Text: Erik Kližan

Legendárna osobnosť slovenského stredoveku, pán Váhu a Tatier – Matúš Čák, zvaný Trenčiansky. V týchto dňoch uplynie 700 rokov od jeho smrti.

Matúš Čák Trenčiansky sa narodil okolo roku 1260 v Zadunajsku do bohatej a rozvetvenej rodiny. Z radového šľachtica postupne dosiahol vrchol možného. Uhorský palatín, pobočník niekoľkých kráľov, ako aj ich úhlavný nepriateľ. Rôznymi čestnými i nečestnými praktikami si vybudoval panstvo, ktoré zaberalo väčšiu časť západného Slovenska, časť stredného Slovenska a zasahovalo až do dnešného Maďarska. Majetkovú doménu Matúša Čáka, na ktorej vystupoval ako skutočný panovník, tvorilo celkovo 60 hradných panstiev a 600 – 700 dedín a osád na území 14 stolíc a niekoľko pôvodne kráľovských miest. Báli sa ho králi, vysokí cirkevní hodnostári a mnohí šľachtici sa uchádzali o jeho priazeň. Písať viac o Matúšovi Čákovi Trenčianskom by bolo opakovaním známych skutočností. Zameriame sa na jeho úlohu v histórii Bojníc a okolitého regiónu.

Prvýkrát sa tu s osobou Matúša Čáka stretávame v rokoch 1298 – 1299, kedy násilím zaujal bojnický hrad, patriaci členom rodu Hont – Poznanovcov. Zároveň s ním obsadil aj hrad v susednej Prievidzi, vzdialený vzdušnou čiarou približne dva kilometre. Uhorský kráľ Ondrej III. vrátil donačnou listinou oba hrady pôvodným vlastníkom. No nie nadlho. Keď v roku 1301 kráľ náhle zomrel a ním po meči vymrel celý uhorský kráľovský rod Arpádovcov, Matúš Čák stál na čele delegácie mocných veľmožov a oligarchov, ktorí si želali mať na tróne panovníka, čo bude rešpektovať ich aktuálne majetkové pomery. Vybrali si mladého českého kráľoviča Václava III. Ešte v tom istom roku bol korunovaný ako uhorský kráľ Ladislav V. Nový kráľ potvrdil svojim podporovateľom ich majetkovú držbu a ešte im aj pridal. Matúš Čák za svoje zásluhy dostal do dedičnej držby celú Nitriansku a Trenčiansku stolicu a zvlášť aj bojnické hradné panstvo. Stalo sa tak v roku 1302.

Vernosť Matúša Čáka nikdy nemala dlhé trvanie. Bola vždy podmienená možnosťou získať pre seba nejaký prospech. Už v roku 1303 Matúš prebehol k prívržencom protikráľa Karola Róberta z Anjou. Oplatilo sa – opätovne získal titul palatína. A v roku 1312, na vrchole svojej moci, sa postavil aj kráľovi Karolovi. V bitke pri Rozhanovciach sa však prerátal. Nastal bod zlomu a koniec rozpínavosti Matúša Čáka. Odvtedy sa už iba sústreďoval na upevnenie svojho rozsiahleho panstva. Na ňom vystupoval suverénne, ako panovník.

Skutočný pobyt Matúša Čáka v Bojniciach nemáme priamo doložený. Je veľmi pravdepodobné, že z neďalekého Trenčianskeho hradu, ktorý sa stal jeho sídelným, alebo z obľúbených hradov Topoľčany a Hrušov, ktoré nechal vystavať, to do Bojníc nemal ďaleko. Pomôcť si však môžeme aj legendou. Počas svojho pobytu v Bojniciach v roku 1301, keď sa Matúš dozvedel o smrti kráľa Ondreja III. – svojho úhlavného nepriateľa, dal vraj pred vstupom do hradu zasadiť lipu. Rastie dodnes a nesie meno po inej významnej osobnosti slovenských dejín – kráľovi Matejovi Korvínovi.

Na panstvách hradov Bojnice a Prievidza sa Matúš Čák snažil zväčšovať svoje bohatstvo racionálnym hospodárením. Predpokladá sa, že zakladal nové osady, ktorých obyvatelia sa stali jeho poddanými. Zakladatelia nových osád boli na určité obdobie oslobodení od platenia daní. Toto obdobie sa nazývalo lehotou a podľa neho získali nové osady názov Lehoty. Predpokladáme, že v prvej štvrtine 14. storočia takto vznikli obce Malá Lehôtka, Veľká Lehôtka, Necpaly nad Nitrou (všetky tri sú dnes súčasťou mesta Prievidze) a možno aj obce Malá a Veľká Lehota (obe boli zlúčené do dnešnej Lehoty pod Vtáčnikom).

Matúš Čák na svojich majetkoch vládol tvrdou rukou. Jeho poddaní i prívrženci sa ho báli. No zároveň sa obávali odvety kráľa, Matúšovho nepriateľa. Preto nebolo prekvapením, keď opustili starnúceho a slabnúceho Matúša a kajúcne sa prihlásili ku kráľovi. Napriek tomu, že Matúš bol vierolomný a svoj sľub a slovo veľakrát nedodržal, sám zradu trestal. V roku 1308 bol kastelánom na hrade Matúša Čáka v Prievidzi Ladislav Pech. Za vernosť bol neskôr poverený aj správou hradu Hrušov. No v roku 1318 kastelán prebehol na stranu kráľa Karola Róberta. Matúš Čák sa mu kruto pomstil. „Za trvalú vernosť preukázanú kráľovi a svätej korune" Ladislava uväznil, nechal mučiť a ako zradcovi mu dal odseknúť prst. Nakoniec ho prepustil za veľké výkupné.

Smrťou Matúša Čáka 18. marca 1321 na Trenčianskom hrade sa končí aj sláva jeho panstva. Kráľovské vojsko postupne obsadzovalo jeho hrady. Niekde silou, niekde sľubom beztrestnosti a inde bez najmenších známok odporu. Posádky hradov Bojnice a Prievidza sa kráľovi vzdali bez boja. Matúšovo panstvo „od Váhu po Tatry" sa pomaly rozpadalo. Stalo sa tak presne pred 700 rokmi.

Použitá literatúra:
Lukačka, Ján: Matúš Čák Trenčiansky. Bratislava : VEDA, 2016, 144 s. ISBN 978-80-224-1532-3
Mišík, Mikuláš: Prievidza. Banská Bystrica: Stredoslovenské vydavateľstvo, 1971, s. 412 

Pečať rodu Čáky
In: Pór, Antal: Trencsényi Csák Máté 1260 – 1321. Budapest, 1888. 

Hypotetická podobizeň Matúš Čáka
In: Přecechtěl, Rupert – Adámek, Karel: Čechoslovanští výtečníkové. Pešť, 1861 – 1864, s. 3.