Bedřich Hrozný. Sto rokov od rozlúštenia chetitského jazyka

od 17. 7. 2015 do 11. 10. 2015

Pre českého orientalistu, jazykovedca a cestovateľa, rodáka z Lysej nad Labem, sa stal osudným objav neznámych tabuliek, písaných kllinovým písmom v nezrozumiteľnom jazyku, ktoré v roku 1906 vykopala expedícia Nemeckej orientálnej spoločnosti v Malej Ázii, na území hlavného mesta Chetitskej ríše Chattušaš. Bedřich Hrozný sa po ukončení štúdia venoval hospodárskym dejinám Predného východu v univerzitnej knižnici vo Viedni a nezvyčajný nález ho zaujal. Po smrti objaviteľa tabuliek a Hrozného pedagóga Huga Winklera, bol Hrozný v roku 1914 oficiálne poverený vydaním chetitských textov. V roku 2015 sa mu podarilo preložiť známu prvú vetu z jazyka Chetitov: „Teraz chlieb budete jesť, potom vodu budete piť." Svoju prácu Predbežné riešenie chetitského problému (Die Lösung des hethitischen Problem. Ein vorläufiger Bericht) predniesol 24. 11. 1915 členom Nemeckej orientálnej spoločnosti v Berlíne a následne vo Viedni.

Bedřich Hrozný, ktorý v tom čase ovládal niekoľko jazykov, tento nový nielen rozlúštil, ale aj geneticky zaradil medzi indoeurópske jazyky. Objav bol spočiatku prijatý rozpačito a odborná verejnosť kritizovala rozporuplný postup. Vedec, ktorý vo vete poznal len ideogram slova chlieb (ninda), k nemu hľadal sloveso jesť. Na základe podobnosti s latinčinou a nemčinou ho našiel v slove ezateni. Ďalšie slovo vadar preložil ako voda. Napokon v slove ekuteni identifikoval tvar slovesa piť. Následne Hrozný vydal prvú chetitskú gramatiku, slovník (1917) a preklad historických a náboženských textov (1919). Rozlúštenie chetitského jazyka bolo odbornou verejnosťou uznané až v roku 1921. Po rozpade Rakúsko – Uhorska získal riadnu profesúru na pražskej univerzite, kde neskôr pôsobil ako dekan Filozofickej fakulty UK v Prahe a v roku 1939 bol zvolený rektorom univerzity. Je považovaný za zakladateľa vedného odboru – chetitológie. Publikoval takmer 350 prác, zúčastnil sa mnohých expedícií a výskumných ciest. Po rozlúštení chetitčiny sa Hrrozný pokúsil o rozlúštenie tzv. hieroglifickej chetitštiny. Dnes vieme, že ide o jazyk lúvijský, nie chetitský. Beďrich Hrozný sa pokúsil aj o rozlúštenie protoindického a krétskeho "problému", ale úspešný nebol. 

Výstava v Slovenskom národnom múzeu prezentuje Hrozného najznámejšie archeologické expedície z rokov 1924 – 1925 v lokalitách v Šéch Saad, Tell Erfád v Sýrii a najmä v Kϋltepe pri meste Kayseri v Turecku. Istý podiel tamojších nálezov a výkopovú dokumentáciu Hrozný rozdelil medzi tri pražské inštitúcie. Jedna z nich, Národní muzeum – Náprstkovo muzeum asijských, afrických a amerických kultur, prevzala fotografickú a kresebnú dokumentáciu a podstatnú časť osobnej pozostalosti vedca. Na základe týchto materiálov Náprstkovo múzeum k storočnici objavu pripravilo panelovú výstavu pre České centrá, s možnosťou sprostredkovať ju návštevníkom po celom vo svete.

Slovenské národné múzeum, ktoré výstavu prezentuje ako prvé, ju doplnilo replikami nálezov Bedřicha Hrozného z Polabského muzea – Muzea Bedřicha Hrozného v Lysej nad Labem. Zásluhou SNM-Archeologického múzea výstava získala aj druhú, nemenej zaujímavú časť s názvom Územie Slovenska v čase Chetitov – chudobní vzdialení súčasníci. Prostredníctvom zbierkových predmetov dokumentuje rovnakú dobu – dobu bronzovú na našom území a ukazuje tak protipól rozvinutej chetitskej civilizácie.

Celý projekt ozvláštňuje umelecká šesťkanálová audioinštalácia z dielne Pavla Stereca v samostatnej miestnosti. Autor v spolupráci s Ústavom srovnávací jazykovědy a s Fonetickým ústavom FF UK v Prahe využil niekoľko slov dávno mŕtveho jazyka, ktoré Hroznému pomohli pri lúštení jazykového problému a vyjadril tak vlastný pohľad na túto problematiku.