Hudobné múzeum

V notovaných prameňoch Slovenského národného múzea - Hudobného múzea, v Zbierke hudobnín uršulínskeho kláštora v Bratislave (SK-BRnm MUS VII) tvoria súčasť hudobného materiálu i diela doposiaľ neznámeho autorstva. Odkrývanie ich skladateľskej identity patrí k špecifickým procesom hudobno-historickej práce a je vzácnym momentom, ak sa na základe množstva súčinných (vonkajších i vnútorných) faktorov podarí pôvodcu bližšie ozrejmiť.

Spomedzi mnohých skladieb zastúpených v uršulínskom hudobnom repertoári zaujme svojím charakterom a obsahom rukopisný notový materiál zaradený do poslednej tretiny celkového rozsahu uršulínskej zbierky, so signatúrou SK-BRnm MUS VII 797. Ide o omšovú kompozíciu MISSA in G so vstupným tempovým označením Allegro Moderato v časti Kyrie eleison. (obr. 1) Hudobný materiál neobsahuje titulné fólio (z neznámych príčin sa nezachovalo) a jeho jednotlivé party sú vložené do obalu, ktorý tvorí archívna papierová zložka (jednotlivina) uložená v kartónovej krabici č. 39, so signatúrami MUS VII 796 – 817. Na základe podrobného preskúmania hudobného prameňa, jeho vonkajších (rukopisný textový a notačný zápis, pôvod a charakter papiera) a vnútorných špecifík (porovnávací výskum diel, charakter hudobno-výrazových prostriedkov a hudobného štýlu) sme dospeli ku konštatovaniu, že sa jedná o doposiaľ neznámu omšovú kompozíciu skladateľa domáceho i stredoeurópskeho významu, p. Gaudentia Dettelbacha OFM.  

P. Gaudentius (vlastným menom Leopold) DETTELBACH (Tedlbach, Tedelbach, Detlbach, Dettlbach) OFM (1739 – 1818) pochádzal z hudobníckej rodiny a patril k významným skladateľským osobnostiam rádu menších bratov (Ordo Fratrum minorum) – františkánov - Mariánskej provincie v Uhorsku (Provincia Sanctae Mariae in Hungaria), do ktorej vstúpil 28. augusta 1757 obliečkou v kláštore v Malackách. Kňazské svätenie prijal v roku 1763 v Trnave. Okrem duchovnej služby a štúdií (rétorika, filozofia a teológia) sa aktívne vložil i do hudobnej služby ako organista a spevák, najskôr na pôsobisku v Pešti a od r. 1761 v Bratislave. V roku 1769 sa zasadil o reformu chrámovej hudby a jej zavádzanie do praxe a ako činorodý skladateľ zanechal po sebe vskutku rozsiahle dielo.

MISSA in G pochádza z prostredia uršulínskeho kláštora v Bratislave a je svedectvom jeho spolupráce s rehoľou uršulínok (Ordo Sanctae Ursulae), ktorá sa rozvíjala od konca 70-tych rokov 18. storočia, po nástupe významnej uršulínskej hudobníčky a skladateľky, M. Márie Stanislavy (Kathariny) von Seidl OSU (1752 – 1837) na miesto organistky a regenschori uršulínskeho kostola Loretánskej p. Márie v Bratislave. Autograf pochádza z roku 1780, o čom svedčí rukopisný zápis na konci violonového partu: „P. G. D. 14. Sep. / 1780“. (obr. č. 2) Pri skúmaní vonkajších znakov je hneď na prvý pohľad zjavná zvýšená iniciála so vsadenými geometrickými prvkami príznačná pre p. Dettelbacha vo všetkých jeho zachovaných dielach. Tie sa až na jedinú výnimku, ktorou je kompozícia Tantum ergo ex B (sign. SK-BRnm MUS VII 34) z roku 1784 v odpise M. M. S. von Seidl, nachádzajú v podobe autografov. (Poslednou datovanou kompozíciou p. G. Dettelbacha vytvorenou pre uršulínsky kláštor je hymnus Te Deum Laudamus z roku 1788, sign. MUS VII 33). Okrem špecifických iniciál a písma je dobre rozpoznateľný i spôsob zápisu nôt, pre ktoré je typická „guľatosť“ tvarov polových a celých hodnôt, ako aj hrubšia výraznosť atramentu. Objemovo ťažší typ papiera užšej dĺžky (20,5 cm) akým bol bežnejšie používaný rozmer, nenesie znaky vodotlače a jeho využitie nachádzame u uršulínok o.i. aj v Dettelbachovej kompozícii Rorate coeli desuper in D (SK-BRnm MUS VII 37). Z pohľadu na hudobnú organizáciu vokálnych hlasov vychádza ich usporiadanie čiastočne zo zaužívanej praxe tzv „missa franciscana“ – s cieľom jednohlasnej interpretácie zboru v sprievode menšieho inštrumentálneho obsadenia (tentokrát bez použitia sólových hlasov). Časový rámec vzniku diela spadá do záverečného tvorivého obdobia autora a je preň charakteristické použitie doznievajúcich kompozičných postupov (homofónne spracovanie hudobného materiálu a v malej miere pretrvávajúce náznaky ľudového idómu) ako aj plné osvojenie a využitie hudobnej reči vrcholného klasicizmu (vplyvy J. a M. Haydna, W. A. Mozarta). Kompozícia pre štyri vokálne hlasy (C, A, T unisono, B v zdvojení organového partu) dvojo huslí (vl 1, 2), dva lesné rohy (cor 1, 2 in G), violone (vlne) a organ (org) podčiarkuje interpretačné možnosti sestier, ako aj zaužívanú predvádzaciu prax uršulínskeho chóru s menším inštrumentálnym obsadením. Z existencie duplicitného záznamu vl 1 z pera M. M. S. von Seidl je možné predpokladať aj potrebu zvýraznenia tohto pohyblivého partu. (obr. 3) Okrem tohto doplnku zaznamenávame v diele aj jej ďalšiu úpravu s cieľom skrátenia dĺžky omše na rozsah missa brevis. Vynechané úseky Qui tollis, Amen (Gloria), Crucifixus etiam, Et vitam, Amen (Credo), Pleni sunt caeli (Sanctus) sú rukou Seidlovej označené znakom hviezdičky (ktorou zvykla upozorniť na úpravy) a tiež prečiarknutím jednotlivých úsekov (obr. č. 4 ). Tieto úpravy sú zároveň súčasťou oboch partov lesných rohov, avšak v tomto prípade rukopis zapisovateľa nevieme jednoznačne identifikovať. (obr. 5.)

Existencia omšovej kompozície MISSA in G v autorstve p. G. Dettelbacha OFM z hudobnej zbierky bratislavských uršulínok je opätovným potvrdením vzájomných vzťahov územne blízkych rádových komunít v oblasti chrámovej hudby. V prebiehajúcom roku slávenia dvoch významných jubileí - 800. výročie úmrtia sv. Františka z Assisi (1226) a príchodu prvých sestier uršulínok do Bratislavy (1676) - nám pripomína nielen dôležité sociálne a výchovno-vzdelávacie poslanie ich služby, ale aj kultúrny rozmer ich pôsobenia, ktorým sa trvale zapísali do našich i európskych hudobných dejín.

Lenka Antalová

Zdroje:

SK-BRnm MUS VII, Bratislava - Zbierka hudobnín uršulínskeho kláštora v Bratislave

SK-BRnm MUS VIII, Bratislava - Zbierka hudobnín z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského

Kačic, Ladislav: P. Gaudentius Dettelbach OFM (1739 – 1818). Leben und Werk. Bratislava: Ústav hudobnej vedy SAV, 1998

Kačic, Ladislav: Hudobná kultúra františkánov na Slovensku v 16. – 19. storočí. In: Dejiny a kultúra rehoľných komunít na Slovensku. (ed. Jozef Šimončič). Trnava: Trnavská univerzita, 1994, s. 68 – 74.

Múdra, Darina: Topografia hudby klasicizmu na Slovensku z pohľadu kanonických vizitácií. Bratislava: Veda, 2019.

Antalová, Lenka: Hudobná kultúra uršulínok v Bratislave v 18. a 19. storočí. Bratislava: Stimul, 2011.

P. Gaudentius Dettelbach OFM: Missa in G (SK-BRnm – MUS VII 797) – 1. strana partu Canto, autograf

P. Gaudentius Dettelbach OFM: Missa in G (SK-BRnm – MUS VII 797) – posledná strana partu Violone, podpis v tvare inicál mena a vročenie, autograf

P. Gaudentius Dettelbach OFM: Missa in G (SK-BRnm – MUS VII 797) – 1. strana partu vl 1 v odpise M. M. Stanislavy von Seidl OSU 

P. Gaudentius Dettelbach OFM: Missa in G (SK-BRnm – MUS VII 797) – part Canto - ukážka úpravy časti Credo realizovaná M. M. S. von Seidl OSU 

P. Gaudentius Dettelbach OFM: Missa in G (SK-BRnm – MUS VII 797) – part cor 1, ukážka úpravy častí Gloria a Credo v odpise neznámeho zapisovateľa realizovaná M. M. S. von Seidl OSU