Hudobné múzeum

Naše súčasné poznanie hudobného repertoára a jeho vývoja v 16.–18. storočí na pôde tak významnej kultúrnej inštitúcie, akou bol bratislavský Dóm – Katedrála sv. Martina,  je limitované nepatrným počtom zachovaných hudobnín. Ucelenejšia zbierka hudobnín z tohto chrámu z 16. – 18. storočia sa totiž do dnešných dní, žiaľ, nezachovala. V kompaktnej knižnej podobe existujú len dve rukopisné knihy. Obe boli určené na slávenie liturgie hodín: najmä vešpier.

Prvou je rozmermi objemný chorbuch / vešperál známy pod názvom Kódex Anny Schumanovej, ktorý bratislavskému Dómu sv. Martina venovala v  roku 1571 vdova po mešťanovi Hannsovi Schumanovi, Anna. Je uložený v Slovenskom národnom archíve v Bratislave. Obsahuje odpisy kompozícií renesančnej polyfónie európskych skladateľov.

Druhou knihou je Kniha notovaných spevov z roku 1601 v zbierkovom fonde SNM-Hudobného múzea. Kniha je zviazaná v koženej, pravdepodobne originálnej väzbe s drevenými doskami zdobenej slepotlačou a s fragmentárne zachovaným zapínaním na spony. Je menších rozmerov (cca 190 x 131 x 25 mm), no vzhľadom na jej obsah ide o mimoriadne hodnotný prameň pre náš obraz o hudbe v Bratislave v 17. storočí. Väčšina hudobného repertoára patrí do základnej, univerzálnej, klasickej európskej vrstvy stredovekých spevov, ktorá sa vykryštalizovala pred rokom 1000. Ich usporiadanie odráža ostrihomský rítus. Väčšina kompozícií v knihe je v oficiálnom liturgickom jazyku – v latinčine, v niektorých spevoch (napríklad na Zelený Štvrtok) bola použitá aj nemčina. V sanktorálovej časti možno vnímať aj drobný lokálny vplyv. Prejavuje sa v zaradení sviatku sv. Jána Almužníka (Johannes Elemosinarius), biskupa egyptskej Alexandrie narodeného na Cypre cca v r. 550, ktorého telesné ostatky sa od 16. storočia nachádzajú v Katedrále sv. Martina v Bratislave. 

Hudobný repertoár v knihe  Responsoria, hymni aliaque cantiones dokumentuje uplatnenie stredovekého latinského (gregoriánskeho) chorálu v hudobnej praxi bratislavského Dómu – Katedrály sv. Martina v novoveku. Spevy sú určené na rôzne sviatky a obdobia liturgického roka, počnúc Adventom až po kalendár sviatkov svätých. Sú to najmä responzóriá s veršami a hymny, a tiež niekoľko antifón a sekvencií. Melódie sú notované na 5-linajkovej osnove s kľúčmi c a f . Je pozoruhodné, že okrem prevažujúcej stredovekej métsko-gotickej notácie je v niekoľkých kompozíciách použitá aj mladšia menzurálna notácia. Je to aj v prípade hymnu Salve festa dies (Buď pozdravený, slávnostný deň) na Veľkonočnú nedeľu, ktorý sa uplatňoval v Bratislave aj v 17. storočí. Jeho text je starobylý. Predpokladá sa, že ho vytvoril v 6. storočí Venantius Fortunatus, biskup francúzskeho mesta Poitiers. Melódia v IV. mode bola pravdepodobne vytvorená pred rokom 1000.

Kniha notovaných spevov z roku 1601 sa od roku 1980 nachádza v zbierkovom fonde SNM-Hudobného múzea. Spievali z nej pravdepodobne aj „pueri“, teda choralisti (študenti) z tamojšej farskej školy. Notované kompozície sú v nej zapísané na 103 fóliách a na dvoch nečíslovaných listoch.

Sylvia Urdová