Oslobodenie Slovenska

od 8. 4. 2010 do 30. 6. 2010

Každý historický medzník má dve stránky – jedna epocha ním končí a iná začína. Symbolicky to platí o 28. októbri 1918, po ktorom bolo na slovenskom území kolabujúce rakúsko-uhorské monarchistické štátne zriadenie nahradené republikou s prívlastkom Československá. V revolučnom čase rokov 1918 – 1919, poznačenom nevídanými geopolitickými zmenami v celej Európe, pomáhala politické, hospodárske a kultúrne rozdiely jednotlivých súčastí nového štátu preklenúť najmä vidina lepšieho života v demokratických a mierových pomeroch.
Spoločný štát Slovákov a Čechov bol vyhlásený, akceptovaný mocnosťami, mal svoju vládu a dokonca aj armádu v podobe légií. Pražská vláda konštituovaná v polovici novembra 1918, v ktorej Slovákom pripadli dve kreslá (M. R. Štefánik a V. Šrobár), však potrebovala získať kontrolu nad územím krajiny. Problematickým bolo práve územie Slovenska. Nemalo stanovené hranice a vlády novej Maďarskej (ľudovej) republiky, ani neskoršej komunistickej Maďarskej republiky rád sa ho nemienili vzdať. Pôsobenie „pražského" ministra s plnou mocou pre správu Slovenska V. Šrobára sprevádzali problémy. Vplyv Slovenskej národnej rady ako najvyššieho domáceho politického orgánu a druhého mocenského centra bol značne obmedzený. Územie Slovenska bolo preto potrebné najprv vojensky dobyť. Po stabilizácii spoločensko-politických pomerov v lete 1919 určila definitívnu (česko)slovensko-maďarskú hranicu až Trianonská mierová zmluva zo 4. júna 1920.

Ovládnutie územia nového štátu a konsolidácia pomerov bezprostredne po skončení prvej svetovej vojny neboli v silách nastupujúcej politickej reprezentácie. Významnú pomoc v tomto procese poskytlo Francúzsko, ktoré disponovalo nielen dostatočnou vojenskou silou a autoritou víťaznej mocnosti, ale aj ambíciou stať sa hegemónom v geopolitickom priestore strednej Európy. Na základe zmlúv zo začiatku roka 1919 začala v Československu pôsobiť Francúzska vojenská misia. Bola rozhodujúcim vojenským činiteľom v čase začleňovania územia Slovenska do nového štátu. Mala tiež leví podiel na kreovaní podoby ozbrojených síl a ministerstva národnej obrany. Jej prvým veliteľom sa stal francúzsky divízny generál M. C. J. Pellé (1919 – 1921). Nasledovali gen. E. D. A. Mittelhauser (1921 – 1926) a gen. L. E. Faucher (1926 – 1938).
Revolučná situácia prirodzene vnášala obavy aj medzi obyvateľstvo Košíc. Mesto malo strategický význam, preto stálo v strede záujmu bojujúcich strán. V neprospech nastupujúcej moci pôsobil fakt, že Košice ležiace storočia v priesečníku kultúr, resp. na etnickej hranici nemali na konci roka 1918 jednoznačne slovenský charakter. Nestačilo zmocniť sa mesta vojensky, alebo za rokovacím stolom. Potrebné bolo získať dôveru jeho obyvateľov.

Československé vojsko prišlo prvýkrát do Košíc 29. decembra 1918. Demarkačnú čiaru medzi Československom a Maďarskom na úseku Abovsko-turnianskej župy obsadili jednotky československých légií z Talianska do polovice januára 1919. Sídlom ich velenia sa stala budova vojenského veliteľstva VI. cisárskeho a kráľovského armádneho zboru rakúsko-uhorskej armády (dnes sídlo Úradu Košického samosprávneho kraja) postavená v rokoch 1906 – 1908 na vtedajšom Námestí Františka Jozefa oproti novostavbe budovy múzea (dnešné Východoslovenské múzeum). Druhý príchod československého vojska do Košíc sa spájal s vojenskou operáciou proti Maďarskej republike rád. Po nej prevzal mesto začiatkom júla 1919 francúzsky divízny generál E. Ch. A. Hennocque. Jeho najbližšími spolupracovníkmi pri zabezpečovaní každodenného života boli košický mešťanosta V. Mutňanský, abovsko-turniansky župan J. Sekáč a J. Slávik vo funkcii vládneho komisára pri štábe vojenského diktátora gen. Hennocqua.

Výstava Boje o Slovensko v roku 1919 a Francúzska vojenská misia vznikla pri príležitosti 100. výročia začlenenia územia Slovenska do štátu, v ktorom sa Slováci prvýkrát angažovali v pozícii štátotvorného národa. Pripomína neľahký zápas o spoločný štát i prehliadaný podiel Francúzskej vojenskej misie na úspešnom priebehu nastolenia československej štátnej moci na území Slovenska. Osobitne sleduje významných aktérov doby a mesto Košice s okolím. Veríme, že repríza výstavy v Slovenskom národnom múzeu prispeje k rozvoju slovensko-francúzskeho kultúrneho dialógu, ako aj k ďalšiemu zviditeľneniu bohatstva histórie košického regiónu.

Výstava vznikla v spolupráci inštitúcií:

Slovenské národné múzeum
Východoslovenské múzeum v Košiciach
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Vojenský historický ústav, Bratislava
MV SR, Štátny archív v Košiciach
Štátna vedecká knižnica v Košiciach