Text a foto: SNM – Historické múzeum

Zlatý náramok, datovaný do prvého až počiatku druhého storočia n. l., je najdrahocennejší šperk z rímskej doby, aký bol na slovenskom území dosiaľ objavený a patrí k najvzácnejším šperkoch svojho druhu v Európe vôbec.

Neporovnateľne vyššia životná úroveň Rimanov ovplyvnila aj miestnu germánsku elitu. Dôkazom toho je aj zlatý náramok, pochádzajúci z bohatého kniežacieho hrobu v Zohore (okr. Malacky, juhozápadné Slovensko). Zrejme patril rodine alebo rodu, ktorý kontroloval obchod medzi rímskou ríšou a územím Slovenska v 1. a 2. storočí. 

 

Lokalita nálezu leží na trase jednej z vetiev tzv. jantárovej cesty, spájajúcej od doby bronzovej sever Apeninského polostrova s Baltským pobrežím. Je to región, ktorý sa nachádzal tesne za hranicou rímskeho Impéria. Miestna germánska elita bohatla z poplatkov od obchodníkov, prevážajúcich tovar cez ich územie, ale tiež z darov a občasných lúpeží. Vďaka tomu vlastnili luxusný importovaný antický tovar, ako nádoby, šperky a pod., ale aj artefakty zo severu kontinentu, kde žili príbuzné germánske kmene. Unikátnym nálezom, aký nemá pre do rímsku obdobu, je zlatý masívny náramok pravdepodobne severskej proveniencie. Jednoznačne nemožno vylúčiť ani domáci pôvod, keďže v neďalekej Stupave bola preskúmaná súveká šperkárska dielňa s dokladmi spracovania farebných kovov, vrátane zlata. Náramok s celkovým priemerom 90 mm bol vyrobený stočením tyčinky štvorcového prierezu, hrubej 8 mm, zo zlata s rýdzosťou 770/1000 Au. Váži 304,7 g. Našiel sa v náhodne odkrytom hrobe č. 5, bohužiaľ bez prítomnosti archeológa. Z kostry sa zachoval len jeden zub. O tom, že v tomto hrobe bol pochovaný skutočne príslušník germánskej elity, svedčia aj ďalšie nálezy – 10 strieborných a bronzových nádob (situla, vedro, kanvice, misy, naberačka, cedidlo), bronzové nožnice a dve takisto unikátne strieborné spony.