Prírodovedné múzeum

„Kmeň náš, ktorý najstaršie prjezvisko Slovenou čisťe doržau, zachovau v dolinách ťichích svojich a ňeprístupních Tatjer aj v reči to, čo všetkým Slovanom bolo za starodávna spoločnuo, čo ale potom kmeni časom jedni popremieňali, druhje potraťili." 

Ľudevít Štúr: Nárečia Slovanskô alebo potreba písaňja v tomto nárečí, 1846 

Výstavný projekt TRITRI. Tatry očami geológov kombinuje geofotografiu a pozoruhodné predmety zo zbierok SNM – Prírodovedného múzea, Katedry geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, ako horniny, minerály a skameneniny z územia Tatier. Návštevníkov zaujmú predovšetkým unikátne nálezy stôp dinosaurov z Tichej doliny z obdobia pred cca 200 miliónmi rokov, lebky leva jaskynného nájdenej v Medvedej jaskyni v Západných Tatrách, zubov fosílnych rýb z doby, keď Tatry boli ešte morským dnom, či zlato vo forme zlatiniek, objavených v oblasti pod Kriváňom. 

Vysoké Tatry (Tritri = slovo slovanského pôvodu označujúce skalné bralá) aj napriek svojej malej rozlohe a skromnej nadmorskej výške sa v ničom nemusia hanbiť pred mnohými svetovými veľhorami. Oprávnene sú označované ako najmenšie veľhory na svete – naše slovenské veľhory.Dnešný majestátny a malebný vzhľad Tatier, ktoré ako vzácny prírodný klenot trónia vysoko nad okolitými horstvami a kotlinami Liptova a Spiša, je výsledkom stoviek miliónov rokov vzájomného súperenia vnútorných a vonkajších geologických činiteľov. Energia potrebná na vytvorenie tejto nádhernej prírodnej architektúry pochádza z procesov, ktoré sa odohrávali vo vnútri planéty, alebo z geologických procesov poháňaných slnečnou energiou, pôsobiacich predovšetkým na jej povrchu. Pokým dospeli do súčasnej podoby, striedavo boli vysokým horstvom, zarovnanou súšou, ale aj dnom plytkých či hlbších morí, v ktorých sa ukladali morské usadeniny a zakrývali zvyšky odumretých organizmov a stopy po ich živote. Tieto dnes často nachádzame v horninách ako skameneliny. Počas miliónov rokov boli usadeniny postupne zmenené na pestrý súbor viac, alebo menej premenených hornín, ktoré spolu s hlbinnými vyvretými horninami granitového zloženia tvoria základný stavebný materiál dnešnej veľkolepej geologickej stavby. 

Je však potrebné pripomenúť, že miesto ich vzniku sa mohlo nachádzať aj vo veľmi vzdialených oblastiach. Podobne ako materiál historických stavieb bol ich tvorcami často dovezený z rôznych nálezísk, tak aj tektonické sily vyvolávané pohybom litosférických dosiek postupne presúvali stavebné bloky tatranskej skladačky počas geologickej histórie a zakomponovávali ich do súčasnej prírodnej architektúry Tatier. Architektonické a umelecké diela postupne vznikajúce v rôznych obdobiach histórie sa odlišujú svojim slohom, rovnako aj jednotlivé geologické obdobia zanechali v prírodnej architektúre Tatier svoj rukopis. Geológovia sa snažia rôznymi výskumnými metódami dešifrovať a pochopiť zložitú geologickú históriu, ktorá vytvorila tento unikátny prírodný klenot. Jednou z metód geologickej práce je dokumentovanie a hľadanie prejavov geologických procesov prostredníctvom kresieb a fotografií geologických objektov. Geofotografia je motivovaná vedeckým skúmaním, často sa však prekrýva s dokumentaristickým, alebo až umeleckým štýlom.