Spev na Veľkonočnú nedeľu v notovanej inkunábule z roku 1498 zo SNM – Hudobného múzea

Spev na Veľkonočnú nedeľu v notovanej inkunábule z roku 1498  zo SNM – Hudobného múzea


Autorka textu: Sylvia Urdová, kurátorka SNM – Hudobné múzeum
Foto: Slovenské národné múzeum 
Video: Matúš Lányi 

Notovanú inkunábulu – tlačenú liturgickú knihu v latinčine s názvom Agenda Olomucensis – vydal v roku 1498 v Norimbergu kníhtlačiar Georg Stuchs. Pozostáva z modlitieb, čítaní, rituálnych pokynov a ca 70 jednohlasných notovaných spevov k rôznym bohoslužobným obradom a príležitostiam. Ide o 2. vydanie tohto titulu, ktorého 1. vydanie v roku 1486 v Brne bolo najstaršou knihou vytlačenou na Morave. Agenda bola pred nadobudnutím do zbierkového fondu SNM – Hudobného múzea v roku 1958 súčasťou Františkánskej knižnice v Bratislave. Obsahuje dodatočné rukopisné poznámky v latinčine a slovakizovanej češtine (starej slovenčine?) najneskôr zo 16. storočia, na základe ktorých sa možno domnievať, že sa kniha používala aj na Slovensku.

Na Veľkonočnú nedeľu Agenda obsahuje stredoveký spev Vidi aquam s textom z Biblie zo 47. kapitoly Knihy proroka Ezechiela:

Vidi aquam egredientem de templo a latere dextro, alleluia;
et omnes, ad quos pervenit aqua ista, salvi facti sunt et dicent: alleluia, alleluia.
Zrel som vodu z pravej strany chrámu tiecť, aleluja.
Spásu našli ňou kropení, spievajú: aleluja, aleluja!

Ide o antifónu, ktorá sa má spievať striedavo so žalmovým veršom Confitemini Domino (Dobrorečme Pánovi) a doxológiou Gloria Patri (Sláva Otcu) počas obradu kropenia veriacich svätenou vodou. Antifóna je notovaná metsko-gotickou notáciou na štvorlinajkovej osnove červenej farby. Patrí do klasickej vrstvy gregoriánskeho chorálu, ktorý je univerzálnym prejavom stredovekej hudobnej kultúry a východiskom európskej viachlasnej artificiálnej hudby. Je skomponovaná v 8. moduse. Člení sa na dva celky ukončené radostným zvolaním aleluja, ktoré je charakteristickou súčasťou sakrálnej hudby veľkonočného obdobia. Je odvodené z hebrejského halelû-jáh (chváľte Pána) a svoju dynamiku čerpá zo zmŕtvychvstania Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. V antifóne plní aj hudobnú funkciu záverečnej melodickej kadencie. 

Antifóna Vidi aquam bola vytvorená pred 10. storočím a jej notovaný zápis sa nachádza už v rukopisnom Kódexe 121 zo švajčiarského Einsiedeln z rokov ca 960 – 970. V rámci stredovekých prameňov zachovaných v súčasnosti na Slovensku ju v notovanej podobe obsahujú rukopisné knihy v Bratislave (Misál z 13. storočia v ÚK SAV, Misál pred rokom 1341 v ŠA), v Spišskej Kapitule (Spišský graduál z 15. storočia) a v Nitre (Graduál zo 16. storočia v SNA).