Desaťdukát z roku 1715

Desaťdukát z roku 1715

Text: Marek Budaj 
Foto: Slovenské národné múzeum

Zlatý desaťdukát je vyhotovený na vysokej technickej úrovni, čo mincu zaraďuje medzi skvosty barokového medailérstva a mincovníctva. Uhorské mincovníctvo sav 16. až 18. storočí vyznačovalo tým, že okrem bežných nominálov používaných naplatby, razilo aj mimoriadne vzácne násobky veľkých strieborných mincí – toliarov a zlatých razieb – dukátov. Prezentovaná minca pochádza z poslednej fázy činnosti bratislavskej mincovne, ktorá bola definitívne zrušená za vlády Karola VI. (1711 – 1740) v roku 1722. V tomto období tu pôsobili vynikajúci majstri, čo dokladá aj uvedený desaťdukát. Vznikol za pôsobenia mincového majstra Pavla Wödrödyho, ktorého monogram PW je uvedený v dolnej časti mince v opise na reverze. Pavol Wödrödy pracoval v bratislavskejmincovni v rokoch 1709 – 1722. Na averznej strane mince sa nachádza polpostava panovníka Karola VI. v pancieri, ktorý má na hrudi Rad zlatého rúna. V opise je uvedené jeho meno v tvare CAROLUS VI. a skratka latinského textu: „z Božej milosti rímskeho cisára, vždy víťazného španielskeho, uhorského a českého kráľa“. Na ramene panovníka sa nachádzajú písmená I.G.S., čo je skratka mena rytca Johanna Georga Seidlitza, ktorý pôsobil v mincovni v rokoch 1705 – 1715. Na reverznej strane mince je umiestnený dvojhlavý orol, držiaciv pazúroch meč a žezlo. Na hrudi má štít s uhorským erbom, ktorý je ovinutý Radomzlatého rúna. V dolnej časti obrazu sa nachádzajú písmená C-H (Camera Hungarica), čo je skratka pre Uhorskú kráľovskú komoru, najvyšší finančný úrad v krajine, ktorý v tom čase sídlil v Bratislave.

Desaťdukát je súčasťou zbierkového fondu SNM – Historického múzea.