Prednáška Levočská vzbura v roku 1949
19. 6. 2025, 16:00 - 18:00
Pred 76 rokmi sa Levočania postavili režimu na obranu dekana Jozefa Vojtasa
Júnové udalosti roku 1949 vošli do dejín a literatúry ako Levočská vzbura. V spoločensky a nábožensky napätej situácii sa mestom rýchlosťou blesku rozšírila správa, že štátne orgány plánujú zatknúť tunajšieho kňaza. Išlo o ľahko uveriteľnú informáciu – katolícka cirkev a jej predstavitelia boli v tom čase tŕňom v oku vtedajšieho režimu.
Dňa 25. júna 1949 prišli do Levoče predstavitelia Krajského národného výboru z Košíc, aby prerokovali otázku Mariánskej púte, ktorej sa tradične zúčastňovali desaťtisíce veriacich. Komunistická strana sa ju pokúšala všemožne sabotovať, napríklad rušením pridaných vlakov a autobusov, ale aj prinútením okresného lekára dr. Rožnaya, aby vydal vyhlášku o tom, že v levočskom okrese vypukol týfus a masové podujatia sa preto nemôžu konať. Na spomínanú poradu bol predvolaný aj miestny farár Jozef Vojtas, ktorý mal s režimom veľmi negatívnu skúsenosť. Pár mesiacov predtým bol totiž zatknutý a vyšetrovaný za vlastizradu, ktorú mu však nepreukázali. Zo strachu pred ďalším zatknutím svoju účasť na porade odmietol. Keď poňho prišli osobne, ženy, ktoré sa v tom čase nachádzali na fare, mu v odchode zabránili.
V priebehu krátkej chvíle sa medzi Levočanmi rozšírila informácia, že štátne orgány chcú kňaza uväzniť. Pri fare sa preto zhromaždil početný dav veriacich nielen z Levoče, ale aj z okolia. Všetci boli odhodlaní zabrániť jeho zatknutiu, pričom zakročili aj voči predstaviteľom štátnej moci. Viacerí zo zhromaždených boli ozbrojení palicami, sekerami a ďalšími predmetmi. Podľa niektorých, mierne prehnaných odhadov sa v ten deň v meste zhromaždilo až tisíc ľudí. Dav sa vo večerných hodinách dokonca pokúsil obsadiť stanicu Zboru národnej bezpečnosti, čo vyvolalo varovné výstrely ozbrojených príslušníkov. Bezpečnostná situácia bola kritická a do Levoče boli preto privolané bezpečnostné zložky, ktoré mali nastoliť poriadok. Udalosti toho večera a noci sú zdokumentované vďaka dôkladnému vyšetrovaniu celej záležitosti.
Vypočúvané boli desiatky svedkov – ich výpovede sa síce líšili v detailoch, no v podstatných častiach boli veľmi podobné. Vypočúvanie bolo doprevádzané fyzickým násilím s cieľom, aby sa k spáchaniu skutku priznali. Niekoľko desiatok účastníkov týchto udalostí bolo obvinených a obžalovaných z účasti na zhluknutí pred rímskokatolíckou farou v Levoči, z rozširovania poplašných správ o zatýkaní a internovaní kňazov, z ozbrojenia palicami, vykrikovania urážlivých a protištátnych hesiel, ako aj z toho, že sa dopustili násilia voči predstaviteľom verejného, hospodárskeho a politického života z okresu Levoča. Nasledoval ostro sledovaný súdny proces, počas ktorého bolo vyše 50 ľudí, vrátane mladistvých, odsúdených na tresty odňatia slobody, ktoré si odpykávali vo väzniciach v Leopoldove, Ilave, v Jáchymove a v Štátnom ústave pre mladistvých v Trenčíne. Súčaťou výkonu ich trestov boli aj nútené práce, ktoré vykonávali v pracovných táboroch. Väznení, ale aj ich príbuzní, adresovali prezidentovi Klementovi Gottwaldovi listy so žiadosťou o udelenie amnestie. Niektorým odsúdeným bola prezidentská amnestia skutočne udelená. Iným sa dostalo zadosťučinenia až po roku 1989, keď boli súdne rehabilitovaní. Malo to však prevažne už len morálny rozmer, pretože mnohí sa svojej rehabilitácie nedožili.
Pri príležitosti 50. výročia Levočskej vzbury dal v roku 1999 Mons. František Dlugoš osadiť v Bazilike sv. Jakuba pamätnú tabuľu s menami a výškami trestov odsúdených. Má byť pripomienkou toho, že aj Levoča sa zaradila medzi mestá svedčiace o silnej katolíckej tradícii a hlbokej viere tunajšieho obyvateľstva. SNM-Spišské múzeum v Levoči si túto smutne známu udalosť pripomenie prednáškou pre verejnosť z cyklu Pohľady do minulosti, ktorá sa uskutoční 19. júna 2025 o 16.00 hod. v priestoroch historickej radnice v Levoči.
