Milan Rastislav Štefánik. Generál – Osloboditeľ. Politik, diplomat, kúzelník


Autori textu: Radoslav Ragač, Branislav Panis
Foto: Slovenské národné múzeum 

Po návrate z Talianska Milan Rastislav Štefánik v Paríži aj napriek podlomenému zdraviu intenzívne rozvíjal svoj detailne premyslený plán oslobodenia vlasti, malej krajiny v srdci Európy. Počas pobytu v nemocnici napísal koncom roku 1915 svoj známy list francúzskemu prezidentovi o túžbe Čechov a Slovákov po slobode. Za oficiálny dátum zapojenia sa Štefánika do prvého česko-slovenského zahraničného odboja môžeme označiť 13. december 1915. Štefánik sa vtedy v parížskom byte svojho dlhoročného priateľa maliara Ludvíka Strimpla zoznámil s Dr. Edvardom Benešom, ktorý mu predstavil plán na vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov, na ktorom spolu s profesorom Tomášom Garriqueom Masarykom zatiaľ bez väčších úspechov pracovali. Štefánika oboznámil aj s obsahom vyhlásenia Českého komitétu zahraničného zo 14. novembra 1914. Štefánikovým príchodom sa zahraničná akcia výrazne zdynamizovala. V parížskych salónoch si rýchlo získal celý rad poslucháčov a priaznivcov, ktorých oslovil najmä svojou známou vetou „Pomôžte mi oslobodiť moju vlasť!". Patril k častým hosťom prominentných parížskych salónov Louisy Weissovej a pani de Jouvenel, "francúzskej Slovanky", kde sa bližšie zoznámil s vtedajším francúzskym ministerským predsedom a ministrom zahraničia Aristidom Briandom, hlavným tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí Philippom Berthelotom a celým radom významných francúzskych senátorov a poslancov. Nezaháľal ani v koncipovaní letákov, ktoré mali rozložiť bojovú morálku slovanských vojakov v rakúsko-uhorských rovnošatách. V jednom z nich napísal: „Slovania: Česi, Slováci, Poliaci, Srbi a Chorváti, vy, ktorí kráčate v boji proti hraniciam francúzskym, nezabúdajte, že nemecko-maďarská spupnosť vyvolala tuto válku. Ničomníkom musí byť, alebo slepým, hluchým, pomäteným, kto by tvrdil opak. Dejiny neúprosne vydajú slovo pravde..." Štefánik po prvých úspechoch propagačno-politickej akcie a diplomatických krokoch sprostredkoval 3. februára 1916 prijatie svojho bývalého profesora z čias pražských štúdií a vedúcej osobnosti československej zahraničnej akcie T. G. Masaryka u ministerského predsedu Aristida Brianda. Vtedy nastal čas vytvoriť chýbajúci ústredný a reprezentatívny riadiaci orgán, ktorý len čiastočne nahrádzal fiktívny Český komitét zahraničný. Na ustanovenie nového riadiaceho orgánu naliehal najmä Štefánik. Uvedomoval si totiž, že vlády dohodových veľmocí nepovažujú orgán zložený poväčšine zo zástupcov krajanov za reprezentatívnu zložku, oprávnenú hovoriť za dva takmer neznáme národy. Presadil sa spoločný návrh Štefánika a Beneša a vo februári 1916 vznikla Národná rada krajín českých, na návrh zástupcu Slovenskej ligy v USA Štefana Osuského premenovaná na Československú národnú radu (ČSNR) so sídlom v Paríži. Jej predsedom sa stal prof. Masaryk, generálnym tajomníkom Dr. Beneš, podpredsedom bývalý poslanec rakúskej Ríšskej rady Josef Dürich a zástupcom Slovákov Dr. M. R. Štefánik, ktorý sa čoskoro taktiež stal podpredsedom. O rok neskôr, po vylúčení rusofilsky a konzervatívne orientovaného Josefa Düricha, sa na čelo československého zahraničného odboja postavila trojica, o ktorej platil priliehavý slogan: „Čo Masaryk myslí, to Beneš povie a Štefánik vykoná." Jednou z hlavných priorít ČSNR bol vznik československého zahraničného vojska zloženého z vojnových zajatcov. Štefánik predložil návrh na jeho vytvorenie francúzskej armáde. 

Diplomat

Rozhodným krokom k budovaniu samostatnej československej armády mohlo byť iba sformovanie veľkej taktickej jednotky, ktorá by ako celok bola nasadená na francúzskom fronte proti Nemecku a svet by sa dozvedel o jej existencii. Do Francúzska však bolo treba zvážať slovenských a českých dobrovoľníkov takmer z celého sveta. Od apríla 1916 Štefánik v mene československého odboja pôsobil v Taliansku a získaval kontakty s tamojšími politikmi. V júli 1916 rokoval v Rumunsku a Rusku o nábore spomínaných dobrovoľníkov pre francúzsky front. Jeho prvá misia v Rusku od augusta do októbra 1916, mala za ciel aj stabilizáciu pomerov v česko-slovenských krajanských spolkoch. Po návrate do Ruska začiatkom roku 1917 inicioval tzv. Kyjevský zápis. Po februárovej revolúcii s dočasnou vládou dohodol uznanie ČSNR za predstaviteľku odboja a princípy formovania légií. S poslaním robiť medzi slovenským a českými krajanmi nábor dobrovoľníkov pre západný front vo Francúzsku odcestoval major Štefánik v júni 1917 do Spojených štátov amerických. Tam mal podľa pôvodného plánu, dohodnutého ešte v Rusku s americkým Slovákom Gustávom Košíkom, organizovať nábor krajanov, českých a slovenských dobrovoľníkov do československého zahraničného vojska. USA však v tomto roku vstúpili do vojny a tak Štefánik po mesiaci usilovnej diplomacie, dostal od vlády Spojených štátov v júli 1917 povolenie robiť nábor len medzi tými krajanmi, ktorí ešte nemali americké štátne občianstvo a z neho vyplývajúcu brannú povinnosť. Do Francúzska prišlo z tohto dôvodu namiesto plánovaných 20 000 dobrovoľníkov do konca svetovej vojny z USA v spolu dvadsiatich troch transportoch 2 300 dobrovoľníkov, z ktorých bola takmer polovica, spolu 1 065, Slovákov. Pred odchodom do Francúzska títo dobrovoľníci ešte v Stamforde v štáte Connecticut absolvovali krátky vojenský výcvik, nakoľko takmer všetci boli nevojaci. Od 20. októbra 1917 sa na hrudi Milana Rastislava skvel dôstojnícky stupeň Radu Čestnej légie, ktorý mu udelila francúzska vláda za úspešné splnenie americkej misie. Na základe dekrétu o čs. armáde, ktorý spracovali M. R. Štefánik a E. Beneš a vydal francúzsky prezident Raymond Poincaré 19. decembra 1917 a naň nadväzujúceho štatútu zo 7. februára 1918, sa de facto konštituovali čs. légie vo Francúzsku. Po vojenskej stránke podliehali francúzskemu hlavnému veleniu a politicky boli podriadené ČSNR v Paríži. Francúzska vláda mu 20. októbra 1917 za úspešnú americkú misiu udelila dôstojnícky stupeň Radu Čestnej légie. Štefánikove úspechy boli 18. júna 1918 ocenené aj prepožičaním hodnosti brigádneho generála francúzskej armády (Général de Brigade - Titre mision), ktorú 20. júna 1918 potvrdil výnosom číslo 8387 D. francúzsky ministerský predseda a minister vojny George Clemenceau.

V polovici februára 1918 odišiel plukovník Štefánik do Talianska, kde bolo taktiež jeho hlavným poslaním budovanie jednotiek čs. zahraničného vojska. V prospech Štefánikových rokovaní s najvýznamnejšími predstaviteľmi Talianska, hlavne s vtedajším ministerským predsedom Vittoriom Emanuelom Orlandom, pozitívne pôsobil príklad Francúzska. Po veľmi náročných rokovaniach sa napokon Štefánikovi 21. apríla 1918 podarilo napokon zmeniť postoj talianskej vlády a s talianskym premiérom Vittoriom Emanuelom Orlandom a ministrom vojny Vittoriom Italicom Zupellim podpísali zmluvu o konštituovaní československých légií v Taliansku. Mnohí spojeneckí činitelia hodnotili zmluvu ako fakticky prvé uznanie budúceho Česko-slovenského štátu niektorou z dohodových mocností. Za uvedené diplomatické zásluhy dňa 7. augusta 1918 získal taliansky Vojnový záslužný kríž. Vo februári 1919 sa Štefánik zúčastnil na mierových rokovaniach v Paríži. Prezident Masaryk ho poveril veľmi citlivým poslaním - riešením politického napätia medzi francúzskou a talianskou vojenskou misiou v Československu. Dňa 20. apríla 1919 pricestoval Štefánik na politické a vojenské rokovania do Talianska (Rím a Padova). Boli to jeho posledné diplomatické aktivity. 

Kúzelník 

Štefánikovu trochu excentrickú kúzelnícku záľubu dokumentuje početný súbor rekvizít z jeho parížskeho bytu. Moderná forma kúzelníctva sa zrodila v prvej polovici 19. storočia práve v Paríži. Dobovo bolo veľmi módne a na začiatku 20. storočia prežívalo svoj „zlatý vek" s masovým záujmom divákov o vystúpenia. Štefánika ku kúzelníctvu zrejme priviedlo najmä jeho technické vzdelanie, zručnosť a neutíchajúca zvedavosť. Podľa prameňov zvykol kúzelnícke zručnosti predvádzať aj svojim hosťom. Podľa zachovaných rekvizít sa venoval najmä mikromágii, číslam s hracími kartami, cylindrom a rôznym optickým ilúziám. 

 
M. R. Štefánik s diplomatickým zborom vo Washingtone, jún 1917

 
Francúzsky pas M. R. Štefánika, 1916 

 
Diplomatický pas M. R. Štefánika, 1916 - 1917


M. R. Štefánik s s maliarom Ludvíkom Strimplom a diplomatom Ivan Markovič, Francúzsko, 1918 


Plukovník M. R. Štefánik s generálom Grazianim a českým diplomatom Levom Sychravom na prehliadke československého práporu, 1918

 
M. R. Štefánik vo svojom byte v Paríži

 
Kúzelnícke pomôcky M. R. Štefánika