Zbierkový fond Múzea kultúry karpatských Nemcov obsahuje predmety, ktoré popri dokumentácii daného kultúrno-spoločenského odvetvia, upozorňujú i na pozoruhodné osudy významných osobností regionálnej histórie.

Medzi prvými 12 predmetmi, ktoré múzeum získalo už roku 1994, bola keramická nádoba na bryndzu s veľavravným nápisom „THEODOR GENERSICHs Nachfolger KÉSMÁRK Zipser Karpathen- Schafkäse- Fabrik".

Na prelome 60. a 70. rokov 19. storočia sa oblasť Spiša nachádzala na prahu hospodárskej krízy. Spustenie prevádzky Košicko-bohumínskej železnice sprístupnilo región produktom fabrickej výroby, čo malo za následok úpadok drobného podnikania. Budúcnosť a rozvoj kraja sa tak ocitli v rukách ľudí, ktorí dokázali reflektovať na modernizáciu hospodárstva a priemyslu.

V Kežmarku k nim nepochybne patril Theodor Genersich s rodinou. Narodil sa 2. mája 1839 v Krakove, no ešte počas jeho detských rokov sa celá rodina vrátila do Kežmarku. Otec Alexander Genersich sa stal majiteľom lekárne a rodinné podnikanie po ňom neskôr prebral Theodorov starší brat Karl.

Mladý Theodor veľmi rýchlo prejavil talent pre obchod a podnikanie. Po absolvovaní chlapčenskej meštianskej školy sa stal obchodným zástupcom vo viacerých domácich i zahraničných firmách. Vďaka týmto bohatým skúsenostiam sa po návrate stal jednou z najvýraznejších osobností kultúrno-spoločenského a podnikateľského života v Kežmarku. Po roku 1860 je uvádzaný ako majiteľ potravinárskeho závodu na výrobu bryndze a čipkárstva. Oba produkty sa stali významnými a úspešnými vývozným artiklom mesta.

Roku 1763 sa stal spoluzakladateľom Kežmarskej sporiteľne, prvej inštitúcie svojho druhu na území dnešného Slovenska. Táto aktivita mu priniesla členstvo v správnej rade Spišskej banky a Obchodno-priemyselnej komory v Košiciach.

Aktivita Theodora Genersicha neobchádzala ani kultúrny život mesta. Ako filantrop a mecenáš podporoval napríklad činnosť kežmarského divadla . Zomrel 11. januára 1926 v Kežmarku.