Merkur a príbeh kontaktnej šošovky

od 16. 3. 2012 do 8. 5. 2012

2011 - 50 rokov mäkkej kontaktnej šošovky
2012 - 40 rokov od uvedenia mäkkej kontaktnej šošovky na trh
2013 - 100. výročie narodenia prof. OTTA WICHTERLEHO


Pri príležitosti týchto významných výročí by České centrá v spolupráci so Slovenským národným múzeom radi pripomenuli výnimočný príbeh českého vedca a vynálezcu formou výstavného projektu. Osloví nielen technicky orientovaných či záujemcov o históriu a aktuálny vývoj v oblasti kontaktných šošoviek, ale tiež širokú verejnosť. Život Otta Wichterleho so sebou prináša dôležité posolstvo: správu o slobode ducha, ktorá bola pre neho nedeliteľnou súčasťou vedeckej činnosti. Zaujme aj svojím obsahom, dôkladne prevereným turbulentnými dejinami 20. storočia. Ako sa zrodil nápad spojiť vynález kontaktnej šošovky a detskú stavebnicu Merkur? Odpoveďou je citát z Wichterleho knihy Vzpomínky: „Den před Štědrým dnem [1961] jsem si doma z této stavebnice [Merkur] sestavil nový prototyp odlévacího zařízení, ve kterém jsem jako náhon použil dynamo z jízdního kola našich kluků. Když se dynamko připojilo na zvonkový transformátor, fungovalo jako motorek s naprosto přesnými otáčkami podle frekvence střídavého proudu. Z laboratoře na VŠCHT jsem si přinesl monomery a katalyzátory a také dvoulitrovou tlakovou láhev, která byla původně v kyslíkovém přístroji z pozůstalosti Luftwaffe. Láhev jsem vypláchl a natlačil argonem, abych měl doma zásobu neutrálního ochranného plynu. Na Štědrý den odpoledne jsem merkurovou aparaturu uvedl do chodu a odlil prvé čtyři čočky…“ Otto Wichterle (1913 – 1998)


Skôr než profesor Wichterle dosiahol skutočné uznanie na poli vedy, preukázal nezvyčajnú vytrvalosť, invenciu a optimizmus. Zatvorenie vysokých škôl 17. novembra 1939 pre Wichterleho znamenalo zrušenie asistentského miesta a prvú prekážku v rozvíjajúcej sa kariére. Vďaka nespornému talentu mu však ihneď ponúkli miesto vo výskumnom inštitúte Baťovej zlínskej fabriky. Tu mladý vedec pripravil látku, ktorá sa stala základom výroby silonu. Aby nebol nútený svoje objavy prezentovať protektorátnym elitám, celý vývoj prebiehal v malej prevádzke v utajení, úspešne maskovaný inými výskumami pre firmu. Koncom roka 1942 bola konšpiratívna činnosť prezradená a prof. Wichterleho štyri mesiace väznili a vypočúvalo ho gestapo. Na slobodu sa dostal vďaka medzinárodnému ohlasu svojej práce. Hneď po vojne začal s reorganizáciou akademických kapacít a pokračoval vo svojej najobľúbenejšej činnosti – výučbe študentov na pražskom ČVUT a z neho oddelenej Vysokej škole chemicko-technologickej. Toto miesto musel opustiť po politickej čistke v roku 1958, ale priamo z ÚV KSČ ihneď dostal ponuku, aby založil, vybudoval a viedol ústav pre makromolekulárnu chémiu, ktorý bol súčasťou vtedajšej akadémie vied.


Problematikou hydrogélových materiálov sa prof. Wichterle zaoberal spoločne s Dr. D. Límom už v polovici 50-tych rokov na VŠCHT. Prvý prototyp kontaktných šošoviek z nich laboratórne pripravil a hneď vyskúšal na vlastnom oku v roku 1957. V roku 1959 dokázal, že mäkké kontaktné šošovky spoľahlivo korigujú refrakčnú poruchu a v porovnaní s vtedajšími tvrdými šošovkami sú pre svojich nositeľov pohodlnejšie. Vynález novej výrobnej metódy – odstredivého liatia kontaktných šošoviek – nakoniec neuskutočnil v laboratóriu, ale priamo u seba doma. Zo synovej stavebnice Merkur a dynama z bicykla neúnavný bádateľ zostavil priamo na Štedrý deň 1961 prvé výrobné zariadenie – „šošovkostroj“, ktoré konečne vyriešilo problém pravidelného formovania hydrofilného gélu. Ešte 27. decembra 1961 profesor Wichterle prihlásil vynález, ktorý sa stal jedným z jeho najdôležitejších patentov. Do vývoja hydrogélových kontaktných šošoviek profesor zapojil aj svoju manželku a v priebehu niekoľkých mesiacov spolu doma „v kuchyni“ vyrobili niekoľko tisíc šošoviek. Odmenou im bolo 330 dolárov – ako zákonné jedno promile zo zisku predaja patentu americkej firme, ktorý zrealizoval vtedajší československý štát. O sedem rokov neskôr pre podpis manifestu Dva tisíce slov prišiel Wichterle o miesto v Ústave makromolekulárnej chémie, ktorý dovtedy riadil. Wichterleho tamojší spolupracovník inžinier Jiří Michálek o tom povedal: „Otto Wichterle viedol celoživotný boj s ľudskou hlúposťou. Veda však preňho bola neustále vzrušujúca a zábavná, preto sa nikdy nevzdával.“ Prof. Wichterle až do zamatovej revolúcie patentoval a publikoval. Na začiatku 90-tych rokov dostal za mimoriadny prínos vede zaslúžené ocenenie. Bol demokraticky zvolený a neskôr menovaný prezidentom Havlom za predsedu Československej akadémie vied ako prvý v postkomunistickom režime. Hoci funkciu vo svojich Vzpomínkách bagatelizuje, aktívne sa podieľal na príprave nových zákonných úprav pre akadémiu a vedu.


Merkur - nestarnúca stavebnica

Medzi najobľúbenejšie hračky, najmä u chlapcov, vždy patrili stavebnice. Hlavne také, z ktorých sa dali postaviť funkčné modely napodobňujúce rôzne stroje, vozidlá a konštrukcie. Stavebnice, s ktorými sa dalo ďalej hrať a popúšťať uzdu fantázii. Niekoľko desaťročí sem patrili kovové stavebnice. Jedna z nich sa v bývalom Československu stala legendou. Neexistovala domácnosť, v ktorej by nebola súčasťou detskej izby. Vyrástli na nej celé generácie neskorších technikov a konštruktérov. Jej názov – Merkur – dodnes vyvoláva úsmevnú spomienku na radosť mnohých, dnes už dospelých, keď pod vianočným stromčekom rozbalili veľkú škatuľu plnú pekne vyrovnaných a rozriedených koliesok, pásikov, matičiek a skrutiek. Keď sa reč zvrtne na Merkur, mnohí dospelí zaspomínajú a začnú sa chváliť, ako dokázali zostrojiť výťah, traktor, žeriav či lokomotívu... a na chvíľku sa vrátia spať do detstva. V podobe, v akej sa stavebnica dodnes nachádza na pultoch obchodov, sa vyrába už viac ako 80 rokov. Zažila obdobie skromných začiatkov, čas slávy keď kraľovala v ríši českých a slovenských hračiek ako aj časy, keď jej hrozil zánik.

Poďakovanie patrí najmä súčasnému výrobcovi – firme Merkurtoys – a zberateľovi a znalcovi detských kovových stavebníc Jiřímu Mládkovi, bez ktorých by táto výstava nevznikla.


Sprievodné podujatia k výstave

Fenomén Merkur
Piatok 16. 3. 2012 o 10.00 a 17.00 h
Prednáška Jiřího Mládka, zberateľa stavebnice Merkur, ktorý deti aj ich rodičov prevedie výstavou a zoznámi ich s históriou vystavených modelov.

Otto Wichterle – český vedec a vynálezca kontaktnej šošovky
Štvrtok 19. 4. o 16.30 h
Prednáška Ing. Jiřího Michálka, CSc., blízkeho spolupracovníka Otta Wichterleho a uvedenie filmov Wichterle – portrét českého génia (rež. T. Kudrna, 2005) a Významné osobnosti / Tři oříšky pro pana profesora (rež. S. Lazarová, 2005).

Jej veličenstvo kontaktná šošovka
Sobota 28. 4. o 17.00 h
Koncert detí zo ZUŠ Ľ. Rajtera a prednáška profesora Antona Gerinca a Ing. Igora Laciku, DrSc. na tému Úloha polymérov v liečbe cukrovky.


Dokumentárne filmy k výstave:
Několik ohlasů práce profesora Wichterleho a jeho týmu v dobových československých médiích (Krátký film Praha, a.s. a Národní technické muzeum)


Lektorský výklad k výstave:
Termín lektorského výkladu pre skupiny a jednotlivcov prosíme objednať týždeň vopred telefonicky, alebo mailom na:
SNM – Referát múzejnej pedagogiky
Vajanského náb. 2 Bratislava
Mgr. Dominik Hrdý
dominik.hrdý@snm.sk
+421 2 20469 238 / +421 917 319 684