regionálnych a kultúrnych prejavov, k čomu najviac prispieva všeobecná globalizácia. Autor si kladie za úlohu detailne zdokumentovať kultúrne hodnoty zachované v ľudovej architektúre a odovzdať ich pre budúce generácie.

Obsah

  • Monografia pozostáva z desiatich kapitol, ktoré sa obsahovo navzájom prelínajú a doplňujú:
  • 1. Ukrajinci na Slovensku: historicko-etnologický aspekt
  • 2. Ľudové staviteľstvo a okolie
  • 3. Obytné stavby
  • 4. Pôdorysný vývoj domu
  • 5. Interiér ľudového obydlia
  • 6. Fungovanie obydlia – organizácia bývania v dome
  • 7. Hospodárske budovy a typy dvorov
  • 8. Budovy spoločenského určenia
  • 9. Sakrálna architektúra
  • Hlavné tendencie vývoja dedinského staviteľstva po roku 1945.