Milan Rastislav Štefánik. Generál – Osloboditeľ. Život po živote


Autori textu: Radoslav Ragač, Branislav Panis
Foto: Slovenské národné múzeum

Štefánik bol v medzivojnovom období jedným z najvýraznejších symbolov česko-slovenskej vzájomnosti. Jeho obraz, busta, reliéf, či aspoň pohľadnica mali svoje čestné vyhradené miesto v mnohých československých domácnostiach. Osobitnú úctu požíval v legionárskom prostredí. Štefánikovo meno niesli početné inštitúcie, stavby, či vojenské útvary. Jeho portrét sa napríklad nachádzal na platidlách či poštových známkach. Udeľoval sa ním navrhnutý Rad sokola. Vzniklo aj množstvo jeho pomníkov. Prvé boli odhalené už krátko po jeho smrti v Myjave (1921, Č. Vořech-R. Březa), Trnave (1924, J. Koniarek) a v Clevelande (F. Motoška). Najväčší vznikol v Bratislave (1938, B. Kafka). Architekt Dušan Samo Jurkovič vytvoril mohyly v Ivanke pri Dunaji (1923) a na Bradle (1928). V roku 1934 vznikol aj veľkofilm českého režiséra J. Svitáka s názvom Milan Rastislav Štefánik. Napriek obsadeniu viacerých hereckých hviezd však film u slovenského publika prepadol. Bradlo sa už pred vznikom mohyly v roku 1928 stalo celonárodným pietnym miestom. V 30. rokoch pod vrcholom Bradlom vznikla podľa projektu Dušana Jurkoviča strážnica, kde býval správca areálu. S Bradlom bolo spojené vydávanie početných pohľadníc, drobných tlačí, odznakov, medailí, turistických štítkov a podobného merkantilu. Ako kuriozitu uvádzame hypnotické pohľadnice so Štefánikovým portrétom. Štefánikovi bolo v medzivojnovom období venovaných aj množstvo literárnych, výtvarných a hudobných diel. Ľudáci využívali jeho tragickú smrť na primitívnu protičeskoslovenskú demagógiu. Tvrdili napríklad, že Štefánika zostrelili na Benešov príkaz československí vojaci. Po vzniku Slovenského štátu sa ho snažili prezentovať ako bojovníka proti bolševizmu. Pre protinacistický odboj bol Štefánik symbolom boja za obnovenie demokratického Československa. Jeho meno niesla napríklad partizánska brigáda, operujúca v jeho rodnom kraji či pancierový vlak postavený vo Zvolene železničiarmi počas Slovenského národného povstania. Jeho meno nieslo aj jedno z udeľovaných vyznamenaní. Komunistický režim sa Štefánika – antikomunistu a úspešného bojovníka proti ruským boľševikom po roku 1948 snažil úplne vymazať z dejín. Označoval ho za nezodpovedného dobrodruha a zapredanca či agenta imperializmu. Tradícia spomienkových osláv na Bradle pod týmto tlakom postupne v 50. rokoch zanikla. Vystriedali ich súkromné návštevy a Štefánikov odkaz sa pripomínal najmä v súkromí. Jeho nositeľmi boli najmä rodáci, demokratická opozícia a bývalí legionári. V 50. rokoch boli až na niekoľko výnimiek odstránené z verejného priestoru Štefánikove sochy a jeho meno sa stalo nežiadúcim. Celonárodné spomienkové slávnosti na Bradle boli obnovené až v roku 1968. Iniciatíva vznikla v Štefánikovom rodnom kopaničiarskom kraji, finančné prostriedky boli uvoľnené aj z centrálnych zdrojov. Počas dvoch dní sa ich v atmosfére nebývalej slobody zúčastnilo asi 150 000 osôb. Počas osláv opakovane zaznievali prejavy nespokojnosti počas prejavov komunistických funkcionárov a študenti demonštratívne pálili Holotíkovu prácu hanobiacu Štefánikov odkaz. Zapálení organizátori z Brezovej pod Bradlom a Košarísk riešili aj celkom prozaické problémy – poddimenzovanú cestnú komunikáciu na Bradlo, vážny nedostatok stravovacích a ubytovacích zariadení či parkovacích miest. Bradlo sa počas školského roku stalo cieľom početných školských exkurzií. Podobný rozsah mala aj celonárodná spomienka v roku 1969. Kuriozitou zostanú plány na zriadenie ľudovej hvezdárne na Bradle, plány na dostavbu mohyly, ktorá mala slúžiť aj ako pamätník letcov z druhej svetovej vojny či spory Brezovej a Košarísk o to, kto má morálne právo oslavy otvoriť. V roku 1970 sa už namiesto nich konali komunistickým režimom ostro kontrolované oslavy 1. mája. V Košariskách vznikla v tomto období aj myšlienka vytvoriť v jeho rodnom dome – budove tamojšej evanjelickej fary Štefánikovo múzeum, ktoré malo byť otvorené v máji 1969. Múzeum nakoniec v nastupujúcej normalizačnej atmosfére otvorili na jediný deň a opäť ho zavreli. Pripravená expozícia bola zlikvidovaná a budova v roku 1972 ponúknutá Socialistickému zväzu mládeže a na vytvorenie obchodu s potravinami a priemyselným tovarom. Chátral aj areál na Bradle, ktorý sa komunisti snažili zalesniť, aby vizuálne nedominoval okoliu. Návštevy Bradla boli v tomto období vnímané ako opozičná činnosť. Jedným z posledných statočných bol bývalý legionár Tvarožek. Zlomom boli spomienkové slávnosti pri 70. výročí jeho úmrtia v máji 1989. V atmosfére prestavby a prípravy novej ústavy odzneli na slávnostiach napríklad aj politické požiadavky na návrat dvojkríža do štátnej symboliky, ktoré otvoreným listom adresovala Ústrednému výboru Národného frontu ČSSR v ich mene známa spisovateľka a disidentka Hana Ponická. Až Nežná revolúcia v novembri 1989 vytvorila priestor pre slávnostné znovu otvorenie múzea v Košariskách. Spomienkovej slávnosti na Bradle sa v roku 1990 zúčastnili aj prezident Václav Havel a predseda Federálneho zhromaždenia Alexander Dubček, Petr Pitthart a množstvo ďalších osobností. Štefánik sa opäť vrátil do verejného priestoru.

Po roku 1989 prebehla vo viacerých etapách postupná stavebná obnova areálu na Bradle, ktorý bol vo veľmi zlom stavebno-technickom stave. Obnovené celonárodné spomienky tradične prebiehali v réžii domácich organizátorov s prispením najmä ministerstva obrany. Definitívnym zlomom však bolo až vyhlásenie Roku Milana Rastislava Štefánika v roku 2018. Vďaka vládou vyčleneným finančným prostriedkom prebehli v rokoch 2019 – 2020 početné podujatia, vrátane tohto výstavného projektu. Po dlhých rokoch čakania prebehli na Bradle potrebné stavebné úpravy, boli vyčlenené zdroje na obnovu dlhé roky opustenej strážnice a na výstavbu novej dôstojnej budovy Infobodu. V roku 2020 je z týchto zdrojov plánovaná aj dostavba a úprava areálu múzea v Košariskách.

Celkovo bol Milan Rastislav Štefánik nositeľom francúzskeho Radu rytiera Čestnej légie (udelený 30. júla 1914), francúzskeho Vojnového kríža s palmou (16. augusta 1915), srbskej Zlatej medaily za chrabrosť – Miloš Obilic (30. septembra 1917), francúzskeho Radu dôstojníka Čestnej légie (20. októbra 1917), talianskeho Vojnového záslužného kríža (7. augusta 1918), ruského Radu Svätého Vladimíra (1918), francúzskeho Radu komandéra [veliteľa] Čestnej légie (16. januára 1919). 


 
Pozvánka na prvé odhalenie pomníka M. R. Štefánika na Slovensku 19.10.1924 v Trnave 

 
Návrh mohyly M. R. Štefánika na Bradle, D. Jurkovič, 1926 

 
Plagát slávnostného odhalenia mohyly M. R. Štefánika, M. Galanda, 1928 

  
Pochod Gen. M. R. Štefánika, zložil Ferko V. Brezovský, 1935 

 
Pamätník M. R. Štefánika v Bratislave pre Redutou, autor B. Kafka, 1938 

 
Návrh na obnovu pamätníka M. R. Štefánika v Bratislave , D. Jurkovič, 1943 

 
Zmluva o depozite pozostalosti M. R. Štefánika medzi Ministerstvom národnej obrany a Slovenským národným múzeom v Martine, 25.9.1940 

 
Titulná strana Správy o priebehu národných osláv 4. – 5. mája 1968 na Bradle 

 
3. strana Zápisnice č. 3/72 Rady Miestneho národného výboru v Košariskách, v 5. bode sa schvaľuje návrh na zriadenie obchodu s potravinami v budove bývalej fary, rodnom dome M. R. Štefánika