Čepiec zlatohlav z Nitrianskeho Pravna / SNM – MKKN


Autor textu: Rastislav Filo, zástupca riaditeľa SNM – MKKN
Foto: SNM – Múzeum kultúry karpatských Nemcov 

Každý z regiónov obývaných nemeckým obyvateľstvom na Slovensku mal svoj charakteristický odev, i keď v jeho rámci boli miestne rozdiely. V sídelnej oblasti Hauerland existovalo niekoľko druhov ženských krojov. V Nitrianskom Pravne malej skupine žien z bohatých meštianskych a remeselníckych rodín nestačila dovtedajšia tradičná forma odevu a v polovici 19. storočia vytvorili, pravdepodobne vplyvom cudzích odevných zvykov, novú formu kroja, ktorá sa výrazne líšila od okolitých obcí. Pravniansky ženský kroj ako celok vyzeral veľmi vkusne, súčasne však aj veľkolepo a dekoratívne. Zachytávala meštianske pomery a bohatstvo mestečka, v ktorom sa kedysi ťažili vzácne kovy. Hlavnými znakmi nového typu kroja boli čierny krátky kabátik s veľkými striebornými gombíkmi a nová pokrývka hlavy vydatých žien, čepiec – zlatohlav (Goldhaube), v nárečí nazývaný koke (odvodené z francúzskeho „coquet", ktoré označuje ozdobnú časť odevu). 



Zlatohlav bol pýchou nositeľky a dôkazom remeselnej zručnosti výrobkyne. Najskúsenejšie z nich boli vyhľadávané a zhotovovali čepce pre široký okruh vo svojom okolí, keďže technika vyšívania a zdobenia vyžadovala zručnosť, a pri svojej náročnosti, aj trpezlivosť. 

Čepiec bol vyrobený zväčša z jemného zamatu s nášivkami buliónu a škófia, z vnútornej strany podšitý a pevne vystužený. V mladšom vývojovom období sa nákladný zamat tmavých farieb zamieňal za brokát, škófium nahradili nášivky z kovových zlatých a strieborných nití, ktoré vyrábala bratislavská továreň Kühmayer.


Základom čepca boli štyri kusy pevnej hrubej kartónovej podložky. Spojením oválnej čelenky a hranatého dienka, vznikol čepiec, podšitý farebným kartúnom a povrchovo potiahnutý zamatom alebo zlatými a striebornými tkaninami. Miesta spojov sa prekrývali nariasenou zlatou alebo striebornou čipkou. Pri slávnostných príležitostiach, napr. svadba, krst, sviatočné dni sa nosil čepiec so svetlou farbou zamatu (červená, zelená, modrá), počas smútku farby čiernej.

Na zamat sa vyšívali najčastejšie štylizované rastlinné motívy. Ornamenty sa vyšívali pomocou tenkej zlatej nite vysokej rýdzosti – škófia, z ktorej sa tvorila úzka špirálka. Tá sa následne navliekala na niť, ktorou sa prišívali zlaté flitre a ojedinele aj drobné farebné sklíčka. Plastický tvar vzorov sa dosahoval podkladaním malých vlnených guľôčok alebo drevených kolíčkov, ktoré sa flitrami prišívali na podkladovú plochu.

Čepiec sa nosil na temene hlavy. Vďaka svojmu tvaru bezpečne držal na hlave a nebolo potrebné ho prichytávať. V zadnej časti sa naň upevňovala široká farebná hodvábna mašľa, ktorej konce siahali na chrbte až pod pás.