RASTLINY V ĽUDOVÝCH POVERÁCH RUSÍNOV-UKRAJINCOV VÝCHODNÉHO SLOVENSKA

Autor: Nadežda Varcholová

(Vydavateľstvo EXCO s.r.o., Prešov – Edmonton, 2002) Kniha Rastliny v ľudových poverách obsahuje cenný materiál o rastlinách, predovšetkým magických, ako aj tú časť ľudovej fytoterapie, ktorá má magický základ. Magickým rastlinám sa oddávna pripisovali nadprirodzené vlastnosti okrem iného aj na základe pôsobenia ich látok. Medzi znalcov zázračných byliniek používaných pre magické účely patrili vorožyli (ženy), bačove (muži), ktorí svoje vedomosti držali vo veľkej tajnosti. V pozitívnom zmysle sa užívali na ochranu človeka a dobytka pri urieknutí, keď na žeravé uhlíky hádzali vysušený vročnyk, prystritnyk (kuklík mestský, geum urbanum) alebo zočnyk, pričom dymom okiadzali urieknutého. Od škodlivého vplyvu revenantov, čiže mŕtvych, ktorí podľa ľudových povier z rôznych príčin sa zjavovali živým, okiadzali mertvycom (oman vŕbolistý, inula salicina) celé obydlie alebo za nosný trám zasúvali žovtu netoju (vratič obyčajný, tanacetum vulgare). Čertom a iným zlým démonickým silám mal zamedziť prístup samozrad (prilbica modrá, aconitum napellus) a čortiv opoloch (ostropes obyčajný, onopordum acanthium). Ako prevenciu pred epidémiou cholery, ktorú si predstavovali ako živú bytosť, zavesili nad vchodom obydlia tyrlyč, (horec krížatý, gentiana cruciata; valeriána lekárska, valeriana officinalis), alebo ho vkladali pod vchodový prah. Parný kúpeľ z bačivskoho žiľa (konopáč obyčajný, eupatorium cannabinum) navrátil pokoj človeku, postihnutého nervovým záchvatom. Magické rastliny perunove žiľa (huľavníkovec lekársky, sisymbrium officinale) mali chrániť obydlie pred bleskom (perunom), iné mali ovplyvniť na základe simulárnej mágie hojnosť úrody a ochraňovať ju pred krupobitím, preto ich zapichovali medzi zeleninové hriadky. Jurivnyk (deväťsíl lekársky, petasites hybridus) a moločnyk (kozobrada lúčna, tragopogon pratensis) sa hojne používal na zabezpečenie dojivosti kráv. V negatívnom zmysle magické rastliny mali poškodiť človeku, dobytku, ako aj celému hospodárstvu, pričom sa prihliadalo na ich toxické zloženie. Od niektorých rastlín dojniciam zhorklo mlieko alebo sa úplne stratilo. Túto činnosť obyčajne pripisovali miestnym strigám (bosorka, bosorkaňa). Iné byliny mohli zapríčiniť onemocnenie ba aj smrť. Často sa magické rastliny používali v ľúbostných čarach. Lypnykom (lipkavec obyčajný, galium aparine) si dievčatá v deň svätého Jána opásali holý driek alebo sa ním potajomky dotýkali mládencov, aby k nim prilipli; bihača trava, porvy tanec mali dievčatám zabezpečiť šťastie pri tanci. Symbolom lásky a svadby je stále obľúbený a uctievaný, večne sa zelenajúci barvinok (zimozeleň, vinca), ktorý v minulosti mal svoje miesto aj v pohrebnom obrade, keďže symbolizoval aj večný život. Niektorými magickými rastlinami ako korovjačka, sa veštilo. V skúmanej oblasti podľa všeobecne platných pravidiel sa nevykonávali žiadne úkony s liečivými a magickými rastlinami v nedeľu a cez sviatky. Taktiež bol prísny zákaz opýtať sa niekoho pri zbere rastlín, čo zbiera, pretože sa verilo, že prezradením by bylinka stratila svoju magickú a liečivú moc. Všeobecne prevládal názor, že každá rastlina je prydajna, čiže užitočná. Nezberalo sa iba zvadlyve ziľa (kručinka farbiarska, genista tinctoria) ktoré vraj zapríčiňuje hašterenie, zvadu medzi domácimi. Ojedinele netrhali ani vovčynec (ihlica tŕnitá, ononis spinosa), aby sa ľudia navzájom nehrýzli ako vlci. Najväčšia moc sa pripisovala rastlinám zozbieraným a posväteným na Jána. V knihe sú zahrnuté aj autentické folklórne zápisy (povesti, poverové poviedky, piesne, hádanky, príslovia a porekadlá), viažuce sa k jednotlivým rastlinám, problematika názvov rastlín ako aj slovník nárečových botanických názvov rastlín s lokalizáciou ich výskytu. Kniha je napísaná prevažne na základe vlastných terénnych výskumov, ktoré autorka, pracovníčka Slovenského národného múzea – Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku, uskutočňovala v poslednom desaťročí 20. storočia v lokalitách východného Slovenska s rusínsko-ukrajinským obyvateľstvom. Nadežda Varcholová