Rusínsky knižný festival
6. 3. 2025, 16:00 - 17:00
Múzeum už tradične v marci usporadúva rusínsky knižný festival, na ktorom sa návštevníci zoznamujú s horúcimi literárnymi novinkami rusínskych autorov. V tomto roku sa podujatie bude venovať nielen súčasným tvorcom, ale v rámci prednášky Rusínski velikáni očami Doc. Mgr. Valéria Paďaka, CSc. si pripomenieme aj tri významné jubileá:
190. výročie narodenia Anatolija Kralického, ktorý okrem toho, že bol mníchom rádu svätého Bazila Veľkého, cirkevným činiteľom a pedagógom, bol aj spisovateľom, prozaikom, etnografom, historikom, literárnym vedcom, folkloristom, novinárom, fotografom a významnou osobnosťou národného obrodenia Rusínov.
160. výročie smrti buditeľa Alexandra Duxnoviča. Ten sa prejavil nielen ako kultúrno-osvetový pracovník, spisovateľ, pedagóg, publicista, redaktor, vydavateľ, folklorista, ale bol jednou z vynikajúcich osobností národnopolitického a duchovného hnutia Rusínov. Pričinil sa o pozdvihnutie ich národného povedomia, a to najmä svojim prínosom v pedagogicko-osvetovom pôsobení v meste a okolí. Robil školského inšpektora, na prešovskom gréckokatolíckom gymnáziu učil ruský a latinský jazyk. Napísal prvý šlabikár pre rusínske deti, školskú pedagogiku, zemepis, dejepis, gramatiku a pod. Vydával ľudové kalendáre, literárne almanachy, divadelné hry, prózu a poéziu, ale i vedecké diela, organizoval zbierky múzejných exponátov. Zakladal školy a v roku 1852 založil Prešovskú literárnu spoločnosť, okolo ktorej sa združovali domáci rusínski literáti.
50. výročie úmrtia Oleny Mandičovej – Šinály, ktorá bola prvou Rusínkou, ktorá sa stala profesionálnou akademickou sochárkou v Česko-Slovensku. Študovala Akadémiu výtvarných umení pod vedením uznávaného českého sochára Jana Štursu. Ešte ako vysokoškolská študentka pracovala nad portrétmi a sochami rusínskych kultúrnych dejateľov. Najviac ju preslávila bronzová socha T. G. Masaryka, prezidenta a zakladateľa Československa. Touto sochou, ktorá bola slávnostne odhalená v roku 1928 na hlavnom námestí Užhorode, Mandičová získala uznanie aj v odborných kruhoch. Vrcholom sochárskej tvorivosti Mandičovej bola skulptúra Alexandra Mitráka v Mukačeve a bronzová plastika Alexandra Duchnoviča v Prešove (1933). Národného buditeľa Rusínov – Duchnoviča zobrazila so svojím žiakom v uvoľnenom postoji v pozícií vnímavého, oceňujúceho a povzbudzujúceho učiteľa.
