Poslanie a história múzea

Poslanie 

Hudobné múzeum je dokumentačným, vedeckovýskumným a metodickým múzejným pracoviskom s celoštátnou pôsobnosťou, ktoré cieľavedome získava, ochraňuje, vedecky a odborne spracováva, využíva a sprístupňuje múzejné zbierky hudobnej povahy, dokumentujúce oblasť hudobnej kultúry na Slovensku od najstarších čias po súčasnosť.

Pôsobí aj v sieti medzinárodných hudobno-dokumentačných inštitúcií (IAML – International Association of Music Libraries, Archives and Dokumentation Centres), je centrálnym pracoviskom pre evidenciu a spracovanie zachovaných hudobných prameňov na území Slovenska a národnou centrálou medzinárodného súpisu hudobných prameňov (RISM – Répertoire International des Sources Musicales). 

Hudobné múzeum, ktoré vzniklo začiatkom roku 1991, nadväzuje na výsledky práce a aktivity Hudobného oddelenia Historického múzea SNM. 

História 

V roku 1965 vzniklo prvé špecializované hudobno-dokumentačné pracovisko na Slovensku - Hudobné oddelenie Historického ústavu Slovenského národného múzea, predovšetkým zásluhou PhDr. Jozefa Vlachoviča, CSc. a PhDr. Pavla Poláka, CSc. Hudobné oddelenie sa neskôr vyčlenilo a v roku 1991 bolo v rámci Slovenského národného múzea zriadené samostatné Hudobné múzeum. 

Počiatky jeho činnosti však siahajú pred rok 1965. Odborný pracovník Slovenského múzea v Bratislave, prof. Juraj Šimko-Juhás, zozbieral v rokoch 1953-1958 viacero hudobných nástrojov a hudobnín, ktoré sa stali vzácnym inventárom budúceho hudobného múzea a plánoval vytvoriť Slovenské hudobné múzeum v Dolnej Krupej. Napriek tomu, že sa mu projekt v tom čase nepodarilo zrealizovať, možno J. Šimka-Juhása považovať za jedného zo zakladateľov múzea. Trvalo dlhé roky, kým sa kaštieľ zrenovoval a začal slúžiť hudobným inštitúciám. V roku 1978 bol otvorený pre potreby Domova slovenských skladateľov a nakoniec sa stal súčasťou SNM - Hudobného múzea (od 2003). 

Za obdobie od vzniku Hudobného oddelenia odborní pracovníci múzea získali mnohé pozoruhodné zbierky. Do formovania činnosti pracoviska sa zapísali najmä muzikológovia PhDr. Ľuba Ballová, CSc. (v rokoch 1965 -1990), PhDr. Ivan Mačák (1965 – 2002), PhDr. Vladimír Čížik, CSc. (1966 – 1991), PhDr. Darina Múdra, DrSc. (1966 – 1989), PhDr. Viola Fedorová-Švantnerová (1977 – 1992), PhDr. Alexandra Tauberová (1978 – 2001), Judita Frešová (1981 – 1990), PhDr. Danica Štilichová (od 1983), PhDr. Jana Kalinayová-Bartová (1988 – 2002) a mnohí ďalší. 

K významným prezentačným aktivitám Hudobného múzea za uplynulé obdobie patrili expozície: Hudobné nástroje na Slovensku (1975 – 1986, I. Mačák), Osobnosti európskej hudby a Slovensko (1979 – 1992, V. Švantnerová), Ludwig van Beethoven a Slovensko (1992 – 2004, Ľ. Ballová), Dedičstvo hudobných nástrojov (1995 – 2003, I. Mačák). Výstavy venované osobnostiam hudobnej kultúry so vzťahom k Slovensku autorsky pripravili: V. Čížik (B. Bartók, 1969; L. Janáček, 1980), A. Tauberová (F. Liszt, 1986). Viacero výstav orientovaných na prezentáciu hudobných nástrojov priebežne realizoval I. Mačák, ktorý vybudoval pozoruhodnú zbierku hudobných nástrojov s mimoriadnym zastúpením tradičných – ľudových nástrojov. 

Z ďalších významných výstavných projektov z 90. rokov 20. storočia, po osamostatnení múzea, radíme: Poklady hudobnej minulosti (J. Kalinayová-Bartová, 1996), Dvojportrét – E. Suchoň (D. Štilichová, 1998). V prvom desaťročí nového tisícročia prešlo múzeum viacerými zmenami: do svojej správy prevzalo celý areál niekdajšieho dolnokrupského panstva vrátane budovy kaštieľa (2003). Pôvodné bratislavské pracovisko situované na Bratislavskom hrade sa z priestorov paláca kvôli jeho rekonštrukcii presťahovalo do severných hradieb hradu a zbierky archívnej povahy sa dislokovali do depozitára v Dolnej Krupej (2008). Po odchode zakladateľskej generácie múzea sa na poli hudobnomúzejnej práce etablovali ďalší odborní pracovníci, napr.: Mgr. Miriam Lehotská (od 1996), Mgr. Zlatica Kendrová (od 2000), Mgr. Sylvia Urdová (od 2001), Mgr.art. Mária Krajčiová (od 2001), PhDr. Edita Bugalová, PhD. (od 2002), Mgr.art. Peter Jantoščiak (od 2005), PhDr. Tomáš Surý, ArtD. (od 2008), reštaurátorka Brigita Hradská (od 1990). V tomto období pripravili niekoľko výstavných projektov. Jednotlivým osobnostiam slovenskej hudby venovali výstavy: Na ceste profesionalizmu – A. Moyzes (M. Krajčiová – K. Sirotňáková, 2002), Ján Levoslav Bella (J. Bartová, 2003), Mikuláš Schneider-Trnavský (E. Bugalová, 2006), Eugen Suchoň (D. Štilichová, 2008). Exponáty zo zbierky hudobných nástrojov sprístupnili výstavami: Uschovaný zvuk (E. Bugalová, 2004), Zrkadlenie klasicizmu (P. Jantoščiak - Z. Kendrová, 2007). Priestor dostala aj problematika populárnej hudby výstavou Jaro Filip na Hrade (L. Fojtíková, 2005). 

V roku 2004 bola reinštalovaná stála expozícia v Pamätníku L. v. Beethovena v D. Krupej (Ľ. Ballová - E. Bugalová) a neskôr rozšírená novými informáciami o živote rodín Brunsvik – Chotek na základe poznatkov získaných hlbším archívnym výskumom (T. Surý, 2008 – 2009). Z dlhodobých výstav pracovníci realizovali roku 2003: Keď zaznie signál (S. Urdová), Fontes musicae hymnicae (Z. Kendrová), V hudobnom dialógu - rodina Albrechtovcov v Bratislave (M. Lehotská). 

S poslednou menovanou prezentáciou úzko súvisí jedna z najväčších akvizícií múzea (viac než 20 000 jd.) – získanie pozostalosti rodiny Albrechtovcov (v priebehu rokov 2003 – 2008). K vzácnym akvizíciám patrí súbor pamiatok archívnej povahy z rozmedzia od 14. do 19. storočia, ktorú múzeum získalo prevodom z Ústavu hudobnej vedy SAV. Za druhé desaťročie existencie samostatného Hudobného múzea sa jeho zbierkový fond rozšíril o 28 910 jd. Celkový počet zbierok k prvému polroku 2010 predstavuje 122 648 jd. a podľa tohto kritéria sa múzeum radí k najväčším na Slovensku. Zbierka hudobných nástrojov z toho predstavuje viac než 2 600 evidovaných predmetov a patrí k najväčším zbierkam tohto druhu v strednej Európe. V ostatnom desaťročí sa múzeum podieľalo aj na zahraničných projektoch, k najvýznamnejším patrí prezentácia výstavy Desatoro o fujare (kurátor P. Jantoščiak, 2006), ktorá vznikla pri príležitosti zaradenia tohto nástroja do súpisu nehmotného kultúrneho dedičstva sveta UNESCO. Okrem viacerých lokalít na Slovensku výstavu zhliadli návštevníci v Paríži, Berlíne a Budapešti. V roku 2007, kedy Hlavným mestom európskej kultúry bola sedmohradská metropola Sibíň, Hudobné múzeum tam prezentovalo výstavu Ján Levoslav Bella v Sibíni spracovanú na základe predchádzajúceho archívneho výskumu bellovských pamiatok v Rumunsku (J. Bartová, E. Bugalová). 

Edičná činnosť múzea v tomto období zaznamenala, žiaľ, klesajúcu tendenciu aj z dôvodu limitovaných finančných prostriedkov. Edičné výstupy sa viazali predovšetkým na výstavné projekty (katalógy k výstavám Desatoro o fujare, Eugen Suchoň 1908 - 2008) a v roku 2008 sme vydali v spolupráci so Slovenskou muzikologickou asociáciou a Spolkom sv. Vojtecha zborník z konferencie venovanej 70. výročiu Jednotného katolíckeho spevníka. V evidencii a dokumentácii zbierok patrilo Hudobné múzeum už v 80. rokoch 20. storočia k priekopníkom v snahe o elektronickú evidenciu fondu. V súčasnosti je však účastníkom spracovávania v rámci Centrálnej evidencie múzejných zbierok a postupne opúšťa tradičné formy dokumentácie.