Karol Štúr - život a dielo

od 29. 4. 2021 do 31. 5. 2021

Karol Štúr - život a dielo

Karol Štúr – učil, kázal, dumnú ozvenu Tatre dával... Epitaf na hrobe Karola Štúra na modranskom cintoríne v stručnosti verne vystihuje jeho produktívny verejný život, ktorý sa skladal z učenia vo funkcii rektora a profesora, kázania na farárskom poste a literárnej tvorby.
Narodil sa 25. marca 1811 v Trenčíne ako najstarší syn evanjelického učiteľa Samuela Štúra a matky Anny, rod. Michalcovej. Rok po narodení prvorodeného syna otec získal miesto učiteľa v Uhrovci. Vo veku 13 rokov odišiel Karol z rodičovského domu na nižšie gymnázium do Rábu (dnešný Györ) a tam získal výborného učiteľa – Leopolda Petza. Petzove prednášky o antickom svete, predovšetkým Grécku, jeho veľkých charakteroch a samotné štúdium starovekej gréčtiny nadchlo Karola Štúra natoľko, že neskôr prekladal z diel Platóna a Aristofana (preložil Platónov dialóg Faidon a Aristofanovu komédiu Žaby). Po dvoch rokoch štúdia v Rábe prešiel Karol do Šoprone a odtiaľ na evanjelické lýceum do Bratislavy.
S výbornými vedomostnými základmi sa zaradil medzi študentov lýcea, ktorí založili Spoločnosť česko-slovanskú. Karol Štúr sa stal podpredsedom spoločnosti. Po ukončení lyceálnych štúdií sa na krátke obdobie stal domácim učiteľom v rodine zemana Tomáša Borčického v Zárieči na Považí. Vychovávateľstvom dvoch malých chlapcov si zarobil na štúdiá na univerzite v Berlíne a zdržal sa tam len necelý rok. Venoval sa predovšetkým teológii, filozofii a cirkevným dejinám. Na jeseň r. 1836 sa vrátil do Uhrovca k rodičom a r. 1838 nastúpil za kaplána do Vrbového. O rok sa naskytla výhodnejšia príležitosť: uvoľnilo sa miesto rektora a profesora na ev. a. v. gymnáziu v Modre, do tejto funkcie nastúpil r. 1839. Po príchode do Modry založil podľa vzoru bratislavskej Spoločnosti Ústav slovenský a stal sa zároveň aj jeho prvým predsedom. Pod jeho vedením sa vykonávali určené úlohy a stanovený cieľ – predovšetkým cvičenia a zdokonaľovanie sa v materinskom jazyku, v tom čase ešte v biblickej češtine.
3. 2. 1840 sa Karol Štúr oženil s Rosinou Emresovou, dcérou modranského mešťanostu nemeckej národnosti. Postupne sa im narodilo 7 detí: Karol (1841), Gustáv (1843), Július (1844), Ľudovít (1845), Viliam (1846), Ladislav (1848) a Oľga (1850). Rozrastajúca sa rodina bola jedným z dôvodov, prečo sa Karol Štúr zaujímal o miesto farára modranskej slovenskej ev. a. v. cirkvi. Takmer jednohlasne bol zvolený dňa 25. 10. 1846, inštalačnú kázeň predniesol o dva týždne po zvolení do funkcie. Neskôr vyšla tlačou pod názvom Řeč, kterou pri úvodu svém do cirkvi slovensko-evanjelické modránské, dne 8. listopadu 1846 pověděl Karel Štúr, slova božího kazatel. Priznáva sa v nej k príslušnosti k slovenskému národu a vyjadruje presvedčenie, že jazyk je základným prvkom, ktorým národ pracuje na svojej vzdelanosti.
Ako básnik vydal Karol Štúr jedinú zbierku Ozvěna Tatry (1844). Vo svojej publikačnej činnosti sa podpisoval pseudonymom Drahotín Štúr, alebo Drahotín spod Rokoše, pričom Drahotín je preklad z latinského Carolus.
Po revolučných rokoch 1848/49 sa stal dôverníkom v slovenských otázkach pri mestskej rade v Modre. Novovytvorené funkcie dôverníkov pomáhali mapovať postoje slovanských národov k monarchii. Karol Štúr ubezpečoval trón o lojalite Slovákov na stránkach viedenkých novín Die Presse. Táto činnosť mu vyplývala z vyššie uvedenej funkcie.
Umrel na tuberkulózu 13. 1. 1851, pochovaný je na modranskom cintoríne. J. M. Hurban neskôr napísal jeho prvý životopis – Karel Štúr: Nástin života a ducha jeho.

Mgr. Sylvia Hrdlovičová