Milan Rastislav Štefánik. Generál – Osloboditeľ. Tragický návrat do oslobodenej vlasti


Autori textu: Radoslav Ragač, Branislav Panis
Foto: Slovenské národné múzeum 

V nedeľu ráno 4. mája 1919 francúzsky generál a čs. minister vojny Dr. Milan Rastislav Štefánik na talianskom vojenskom letisku Campo Formido pri Udine napísal posledný osobný list, adresovaný svojej snúbenici Giuliane Benzoniovej. Potom nasadol do trojmotorového dvojplošníka talianskej výroby typu Caproni Ca.33, aby sa vrátil do oslobodenej vlasti. Sprevádzala ho jedna z najskúsenejších talianskych vojenských leteckých posádok: poručík – pilot Giotto Mancinelli-Scotti, seržant – pilot Umberto Merlino a vojak – letecký mechanik-rádiotelegrafista Gabriele Aggiusti. Po niekoľkých hodinách letu sa za veľmi nepriaznivých poveternostných podmienok lietadlo o 11:15 h objavilo nad Bratislavou. Netrpezlivo ho očakávali čs. legionári a príslušníci talianskeho letectva, aby po prílete nad mesto navigovali lietadlo na pristátie. Na mieste sa nachádzal taliansky letecký dôstojník. Pre očakávané lietadlo vytýčili pristávacie „Téčko", monitorovali počasie. Keď sa lietadlo priblížilo k letisku, vojaci zapálili dymovnicu, aby piloti videli smer vetra. Krátko na to sa však dvojplošník pri pristávacom manévri zrútil neďaleko Ivanky pri Dunaji. Celá posádka, žiaľ, našla v jeho troskách okamžitú smrť. Štefánikov život sa tak náhle skončil na prahu nového života v oslobodenej vlasti, o ktorej vznik sa mimoriadne zaslúžil. Príčiny leteckej katastrofy neboli doteraz uspokojivo vysvetlené, napriek tomu, že ju opakovane vyšetrovali v rokoch 1919, 1927, 1939 a 1968. Z tohto dôvodu je veľmi dôležitá správa francúzskych ženistov, ktorí sa rovnako nachádzali na letisku. Boli očitými svedkami pádu lietadla, ktoré opisujú ako leteckú katastrofu. Okolo Štefánikovej tragickej smrti vzniklo veľa legiend a mýtov. 

Pohreb 

Milan Rastislav Štefánik s talianskou posádkou zahynuli pri pristávacom manévri ich lietadla neďaleko Ivanky pri Dunaji. Po prvotnom šoku sa začali intenzívne prípravy ich štátneho pohrebu. Smútočné obrady boli dvojdňové a konali sa 10. mája v Bratislave a 11. mája 1919 v Košariskách. Prípravou pohrebu generála Štefánika a troch Talianov bolo poverené československé vojsko bratislavskej posádky. Smútočných obradov sa v sobotu 10. mája 1919 popoludní na nádvorí posádkovej nemocnice v Bratislave, dnešného Úradu vlády SR, zúčastnili okrem rodiny poslanci Revolučného Národného zhromaždenia, predstavitelia vlády, žúp, miest, cirkví, napríklad bratislavský župan JUDr. Metod Matej Bella či námestník starostu Prahy Ing. Josef Rotnágl. Za Dohodové mocnosti vystúpili francúzsky generál Maurice Pellé a taliansky generál Luigi Piccione, ktorý zároveň zastupoval aj talianskeho kráľa Viktora Emanuela III. Pred posádkovou nemocnicou na tzv. Firšnáli (dnes Námestie Slobody) boli zoradené vojenské a sokolské dobrovoľnícke jednotky. Po evanjelických službách Božích a omši predniesli z balkóna nemocnice svoje smútočné prejavy ministri Václav Klofáč a Vavro Šrobár, predseda Revolučného Národného zhromaždenia František Tomášek a spomínaní generáli. Vo večerných hodinách na hlavnej stanici v Bratislave štyri rakvy naložili do zvláštneho vlaku, ktorý za asistencie vojenskej hudby smeroval do Brezovej pod Bradlom. Štefánikovu rakvu uložili v tamojšom evanjelickom kostole, tri rakvy talianskych pilotov v rímskokatolíckom kostole. Na druhý deň, v nedeľu ráno, pokračovali smútočné obrady pobožnosťami oboch tamojších kostoloch. Po skončení smútočných obradov v Brezovej pod Bradlom sa smútočný sprievod s rakvami, umiestnenými na delových lafetách, odobral do Štefánikovho rodiska – na Košariská. Po kázni Jura Janošku v evanjelickom kostole sa smútočné zástupy vydali spolu pešo na Bradlo. Tam, po modlitbách evanjelického biskupa Samuela Zocha a krátkej katolíckej liturgii, uložili štvoricu rakiev do spoločného provizórneho hrobu, vyhĺbeného do skalnatého vrcholu Bradla. Rodiny talianskych letcov súhlasili s ich spoločným pochovaním na Slovensku. So Štefánikom sa na Bradle naposledy rozlúčili mnohé významné osobnosti a legionári. Boli medzi nimi napríklad básnik Pavol Országh Hviezdoslav a zástupcovia legionárov. Za ruských legionárov Janko Jesenský, za francúzskych Pavel Varsik, za talianskych Antonín Basl a vystúpil taktiež Štefánikov pobočník Ferdinand Písecký. Smútočné obrady sa skončili spevom hymien, podvečer na Bradle zapálili symbolické vatry. Na navŕšenej mohyle bol umiestnený Štefánikov náhrobný kameň. 


 
Posledná fotografia M. R. Štefánika s talianskou posádkou lietadla Caproni Ca.33, pred odletom z vojenského letiska Campo Formido pri Udine, 4. máj 1919.

 
Miesto tragédie, Ivanka pri Dunaji 

 
Trosky lietadla Caproni Ca.33 

 
Trosky lietadla Caproni Ca.33 


Zábery z pohrebu M. R. Štefánika, Bratislava

 
Smútočné oznámenie

 
Správa o nehode