Poslanie a história múzea

Poslanie

SNM – Múzeum Ľudovíta Štúra – Múzeum slovenskej keramickej plastiky v Modre predstavuje trvalý priestor na prezentáciu jedinečnej remeselnej tradície Slovenska. Nachádza sa v malebnom uzatvorenom zákutí v tesnej blízkosti hradieb mestského opevnenia zo 17. storočia a dvorovou častou je spojený so severnou baštou, v ktorej je umiestnená Galéria Ignáca Bizmayera. Stála expozícia by mala v budúcnosti predstavovať historický prierez keramickej výroby a tvorby od najstarších dochovaných čias až do súčasnosti. Jej samostatnú časť už teraz tvoria exponáty, ktoré vyšli z rúk legendárneho keramikára Heřmana Landsfelda. Do vybudovania expozície múzeum predstavuje dočasné keramické výstavy. Úvodná výstava mala názov Keramické dedičstvo - západoslovenská fajansa z Rakúskeho národopisného múzea a predstavila unikátne keramické diela od 17. do začiatku 20. storočia. Múzeum bolo vybudované vďaka prostriedkom EÚ v rámci slovensko-rakúskeho projektu TRA-KER. Úvodná výstava niesla názov Keramické dedičstvo - západoslovenská fajansa z Rakúskeho národopisného múzea. Projekt TRA-KER sa zavŕšil výstavou S citom v rukách - Súčasní hrnčiari v Burgenlande a Bratislavskom kraji. O súčasnej výstave viď Aktuálne výstavy

Stála expozícia Z dejín modranskej keramiky bola otvorená 20. mája 2017. Zachytáva tradičné mestské remeslo od obdobia prvých písomných prameňov. Všíma si keramické tradície, život v hrnčiarskom cechu a výrobky, ktoré v dielňach vyrábali hrnčiari a džbankári. Okrem hrnčiarstva a džbankárstva vznikala popri tradičnom keramickom sortimente aj bohatá figurálna tvorba, ktorá je v expozícii prezentovaná samostatne. 

Budova múzea 

História 

Modra sa už v minulých storočiach preslávila ako mesto vína a keramiky a obe tieto tradície spolu s bohatou kultúrnou a vzdelávacou aktívne prežívajú do súčasnosti. 

Mesto Modra získalo v r. 1607 od cisára Rudolfa II. privilégium slobodného kráľovského mesta, čím sa zároveň zaviazalo vybudovať na ochranu svojich obyvateľov mestské opevnenie. Jeho stavba trvala od r. 1610 do r. 1646. Zahŕňala tri vstupné brány: Hornú, Dolnú a Viedenskú, a dve obranné bašty: severnú a južnú. V polovici 20. storočia sa v modranskom kultúrnom priestore po prvýkrát objavila myšlienka na založenie keramického múzea, ktoré by mapovalo históriu i ďalší vývoj tohto tradičného remesla, ale jej konkrétna podoba začala vznikať až v 80. rokoch. Západoslovenské múzeum v Trnave zrekonštruovalo severnú baštu mestského opevnenia z prvej polovice 17. storočia, v r. 1994 v nej v rámci Svetového kongresu keramikárov slávnostne otvorilo Galériu Ignáca Bizmayera a spoločne s priľahlým domom, spojeným s baštou dvorom, ju odovzdalo Múzeu Ľ. Štúra. Galéria odvtedy prijímala návštevníkov z domova i zo zahraničia, priľahlý objekt však z nedostatku finančných prostriedkov chátral. Starý vinohradnícky dom v tesnom susedstve hradieb mestského opevnenia pochádzal v najstarších častiach vrátane pivnice zo 17. storočia. Jeho nadzemná časť však už bola v takom technickom stave, že sa nedala zachrániť. Vďaka podrobnému architektonicko-historickému výskumu sa jeho podobu podarilo podrobne zdokumentovať. Rekonštrukcia objektu preto znamenala jeho demoláciu a vybudovanie presnej repliky. Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre sa spoločne s Rakúskym národopisným múzeom vo Viedni uchádzalo o finančnú podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Rakúsko 2007 - 2013, ktorú sa mu podarilo získať. Úspešný projekt Tradície z hliny - cesty za poznaním keramického dedičstva (TRA-KER) síce obsahoval celú škálu aktivít, ktorých cieľom bolo vzájomné spoznávanie sa susediacich regiónov, vďaka nemu však vzniklo Múzeum slovenskej keramickej plastiky. Otvorené bolo 18. mája 2012 úvodnou výstavou Keramické dedičstvo - západoslovenská fajansa z Rakúskeho národopisného múzea vo Viedni. 

Fotografia budovy múzea