Milan Rastislav Štefánik. Generál – Osloboditeľ. Vedec a astronóm


Autori textu: Radoslav Ragač, Branislav Panis
Foto: Slovenské národné múzeum

Po prvom ťažkom polroku v Paríži sa Štefánikovi v roku 1905 pod vedením známeho astrofyzika J. Janssena podarilo uplatniť v blízkej hvezdárni Meudon. Za dva roky predniesol na pôde Francúzskej akadémie vied sedem vedeckých príspevkov, týkajúcich sa najmä výskumu slnečnej koróny. Trikrát v tomto období vystúpil na Mont Blanc, kde v malom improvizovanom Janssenovom observatóriu uskutočnil početné meteorologické a astronomické pozorovania. Skúsenosti plánoval využiť aj publicisticky. Získal cenu Francúzskej astronomickej spoločnosti a Janssenovu Wildeho cenu. Štefánik sa 30. augusta 1905 zúčastnil pozorovania zatmenia Slnka v Alcossebre v Španielsku, v roku 1907 bol členom astronomických expedícii v uzbeckom Samarkande a v tadžickom Ura Tjube (dnešný Istaravšan). Dňa 18. októbra 1910 sledoval prechod Halleyho kométy na Tahiti, 28. apríla 1911 zatmenie Slnka na tichomorskom ostrove Vavau a 10. októbra 1912, už ako francúzsky občan, robil astronomické pozorovania v Passa Quatro v Brazílii. O rok neskôr pôsobil s kombinovaným vedecko-diplomatickým poslaním v Ekvádore a v roku 1914 zas v marockom Marakéši hľadal vhodné miesto pre vlastné observatórium. Dosiahnuté vedecké výsledky ho radili medzi špičku vo svojom vedeckom odbore. Veľmi dobre využil aj svoje technické zručnosti. Bol napríklad autorom viacerých konštrukčných zlepšení astronomických prístrojov. Dekrétom prezidenta Francúzskej republiky z 30. júla 1914 za vedecké zásluhy o astronómiu získal rytiersky stupeň Rádu Čestnej légie. 


M. R. Štefánik v Observatóriu v Meudone, Paríž, Francúzsko 


Fotografia M. R. Štefánika, Observatórium v Meudone, Paríž, Francúzsko 


Astronomické pozorovanie na Mount Blancu


Astronomické pozorovanie na Tahiti, 1910

 
Osobný zápisník M. R. Štefánika, Tahiti, 1910

 
Rád francúzskej čestnej légie udelený M. R. Štefánikovi za astronómiu, 1914