K 280. výročiu narodenia Jozefa II.

K 280. výročiu narodenia Jozefa II.

#muzeumkvamdomov

Text: Juraj Kucharík, SNM – Historické múzeum 
Foto: Portréty Jozefa II. a Izabely Parmskej sú zo zbierok SNM – Historického múzea, SNM – Historické múzeum
Denný režim Jozefa II., keď mal 10 rokov z knižky: HUTŤANOVÁ, Jana – KUCHARÍK, Juraj. Mária Terézia a Bratislava. Interaktívna knižka. Bratislava: SNM – Historické múzeum, 2017, 54 s. 
Na fotografii príklad tzv. tolerančného evanjelického kostola z Popradu – Matejoviec /foto: Juraj Kucharík/. 

Dňa 13. marca 2021 si pripomíname 280. výročie narodenia Jozefa II. (1741 – 1790), najstaršieho syna Márie Terézie a Františka Štefana Lotrinského. Spoluvládcom svojej matky sa stal už v roku 1765 a po jej smrti v roku 1780 vládol samostatne. Rovnako ako ona pokračoval s reformami, ktorými chcel ozdraviť a centrálne riadiť ríšu. Súborne ich nazývame jozefínske reformy a podľa obsahu ich môžeme členiť na náboženské, sociálno-ekonomické, administratívne a legislatívne. Zavádzanie reforiem sa však stretalo s veľkým odporom najmä v radoch šľachty, preto mnohé reformy Jozef II. pred svojou smrťou odvolal. 

 

K Jozefovým najvýznamnejším reformám patria Patent o zrušení nevoľníctva a Tolerančný patent, ktorý zrušil monopolné postavenie katolíckej cirkvi a obyvatelia sa mohli slobodne hlásiť k svojmu vyznaniu. Pre jozefínske obdobie sú charakteristické tzv. „tolerančné kostoly", ktoré stavali evanjelici vo viacerých slovenských mestách. Podobným – tolerantným – spôsobom bola vnímaná aj židovská náboženská obec. V roku 1784 vydal Jozef II. nariadenie o sčítaní uhorského obyvateľstva, ktoré vôbec po prvýkrát prinieslo pomerne hodnoverné informácie o skladbe uhorskej populácie. Podľa výsledkov z rokov 1784 až 1787 žilo v Uhorsku 6 467 829 obyvateľov. 

 

Na Bratislavskom hrade zriadil Generálny seminár – štátom spravovanú školu pre kňazov. V bratislavskom seminári o. i. pôsobil Anton Bernolák a stal sa tak pomyslenou „kolískou" Bernolákovej slovenčiny. Hradné priestory upravili pre potreby asi 550 študentov. Boli tu zriadené posluchárne, izby pre študentov, byty pre profesorov, knižnica a ostatné priestory pre zabezpečenie fungovania inštitúcie.

Hoci Jozef II. na počiatku svojej vlády pobúril uhorskú šľachtu tým, že odmietol korunováciu, kvôli čomu ho prezývali „kráľ v klobúku", mnohé jeho reformy sledovali aktuálne trendy v európskych krajinách a ich cieľom bolo odstrániť zastarané ustanovizne. Reflektovať potreby obyvateľov sa učil už počas početných anonymných ciest, ktoré absolvoval vo svojich krajinách, ale aj v zahraničí. 

 

V roku 1760 sa Jozef oženil s Izabelou Parmskou. Mal s ňou dve deti – Máriu Teréziu (zomrela ako 8-ročná) a Máriu Kristínu (zomrela po narodení). Izabela Parmská zomrela na kiahne v roku 1763. Hoci druhú manželku odmietal, jeho matka ho v roku 1765 z politických dôvodov oženila s Máriou Jozefínou Bavorskou. Mária Jozefína dva roky po svadbe zomrela. Jozef II. sa viackrát neoženil. Nakoľko nezanechal potomka, po jeho smrti v roku 1790 nastúpil na trón brat Leopold.