Rudolf Sandalo (1899 – 1980)

od 18. 4. 2019 do 1. 9. 2019


Fotografické dielo Rudolfa Sandala ml. patrí k najpočetnejším a najcennejším konvolútom v architektonickej zbierke Múzea mesta Brna. Meno a osobnosť tvorcu však ostávali až doposiaľ prakticky neznáme, a to aj pre odbornú verejnosť.

Sandalove snímky sú dnes považované za jedinečné doklady nielen medzivojnovej architektúry v Československu, ale aj vynikajúcej úrovne fotografickej dokumentácie. Blízky vzťah medzi modernou architektúrou a fotografiou si uvedomovala väčšina iniciátorov vtedajšieho umeleckého diania. Fotografia pomáhala avantgardnému tvorcovi vidieť architektúru aj z iného uhla pohľadu a propagovala ju doma i v zahraničí, v odborných a spoločenských časopisoch i na výstavách. Významnou platformou avantgardných architektov a „ich" fotografov boli odborné periodiká, ako napríklad Styl, Stavba, Stavitel, Architekt SIA a Časopis československých architektů, vychádzajúci v Prahe, ďalej brnenský Horizont a Bytová kultura a bratislavský Slovenský staviteľ a Fórum. Fotografie Rudolfa Sandala ml. sa objavovali nielen tu, ale aj v nemeckých odborných časopisoch Die Form a Innen-Dekoration a v brnenských spoločenských časopisoch Měsíc (Der Monat) a Salon alebo v populárnych československých týždenníkoch Pestrý týden či Eva. 

Rudolf Sandalo ml. vyhotovil okrem iného aj približne osemdesiat snímok ikonickej stavby svetovej klasickej moderny – brnenskej vily Tugendhat, a to s najväčšou pravdepodobnosťou na zákazku priamo od architekta Ludwiga Miese van der Rohe. Miesov priateľ, architekt Philip Johnson, vybral dve Sandalove fotografie na výstavu The International Style, ktorá sa konala v roku 1932 v Múzeu moderného umenia v New Yorku. Záber zo záhradnej terasy s presklenou stenou a priehľadom do hlavného obytného priestoru vily sa objavil aj na titulnej strane katalógu tejto výstavy, ktorý pripravili Henry Russell Hitchcock a Philip Johnson. Sandalova snímka uličného priečelia vily bola reprodukovaná na prebale dnes už legendárnej publikácie rovnakej autorskej dvojice The International Style: Architecture since 1922. 

Ateliér de Sandalo založil Rudolf Sandalo st. (1869 – 1932). Ako profesionálny fotograf pôsobil v Bielsku (dnes Bielsko-Biała; domovskú príslušnosť mal podľa svojho otca v meste Sanoku v Haliči, dnes Poľsko). Na počiatku 20. storočia presídlil aj s rodinou do Brna, kde sa stal od 1. júla 1901 majiteľom renomovaného fotoateliéru Jakoba Wildnera v Kobližnej ulici č. 31. Neskôr svoj ateliér presťahoval na ulicu Na hradbách č. 8 (dnes Rooseveltova). Zrejme už pred koncom prvej svetovej vojny sa do činnosti firmy zapojil aj Rudolf Sandalo ml., narodený 15. augusta 1899 v Bielsku. Spočiatku pracoval ako technik a v roku 1918 začal štúdium chémie na Nemeckej technike v Brne, ktoré však nedokončil. 

Ateliér de Sandalo bol zameraný predovšetkým na portrétnu fotografiu so špecializáciou na detské snímky a spolupracoval tiež s brnenskými módnymi salónmi. Neskoršiu orientáciu ateliéru na fotografovanie architektúry a interiérov inicioval už Rudolf Sandalo st. Jeho syn sa v roku 1926 stal jeho spoločníkom a v roku 1930 ateliér prevzal. Rudolf Sandalo ml. sa venoval už takmer výhradne fotografovaniu architektúry. Mal zákazky od architektov všetkých národností – Čechov, Slovákov, Nemcov i Židov, a to na území celého Československa. V Brne bol od počiatku dvadsiatych rokov takmer „dvorným" fotografom Bohumíra Čermáka a potom Bohuslava Fuchsa. Často pracoval pre Ernsta Wiesnera, Jindřicha Kumpošta, Jaroslava Grunta, Mojmíra Kyselku st. a mnohých ďalších. 

Hoci Sandalo v Brne žil a mal tu už po otcovi zavedenú živnosť, jeho početné žiadosti o udelenie domovského práva a tiež o československé občianstvo boli z neznámych dôvodov zamietnuté. Od polovice tridsiatych rokov pôsobil v Prahe a v Nemecku (závod v Brne uzavrel v roku 1936). Rovnako aj v Prahe jeho žiadostiam o domovské právo, občianstvo a zriadenie fotografickej živnosti nevyhoveli. Napriek tomu Sandalo prevádzkoval fotoateliér na adresách Kaprova 12 a Jilská 4 v Starom Meste, ktorý sa zrejme najmä z konkurenčných dôvodov stal čoskoro terčom sťažností zo strany Spoločenstva fotografov v Prahe. 

V roku 1938 začal Rudolf Sandalo ml. spolupracovať s nemeckými spravodajskými službami (bol agentom Abwehru pre Prahu a Krakov) a podľa mnohých povojnových svedectiev obchodoval so židovským majetkom, najmä s umením a starožitnosťami. V roku 1942 odišiel definitívne z Prahy do Berlína a najneskôr, od počiatku päťdesiatych rokov žil vo Frankfurte nad Mohanom, kde pracoval opäť ako fotograf a obchodník s umením. 30. decembra 1980 tu zomrel. Napriek problematickým postojom Rudolfa Sandala ml. počas okupácie bola jeho tvorba v českom prostredí celkom unikátna. Takmer výhradnou špecializáciou na fotografiu modernej architektúry, ako aj jej vynikajúcou kvalitou, sa dnes radí k výnimočným tvorcom v tejto oblasti nielen v kontexte československej, ale aj európskej fotografie.