Poslanie a história múzea

Poslanie 

Mauzóleum Františky a Dionýza Andrássyovcov predstavuje ojedinelú pamiatku secesného staviteľstva na Slovensku. Postaviť ho dal v období rokov 1903 – 1904 gróf Dionýz Andrássy, posledný mužský predstaviteľ monockej vetvy Andrássyovcov po smrti manželky Františky, rod. Hablavcovej. Zomrela 26. októbra 1902 v Mníchove, kde bola aj dočasne pochovaná. V deň druhého výročia úmrtia boli jej telesné pozostatky prevezené a uložené do mauzólea. Na výstavbe sa podieľal kolektív mníchovských architektov a umelcov: Richard Berndl, Karl Schmucker, Maximilian a Konstantin Frickovci, Karl Throll a Adolf Mayrhofer. Steny interiéru mauzólea zdobí mramorové obloženie so zastúpením mnohých európskych a afrických lokalít. V prítmí interiéru sa vyníma kupola so zlátenou mozaikovou výzdobou a oltár zasvätený Sv. Františke Rímskej. Dominantou priestoru sú dva sarkofágy z talianskeho mramoru s reliéfnou výzdobou podobizní manželov a symbolmi ich dobročinnosti. Gróf Dionýz Andrássy zomrel 27. februára 1913 v Palerme na Sicílii, po prevoze jeho telesných pozostatkov boli tieto dňa 7. marca 1913 uložené vedľa telesných pozostatkov Františky. 

Gróf dal oproti mauzóleu postaviť strážny dom a v roku 1905 založil tzv. Večnú základinu hrobky grófa Dionýza a jeho manželky Františky, určenú na údržbu mauzólea a úschovu oltárnej súpravy. Omšovou základinou v sume 10 tisíc korún, rozdelenou rovnakým podielom piatim cirkvám, zabezpečil zádušné omše, ktoré sa mali a majú celebrovať vždy v deň výročia úmrtia Františky. 

História 

Mauzóleum dal postaviť v rokoch 1903 - 1904 Dionýz Andrássy po smrti svojej manželky Francisky Hablavcovej (zomrela 26. X. 1902). Dal postaviť architektonicky ojedinelú pohrebnú kaplnku. Telesné pozostatky F. Hablavcovej boli do mauzólea prevezené z Mníchova 26.októbra 1904, telesné pozostatky Dionýza Andrássyho tu uložili 7.marca 1913. 

Projektové práce, vrátane vnútornej umeleckej výzdoby pripravil mladý mníchovský architekt Richard Berndl. Staviteľom bol Karol Schmucker. Vonkajšie a vnútorne sochárske práce, vrátane zhotovenia sarkofágov sú dielom sochára Maxa Fricka. Maliarske práce a maozaikovú výzdobu navrhol Karl Throll, zlatnícke a kovové zariadenie zhotovil Adolf Mayerhofer, všetci z Mníchova. Oproti vonkajšej skromnosti je vnútro až prepychové umelecky vyzdobené. Bohatou dekoratívnou nádherou symbolizuje nadsvetskú krásu v cirkevnom ponímaní. Interiér mauzólea pripomína mauzóleum Teodorika Veľkého v Ravenne.