Múzeum kultúry Rómov na Slovensku

Expozícia prezentuje pôvod a dejiny Rómov od odchodu ich predkov z indickej pravlasti až po príchod do Európy. Osobitnú pozornosť venuje historicite prítomnosti Rómov na území Slovenska a dopadu prelomových historických udalostí na ich spoločenstvo. Podstatná časť expozície je venovaná tradičnej kultúre a spôsobu života Rómov.

Doposiaľ sa nepodarilo presne určiť, ku ktorej skupine obyvateľstva a spoločenskému stavu predkovia Rómov patrili, ani čas a príčiny ich odchodu z pravlasti. Začiatkom 2. tisícročia však putujúce skupiny Rómov postupne cez Perzskú a Arménsku ríšu a Malú Áziu prichádzajú do južnej a juhovýchodnej Európy. Do strednej Európy prichádzali v priebehu 12. - 13. storočia z Balkánu. V 15. a 16. storočí sa objavujú správy o Rómoch v západnej, severnej a východnej Európe. Za prvú písomnú zmienku o prítomnosti Rómov na našom území je považovaná správa spišskonovoveského richtára o potulujúcich sa Rómoch z roku 1322. Najstaršie správy o usádzaní sa rómskych rodín na okrajoch slovenských miest pochádzajú zo 16. storočia. Boli to hlavne rodiny kováčov a hudobníkov.

Snahy o trvalé usídlenie Rómov vyvíjala v období osvietenstva Mária Terézia a jej syn Jozef II. Najtragickejším obdobím v histórii slovenských Rómov bolo obdobie druhej svetovej vojny, kedy za obeť vyčíňaniu nemeckých okupačných vojsk padlo aj mnoho Rómov. Po druhej svetovej vojne nebolo rómske spoločenstvo uznané za osobitnú etnickú minoritu a jeho problémy boli riešené v rámci tzv. cigánskej otázky, s cieľom pozdvihnúť "spoločensky a kultúrne zaostalé", právne však neexistujúce rómske obyvateľstvo. Osobitne 60. roky boli obdobím najsilnejších asimilačných postupov štátnej politiky voči Rómom.

S ostatnými národnosťami žijúcimi na Slovensku boli Rómovia zrovnoprávnení až po roku 1989. Pri poslednom sčítaní ľudu v r. 2001 sa k rómskej národnosti prihlásilo spolu 89 920 obyvateľov Slovenska, pričom reálny odhad udáva ich počet od 350 000 do 450 000.

Tradičná kultúra Rómov si zachovala mnohé špecifiká. Expozícia má ambíciu predstaviť najčastejšie spôsoby získavania obživy Rómov - hlavne kováčstvo a hudobníctvo, vrátane pripomenutia najvýznamnejších rómskych interpretov, ale aj spracovanie prírodných surovín. Pozornosť venuje aj bývaniu, stravovaniu, odievaniu a spoločenskej a duchovnej kultúre Rómov. Rôznorodosť rómskeho etnika naznačí osobitná časť expozície venovaná kultúre olašských Rómov, v spôsobe života ktorých sa uchovali mnohé archaické prvky. Prostriedkom priblíženia témy je bohatý textový a obrazový materiál a množstvo exponátov pochádzajúcich zo zbierkového fondu Slovenského národného múzea v Martine-Múzea kultúry Rómov na Slovensku.

Projekt je realizovaný s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR.