Nadežda Varcholová: Odkiaľ a kedy...

od 31. 1. 2011 do 31. 1. 2029


Nadežda Varcholová: Odkiaľ a kedy...

 

(Ľudové toponymické povesti Rusínov-Ukrajincov na Slovensku)
Spolok ukrajinských spisovateľov na Slovensku, Prešov – Svidník, 2009, 232 strán.

Prvú kapitolu tvoria toponymické povesti о založení jednotlivých lokalít a odvodzovaní ich názvov. Oboznamuje čitateľov s najrôznejšími príčinami alebo mimoriadnymi udalosťami súvisiacimi so založením dedín a ich pomenovaním.

Druhá kapitola obsahuje ľudové povesti s toponymickými názvami súvisiacimi s prírodnými zvláštnosťami, povesti o vzniku názvu niektorých chotárov, historické povesti o zámkoch, kaštieľoch a kláštoroch (Zborovský zámok, Bila Makovycja, Legnavský kláštor na Zamagurí a iné).

Tretia kapitola obsahuje ľudové prezývky jednotlivých obcí, zvonov a rôzne slovné hry viažuce sa k nárečovým zvláštnostiam obcí.
Monografia je napísaná v ukrajinskom jazyku, autentické terénne zápisy sú uvedené v nárečí jednotlivých lokalít. Je doplnená 59 fotografiami a resumé v slovenskom a anglickom jazyku.

Publikácia ľudových prevažne ľudových povestí Ukrajincov-Rusínov na Východnom Slovensku s názvom Odkiaľ a kedy... pozostáva z troch kapitol. V prvej kapitole sú toponymické povesti o založení a odvodzovaní názvu lokalít. Tento žáner ľudovej slovesnosti, ktorý sa tešil veľkej popularite medzi pospolitým ľudom podáva najrôznejšie príčiny alebo mimoriadne udalosti o založení tej-ktorej dediny a odvodzovaní jej názvu. Je rozdelený do 9. podkapitol v závislosti: od miesta polohy dediny (Suchá); od názvu stromov a rastlín (Topoľa); od zvierat, hydiny, rýb a hmyzu (Volica, Husák, Piškorovce); od priezviska prvého osídlenca (Becherov); od presídlencov (Kyjov); od rôznych miestnych jazykových prvkov (Havaj); od typu jednotlivých remesiel (Vápeník) a od pôsobností zbojníckych skupín (Zboj).
Druhá kapitola obsahuje ľudové povesti s toponymickými názvami súvisiacimi s prírodnými zvláštnosťami, akými sú rôzne skalné útesy (Baranij Ryh, Snynskyj kamiň, Čortovyj kamiň, Ravka), vrchy (Bus, Žebrackyj verch), jaskyne (Pustajova dira), rieky (Laborec), studničky (Holubova studňa) ako aj povesti o vzniku názvu niektorých chotárov (Košutovycja, Labašivka, Mohyla, Zakopanec). V tejto kapitole sú zahrnuté aj historické povesti o zámkoch, kaštieľoch a kláštoroch, nakoľko dej sa v nich lokalizuje a splývajú s toponymickými povesťami; v niektorých z nich vystupujú aj nadprirodzené sily. Ide predovšetkým o jeden z najstarších zámkov v regióne Rusínov-Ukrajinsov Zborovský zámok alebo Bilu Makovycju, ktorý podľa ľudového podania pôvodne sa budobval na hore Kaštielik pri Svidníku, ale čertom sa nepozdávalo miesto určenia na stavbu, preto v noci vbymurovanú časť zámku preniesli na Zborovskú horu. S Legnavským kláštorom na Zamagurí sa spája meno pohanskej bohyne Marcinky, ktorej meno nesie v súčasnosti aj jeden z chotárov obce Legnava.
Tretia kapitola obsahuje ľudové prezývky jednotlivých obcí, ktoré sú rozdelené do 11. podkapitol. Obdobne ako povesti o vzniku názvu dedín aj oni boli motivované polohou obce (potičkare), výskytom väčšieho počtu vtákov v okolí obce (kavkare, chutkare), húb (zapachare), rôznymi komickými príbehmi miestnych obyvateľov (bocane), nárečovými a národopisnými (odev, strava a pod.) zvláštnosťami (hurňare, čeresare, mačankoše) atď. Niektoré dediny majú viacero prezývok, napríklad na Kurimku sme zaznamenali až štyri prezývky; v iných prípadoch novšia verzia prezývky tej-ktorej obce zamenila staršiu (Kamienka – drytare, novšia prezývka - montažnyci). Nakoľko prezývky vznikali aj na základe tvaru, zvuku a mena jednotlivých zvonov v dedinách, považovali sme za potrebné aj ich zaradiť do tejto časti (12. podkapitola). Trinástu, poslednú podkapitolu tvoria rôzne slovné hry (kalambúry, synonymá, homonymá) viažuce sa k nárečovým zvláštnostiam jednotlivých obcí.
Keďže v súvislosti y výstavbou Starinskej priehrady zaniklo sedem obcí, povesti omich vzniku ako aj prezývky týchto bývalých dedín sú ojedinelé a vzácne.
Okrem vlastných terénnych zápisov v publikácii sú použité aj iné zápisy, či už pochádzajúce z miestnych kroník alebo z periodickej ukrajinskej a inej tlače. Pomerne veľa ľudových povestí zapísal Michal Šmajda, zápisy z miestnych kroník poslúžili Michalovi Dubayovi k napísaniu sérii článkov s názvom Z histórie našich dedín, uverejnených v prešovskom časopise „Družno vpered" v 60. rokoch 20. stor. Toponymické ľudové povesti obdobne ako aj iné žánre slovesného folklóru boli okrajovou záležitosťou záujmu jazykovedcov a historikov, ako napr. Ivana Paňkeviča, Kornyla Zaklynskeho, v súčasnosti sa stali centrom pozornosti pracovníka Správy Národného parku POLONINY v Stakčíne Ing. Miroslava Buraľa.
Nadežda Varcholová