Štýl a móda 60. rokov

od 1. 2. 2013 do 15. 9. 2013

„Dáme si do bytu, dáme si vázu...“

Mali sme šťastie, že v 60. rokoch sme boli veľmi mladí, priamo nezaťažení vojnou a ranými budovateľskými časmi. Mohli sme naplno zažiť krásne roky, plné nádejí na návrat normálnych kultúrnych a ľudských pomerov, individuálnej slobody a práva voľby. A tiež viery, že svet možno zmeniť. V tomto zaujímavom desaťročí, keď aparát Komunistickej strany Československa načas stratil v dôsledku rôznych krízových javov režimu absolútnu kontrolu nad vlastnou členskou základňou a spoločnosťou, nastalo politické uvoľnenie. V českej aj slovenskej časti socialistického Československa prinieslo nevídané oživenie spoločenského a občianskeho života, ktoré sa prejavilo kritikou pomerov a snahou o reformu v intenciách socialistického zriadenia. V oblasti kultúry a umenia vyvolalo vlnu intelektuálnej a umeleckej tvorivosti, dovtedy utlačenej a deformovanej mocou dvoch totalitných režimov počas 40. a 50. rokov, vďaka ktorej nadobudlo obdobie 60. rokov legendárny rozmer. V týchto politicky zložitých a naďalej neistých pomeroch najstatočnejší a najnadanejší presadili a vytvorili množstvo vynikajúcich diel. Nevychádzali len z radov nastupujúcej generácie, zásadnou mierou boli zastúpení aj tvorcovia z predvojnového obdobia.

Mnohostranná invenčnosť tejto dekády sa v ďalšom vývoji doposiaľ nezopakovala. Proces uvoľnenia politických pomerov v Československu sa odohrával v aréne povojnového sveta, ktorý bol rozdelený na dva nepriateľské bloky – Východ a Západ. Napriek tomu napĺňal v 60. rokoch spoločnosti Východu i Západu optimizmus súvisiaci s koncom druhej svetovej vojny, vierou v civilizačný pokrok, úspech vedy a svetový mier. Zlo bolo porazené a ľudstvo poučené. Odstrašujúce skúsenosti vojny a vedecké poznatky mali byť použité v mene neustále napredujúcej a humanistickej civilizácie. Ako presvedčivo zneli slová pesničky v rytme twistu: „... Prý v roce šedesátém šestém, až bude dávno všude mír, tak on že má být inženýr, a že by se mnou chodil, normálně...“

Dôvodom optimizmu ľudí za železnou oponou bol aj pád mučivého bremena stalinizmu po diktátorovej smrti v roku 1953. V Československu, rovnako ako v iných krajinách Východu, zavládla opatrná, avšak nemenej opojná eufória. Na začiatku 60. rokov sa v súvislosti s krízovými udalosťami studenej vojny (karibská kríza) vystupňovala hrozba nového, otvoreného vojenského konfliktu, ktorú rovnako naliehavo pociťovali ľudia na Východe aj Západe. Populácie na oboch stranách železnej opony boli kontinuálne slovom aj činom pripravované na možné atómové zamorenie. Pocit existenciálneho ohrozenia atómovou vojnou trvalo prítomný počas celého obdobia studenej vojny, ako aj počas 60. rokov, sprevádzal ruka v ruke optimizmus a ľudské nádeje toho obdobia. Západ, a v oveľa skromnejšej miere aj Východ, zažívali v 60. rokoch vzrast materiálnej prosperity. V súvislosti s uvoľnením pomerov po páde stalinizmu uznalo ZSSR a ostatné režimy socialistického bloku materiálnu prosperitu a konzumný štandard ako dôležitú ašpiráciu socialistickej spoločnosti.

V Československu sa tak opäť otvorila cesta k lepšiemu uplatneniu hospodárskeho potenciálu. Na rozdiel od iných krajín východného bloku malo Československo tú výhodu, že v druhej svetovej vojne neutrpelo príliš veľké vojnové škody (napríklad v porovnaní so Sovietskym zväzom či Nemeckom) a mohlo nadviazať na predvojnovú produkciu. Koniec stalinistického diktátu zároveň spôsobil, že československá štátna moc opustila dovtedajšie úsilie tvrdo kopírovať sovietske vzory pri formovaní životného štýlu svojho obyvateľstva. Životná úroveň rástla. Treba však pripomenúť, že nezanedbateľnej časti obyvateľstva, ľuďom, ktorí boli považovaní za odporcov režimu, bola účasť na tomto novom vývoji a prosperite odopieraná. Významnou okolnosťou vývoja životného štýlu v Československu 60. rokov bolo, že rivalita Východu a Západu sa už ku koncu 50. rokov preniesla aj do sféry mierového súperenia na poli materiálneho blahobytu a prosperity, predovšetkým v každodennej spotrebiteľskej sfére. V USA bolo ironicky označené ako „nylonová vojna“. Na rozdiel od súperenia prebiehajúceho na poli vojenských technológií, ťažkého priemyslu a dobývania kozmu, na nylonovom fronte Východ evidentne prehrával. Pančušky, mixéry, práčky, umývačky riadu, pohodlie, holiace strojčeky, súkromie vlastného bytu, dezodoranty a voňavky, mrazené potraviny a polotovary, džínsy, žuvačky a platne, platne, platne. Niečo z toho v Československu úplne chýbalo, na iné si obyvatelia museli ešte zopár rokov počkať, a to, čo aj existovalo, sa veľmi ťažko zháňalo.

Produkcia spotrebného priemyslu zaostávala za vývojom vyspelých krajín Európy, nehovoriac o USA. A tento problém bol na programe dňa československých národohospodárov. Politické uvoľnenie a ekonomické záujmy štátu podnietili v prvej polovici 60. rokov rozšírenie stykov so zahraničím, a aj so Západom. Pootvorili sa tak dvere svetovým módnym trendom. Do hudobného života aj dovtedy rozospievaného Československa vtrhol bigbít. Hranice Československa sa stali priepustnejše reáliám Západu. Obyvateľstvo s obdivom hľadelo na materiálne statky západného sveta, na predmety, ktoré vytvárajú domov, ktorého vybavenie šetrí ľudskú prácu, prostredie domova, ktoré má individuálny charakter a v ktorom je dostatok priestoru na trávenie voľného času. Do tohto prostredia mal československý človek – profesionál z príslušného odvetvia možnosť nahliadnuť prostredníctvom zahraničných časopisov, ale mohol sa ich dotknúť aj bežný človek, ak sa nimi pýšil jeho známy, ktorý mal sám to šťastie služobne vycestovať alebo ho po mnohých rokoch navštívil zahraničný príbuzný. Na ostatných ľudí žmurkali tieto výdobytky z ilustrácií a článkov domácich časopisov, ktoré sprostredkúvali v 60. rokoch až prekvapujúco dobrý, i keď stále prísne ideologicky selektovaný prehľad o svetovom dianí. Pri hodnotení svojej životnej úrovne tak československý občan v 60. rokoch už nutne porovnával materiálny štandard a módne trendy západných krajín, a popri tom uznával štátom zdôrazňované výdobytky, akými boli bezplatné vzdelávanie či celoplošné sociálne a zdravotné zabezpečenie.

Toto smerovanie vývoja v oblasti kultúry a životného štýlu v zmysle čiastočného odklonu od sovietskych vzorov, bolo závislé od akceptácie štátneho aparátu, neudialo sa však len na jeho podnet. Do veľkej miery záviselo od ľudí s jasnou kultúrnou víziou a orientáciou na vyspelé krajiny sveta. Na stránkach erudovaných publikácí a časopisov zaoberajúcich sa štýlom, domácnosťou, bývaním a módou (časopisy Tvar, Domov, Žena a móda), v edukačných a osvetových publikáciách a príručkách, viedli mnohí autori odvážny a záslužný boj v mene obhajoby a presadenia moderného životného štýlu, ktorý čerpal z vlastných tradícií medzivojnovej avantgardy a bol otvorenejší aj súčasným trendom vyspelých európskych krajín. Tento boj sa väčšinou odohrával len medzi riadkami a prostredníctvom jemných odkazov a významových nuáns, ktoré zachytáva senzitivita súčasného čitateľa len s ťažkosťami. V duchu oficiálnej ideologickej línie v tvorbe socialistického životného štýlu v 60. rokoch bola presadzovaná umiernená forma modernizmu, deklarovaná ako najdemokratickejšia. Mala predstavovať protipól k starému a tradičnému, ktoré bolo dogmaticky chápané ako synonymum negatívnych hodnôt. Umiernený modernizmus mal zároveň slúžiť na odstránenie rezíduí bývalých triednych rozdielov a prežitkov zavrhovaného malomeštiackeho spôsobu života.

Svoj životný štýl a kultúru malo Československo príležitosť s úspechom prezentovať na svetovej výstave Expo 1967 v Montreale. Počas celých 60. rokov prenikali do Československa západné vzory mládežníckej kultúry a rôzne podoby kontrakultúr a subkultúr, akými boli bítnici či v druhej polovici 60. rokoch hippies. Mladá generácia sa v Československu, tak ako v iných častiach sveta, snažila nasledovať tieto trendy. Mnohí ľudia mali možnosť prvýkrát vycestovať na Západ na dovolenku, študijný pobyt alebo brigádu. Západ zažíval tlak masových politických hnutí, ktoré boli zamerané proti vojne vo Vietname a atómovému zbrojeniu, za občianske práva, za svetový mier atď. I keď mnohí tieto dramatické udalosti a spoločenské procesy 60. rokov náruživo sledovali, v rámci socialistického Československa sa do nich nebolo možné zapojiť. Zásadne odlišné politické a ekonomické pomery, v ktorých sa mládež nachádzala na Západe a v socialistickom Československu tak často spôsobili, že tieto hnutia a trendy boli napodobňované len povrchne, v podobe módnych prejavov, ktoré so sebou tieto hnutia niesli. Príbeh Československa 60. rokov, oslneného dočasným uvoľnením politických pomerov, skončil náhle obsadením vojskami armád Varšavskej zmluvy.

Výstavou Štýl a móda 60. rokov chceme návštevníkovi priblížiť dennú realitu na Slovensku v bývalom Československu 60. rokov 20. storočia prostredníctvom vybraných stránok súkromnej sféry života obyvateľov. Ambíciou výstavy je predstaviť to najpríznačnejšie, čo oblasť štýlu a módy tohto obdobia v slovenskom kontexte reprezentovalo. Výstava má charakter múzejnej prezentácie, a zakladá sa na rozprávaní vecí. Predstavuje predmety, ktoré sa v každodennom živote 60. rokov mohli bežne objavovať. Výstavu tvorí niekoľko tematických okruhov – byt a bývanie, odev a móda, dekoratívne a úžitkové umenie, priemyselný dizajn domácej techniky, zábava a voľný čas (zberateľstvo, bigbít, rodinná dovolenka, tramping). Osobitný priestor je venovaný autorskému filmovému plagátu československej novej vlny 60. rokov. Zastúpenie jednotlivých tematických okruhov bolo vo významnej miere dané dostupnosťou predmetov. S výnimkou časti exponátov z fondov Slovenského národného múzea v Bratislave a Slovenského centra dizajnu, vystavované predmety a dokumenty pochádzajú výhradne zo súkromných zbierok. Autori vidia hlavný prínos výstavy v sprostredkovaní autentických predmetov z daného obdobia novodobých dejín čo najširšej verejnosti .