Poslanie a história múzea

Poslanie 

História hradu Krásna Hôrka je spojená s históriou horného Gemera a jeho nerastným bohatstvom. V 13. storočí vznikol na dôležitej obchodnej ceste vedúcej zo Sedmohradska cez Košice na Spiš a do Poľska strážny hrad Krásna Hôrka. Krásnohorský hrad začali stavať bratia Bebekovci, ktorí získali rozsiahle pozemky v oblasti Gemera (tzv. Muránske panstvo) vďaka priazni uhorského kráľa Belu IV. ako prejav vďaky za pomoc v období tatárskych vpádov. S krátkou prestávkou, kedy ovládli hrad Mariássyovci, panovali Bebekovci v Krásnej Hôrke od polovice 13. storočia až do roku 1566. Z pôvodnej strážnej veže vzniklo hradné opevnenie - najstaršie, gotické jadro hradu, v ktorom sídlilo vojsko. Po roku 1567, kedy Bebekovci vymreli po meči, prešiel podľa platných zákonov hrad s panstvom do vlastníctva kráľovského dvora a spravovali ho uhorským kráľom menovaní hradní kapitáni. 

V roku 1578 nastupuje na Krásnu Hôrku ako hradný kapitán prvý z Andrássyovcov - Peter, ktorého vnuk Matej v roku 1642 získal od uhorského kráľa a rakúskeho cisára Ferdinanda III. Habsburského hrad Krásnu Hôrku spolu s panstvom do dedičného vlastníctva. Andrássyovci sa postupne vypracovali medzi popredné šľachtické rody a svoje politické pozície si udržali až do roku 1918, kedy po rozpade Rakúsko-Uhorska vznikla demokratická Československá republika. Hospodársky vplyv sa podarilo Andrássyovcom vďaka rozsiahlym podnikateľským aktivitám zachovať až do roku 1945. 

Andrássyovci ako majitelia hradu pokračovali v jeho rozširovaní hradu a vďaka mnohým úpravám vytvorili z Krásnej Hôrky honosné šľachtické sídlo. Koncom 17. storočia si obrovský majetok rozdelili a majiteľmi hradu sa stali príslušníci monockej (dlholúckej) vetvy rodu. Napriek všeobecnému úpadku hradov Krásna Hôrka naďalej prekvitala. V priestoroch niekdajšej veľkej bašty po roku 1770 vybudovali hradnú kaplnku s klasicistickým interiérom. V susedstve kaplnky vznikla rodinná hrobka Andrássyovcov. 

Gotická, najstaršia časť hradu v roku 1817 vyhorela. Vtedajšia majiteľka, vdova po Štefanovi III. Andrássym, Mária Festetichová, nariadila vykonať len najnutnejšie opravy, pretože ako jeho posledná majiteľka hrad onedlho opustila. Napriek faktu, že hrad zostal opustený, príslušníci oboch vetiev udržiavali a spravovali jeho zachovalú časť vrátane stredovekých zbierok z obdobia panovania Bebekovcov. 

Počiatky muzeálneho využitia hradu Krásna Hôrka, spadajú do druhej polovice 19. storočia. Po roku 1857 gróf Juraj Andrássy zriadil z pôvodného zariadenia hradu, zo zachovaných zbraní a výzbroje v niekoľkých miestnostiach rodové múzeum. Zbierky inštalované podľa vtedajších muzeologických predstáv a zvyklostí boli záujemcom sprístupnené v roku 1867. Podľa záznamu v prvej pamätnej knihe z 19. augusta 1867 navštívili múzeum uhorskí lekári a prírodovedci, účastníci celouhorského kongresu v Košiciach. Po roku 1904 došlo k rozšíreniu hradnej časti múzea. V niekoľkých miestnostiach zriadil gróf Dionýz Andrássy na počesť svojej manželky Františky Hablawetzovej Františkino múzeum, kde sú inštalované jej osobné predmety. 

História 

Počiatky muzeálneho využitia hradu Krásna Hôrka spadajú do druhej polovice 19. storočia. Po roku 1857 gróf Juraj Andrássy zriadil z pôvodného zariadenia hradu, zo zachovaných zbraní a výzbroje v niekoľkých miestnostiach rodové múzeum. Zbierky inštalované podľa vtedajších muzeologických predstáv a zvyklostí boli záujemcom sprístupnené v roku 1867. Podľa záznamu v prvej pamätnej knihe z 19. augusta 1867 navštívili múzeum uhorskí lekári a prírodovedci, účastníci celouhorského kongresu v Košiciach. Po roku 1904 došlo k rozšíreniu hradnej časti múzea. V niekoľkých miestnostiach zriadil gróf Dionýz Andrássy na počesť svojej manželky Františky Hablawetzovej Františkino múzeum, kde sú inštalované jej osobné predmety. 

Poslední členovia betliarskej vetvy Andrássyovcov opustili svoje majetky v roku 1944. Vývoj po druhej svetovej vojne bol ovplyvnený Dekrétom prezidenta republiky č. 108/1945 a hrad aj s celým areálom prevzala do svojej správy Československá republika. Skonfiškovaný majetok spravovala Národná kultúrna komisia pre Slovensko. Múzeum v Betliari bolo zriadené rozhodnutím Povereníctva osvety a informácií z roku 1952 ako špecializované múzeum a štatutárne sa zaradilo do siete slovenských múzeí. Po tomto roku vznikla Koncepcia muzeálneho využitia hradu Krásna Hôrka s cieľom zmeny expozície a jej rozšírením do zničených a zatiaľ nesprístupnených častí hradu. Neoceniteľnú zásluhu na konštituovaní fondu múzea má historička umenia doc. PhDr. Alžbeta Güntherová-Mayerová, ktorá pôsobila v Betliari v rokoch 1952 – 1955. Bola poverená správou a katalogizáciou zbierok hradu a kaštieľa. Za toto krátke obdobie vznikli inventárne súpisy zbierok bývalých majiteľov. Na jej počesť bola pred vstupom do kaštieľa osadená pamätná tabuľa. Po čiastočnej reinštalácii doc. Güntherovou bol kaštieľ ako pamiatkový objekt v roku 1953 sprístupnený širokej verejnosti. 

Od roku 1953 bolo múzeum v zmysle Vyhlášky č. 99/50 Zb. vyhlásené za Štátny kultúrny majetok ako organizácia pre ochranu významných historických a umeleckých diel. Štatút vydal múzeu Betliar v roku 1960 jeho nový zriaďovateľ, Okresný národný výbor v Rožňave, odbor kultúry. Táto organizácia okrem ochrany pamiatkových objektov a mobiliáru plnila i funkciu muzeálnu so špecializáciou jednotlivých objektov. V zmysle zákona o kultúrnych pamiatkach vyhlásilo Predsedníctvo SNR svojím uznesením č. 24 zo dňa 27. februára 1961 hrad Krásnu Hôrku za národnú kultúrnu pamiatku. 

V zmysle úpravy Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky o Jednotnej sieti múzeí, galérií a špecializovaných expozícií zo dňa 1. januára 1983 bolo meno organizácie zmenené na Múzeum Betliar. 

Od 1. júla 1996 sa špecializované Múzeum Betliar stalo súčasťou Slovenského národného múzea, najväčšej múzejnej inštitúcie a rozsahom spravovaného majetku aj najväčšej kultúrnej ustanovizne v SR. Vysunutými expozíciami SNM-Múzea Betliar sú expozície na hrade Krásna Hôrka a v Mauzóleu Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí.