32. výročie Nežnej revolúcie a výstava N89 - Cesta k slobode

16. 11. 2021

32. výročie Nežnej revolúcie a výstava N89 - Cesta k slobode

Každý národ prežíva svoj vlastný príbeh. Príbeh, ktorého prirodzenou súčasťou sú vzostupy aj pády. Niektoré sú rýchle a výrazné a k niektorým zmenám dochádza veľmi pozvoľne. Socialistické Československo sa snažilo dosiahnuť ideál komunizmu. Občianska spoločnosť bola rozložená, hospodárstvo bolo dlhodobo v záporných číslach a hlavným pocitom medzi ľuďmi bola beznádej. Málokto mal odvahu myslieť na zmenu. August 1968 a následná normalizácia zanechali v spoločnosti stratu viery v možnosť rozloženia komunistického systému v Československu. Koncom 80. rokov 20. storočia všetci vnímali politické zmeny v susedných komunistických štátoch, bolo cítiť zhusťujúcu sa atmosféru. V Československu sa výraznejšie množili verejné prejavy, ktoré pomenúvali skutočné problémy v politike, hospodárstve, či životnom prostredí. Až brutálne zbitie najmä vysokoškolských študentov 17. novembra 1989 na Národnej triede v Prahe bolo impulzom k vzbure mlčiacej masy. Rodičia sa odmietli pozerať na to, ako niekto ubližuje deťom. Vlna odporu, mohutné demonštrácie, ktoré v priebehu pár dní boli vo všetkých mestách Československa, zaskočila komunistické vládnuce špičky. V novembrových dňoch 1989 nikto netušil, či budú proti demonštrantom poslané policajné jednotky, príslušníci Ľudovej milície či dokonca armáda. V tých dňoch už samotný fakt, že polícia nezasiahla proti demonštrantom sa pokladalo za úspech a možnosť sadnúť si za jeden stôl so zástupcami vlády sa pokladalo za menší zázrak. Pokojný priebeh demonštrácií a následných politických zmien predurčoval pomenovať túto revolúciu „Nežnou". Nežná revolúcia priniesla ľuďom nádej, lásku a vieru v lepší život v slobode.
Priniesla nám Nežná revolúcia slobodu? Pre porozumenie „Čo je sloboda?" je potrebné rozlišovať medzi súkromným a verejným životom. Hranice slobody jednotlivca končia tam, kde začínajú hranice ďalšieho. Ak je človek obklopený svetom ľudí, je súčasťou previazanosti vzťahov a životných príbehov. Skrze slová a činy je súčasne aktérom aj divákom udalostí. Človek sa cíti slobodný, keď môže konať. Pocit slobody u človeka sa v priamej úmere zosilňuje s možnosťami konať podľa vlastného presvedčenia. Avšak sloboda je čiastočne uzurpovaná politikou, ktorá ľahko podľahne pokušeniu ovládnuť všetky oblasti života a dokonca až zbaviť človeka ľudských práv. Slobodné politické spoločenstvo nie je samozrejmosťou verejného života. Verejnú sféru je potrebné politicky garantovať a tým utvoriť pre slobodu priestor. Teda priestor pre slobodné jednanie a vyjadrovanie každého jednotlivca. Naopak stratou verejného spoločného sveta prichádzajú ľudia o ustálený rámec, z ktorého čerpajú zmysel pre skutočnosť a osobnú identitu. Slobodná spoločnosť sa následne rozpadá na vzájomne izolované a stratené individuá, ktoré sa stávajú ľahkou korisťou totalitárnych ideológií a iných manipulácií. Podobne občianska spoločnosť trpí aj vtedy, keď hospodárske záujmy obmedzujú ľudskú slobodu a politika je ovládaná ekonomickou sférou.
Slobodu je možné získať cez znovuobjavenie verejnej sféry a definovaním, čo je verejné – zdieľanie sveta, vytvorenie širokého spektra možností, v ktorých môžu ľudia rozvíjať svoju identitu a vytvoriť medzi sebou vzťahy reciprocity a solidarity. Od politických väzňov, disidentov, tajnej cirkvi, demonštrantov Nežnej revolúcie a ďalších, ktorí nemlčali sme dostali slobodu ako dar. Ako s týmto darom budeme narábať ďalej?

Autori výstavy N89 - cesta k slobode
Eduard Belušák, Peter Jašek, Zuzana Luprichová, Lenka Lubušká