7. 3. 2022

SNM – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove pripravuje výstavu o Lemkoch – najzápadnejšej vetve Rusínov, žijúcej na severnej strane Karpát na území Poľska. Vernisáž sa uskutoční 12.3.2022 o 16.00 h. Hudobným hosťom bude lemkovská speváčka Susanna Jara z Poľska. Výstava Lemkovia, autorkou ktorej je pracovníčka múzea Jana Truščinská, bude v SNM – Múzeu rusínskej kultúry v Prešove od 10.3.2022 do 31.5.2022.

Spomedzi všetkých európskych karpatských Rusínov sú Lemkovia jedineční vďaka čomusi neuveriteľnému a nezávideniahodnému – boli vysťahovaní z domova a natrvalo sa usadili inde. Po skončení 2. svetovej vojny, historický lemkovský región, (teda územie, kde po stáročia prevládalo karpatorusínske obyvateľstvo a kultúra) prestal existovať. Dôvodom boli medzinárodné faktory a politika štátu, v ktorom sa lemkovskí Rusíni opäť raz ocitli.

Akcia Visla – tak sa nazývala násilná deportácia Lemkov v roku 1947, prebiehala od 28.4. – 12.7.1947 a zúčastnilo sa jej 20 000 vojakov poľskej armády a pracovníkov milície z tzv. operatívnej skupiny Visla. Mala represívny charakter proti antisovietskej, antikomunistickej Ukrajinskej povstaleckej armáde – UPA, ktorá v tom čase pôsobila v karpatskom regióne juhovýchodného Poľska a severovýchodného Československa. Okolo 150 000 osôb, z ktorých 50 – 60 tisíc tvorili Lemkovia, bolo deportovaných. Lemkovia boli podľa sovietskeho vzoru považovaní za súčasť ukrajinskej národnosti a Ukrajinci, podobne ako Nemci, boli považovaní za nepriateľský národ z obdobia vojny. Spoločné vojenské úsilie namierené proti UPA poskytlo poľským úradom vhodnú zámienku na to, aby juhovýchodný kút krajiny zbavili lemkovských a ukrajinských obyvateľov. Splnili si tak čiastočne sen o etnicky jednotnom štáte.

Deportácia, 75. výročie ktorej si v apríli pripomenieme, sa stala známou ako lemkovská „Cesta na Golgotu". Deportované osoby museli pár týždňov čakať buď vo svojich domoch, alebo putovať po ceste. Vyše 1200 Lemkov bolo internovaných v koncentračnom tábore Jaworzno v severnom Sliezsku, kde mnoho z nich zomrelo.

Deportovaných umiestnili do malých miest a dedín na západe Poľska, v Dolnom Sliezsku a Pomoransku. Zaistili, aby netvorili viac ako 10 % obyvateľstva v žiadnej oblasti. Niektorí Lemkovia však odmietli žiť „v cudzine". Patril k ním aj svetoznámy lemkovský naivný maliar Nikifor (Epifanij Drovňak), ktorého trikrát deportovali do Štetína , no on sa trikrát vrátil do rodnej Krynice...

Partnermi výstavy 

Múzeum lemkovskej kultúry v Zindranovej, Ruská Bursa v Gorliciach, Muzeum Okręgowego w Nowym Sączu

Mediálni partneri SNM