Príbeh o Ester

Príbeh o Ester

Text: Eva Hasalová
Foto: Slovenské národné múzeum

Námetom tapisérie sa stal príbeh o Ester, ktorý je v jednej zo šiestich kníh Starého zákona. Kompozične je tapiséria rozdelená do desiatich obrazov a príbeh o Ester predstavuje epizodicky.

Krásna Ester, pôvodom Židovka, sa dostala k perzskému kráľovi Xerxesovi (485 – 465 pred n. l.), ktorého v knihe premenovali na Ahasvera. Ako mnoho iných mladých dievčat aj ju priviedli jedného dňa pred kráľa, aby sa s ňou potešil. Ester sa mu tak zapáčila, že sa s ňou oženil. Nikto však nevedel, že Ester je Židovka vychovávaná príbuzným Mardochom (Mardochaj). Ester vďaka svojej kráse a dôvtipu dosiahla u kráľa pre svoj národ odvolanie protižidovského zákona. Na počesť tejto udalosti sa začal sláviť sviatok Purim, deň radosti.

Na tapisérii je vytkané datovanie a signovanie, pravdepodobne ide o značku tkáča, doposiaľ presne neidentifikovanú. Tapisériu sa pokúsila identifikovať M. Janovíčková (1997), ktorá určila datovanie na rok 1560 a dielňu v Lüneburgu. Podrobný výskum realizovala J. Oršulová (2009), ktorá okrem iného identifikovala dva erby nachádzajúce sa na začiatku a na konci tapisérie. Zistila, že ide o erby manželského páru z dvoch významných patricijských rodov z Lüneburgu. Erb situovaný na prvom mieste – heraldicky vpravo (pri pohľade na gobelín vľavo) patrí príslušníkovi lüneburskeho šľachtického patricijského rodu Dasselovcov (von Dassel), Ludolfovi (III.) (1539 – 1609). Druhý erb situovaný heraldicky vľavo patrí tiež lüneburskému patricijskému rodu, Dithmersenovcom. Izabela z rodu Dithmersen sa zosobášila v roku 1576 s Ludolfom von Dassel. Táto tapiséria mohla byť vyhotovená pri príležitosti sobáša ako svadobný dar a pôvodne mohla slúžiť na prikrytie lavice. (Oršulová datuje tapisériu vo vzťahu k roku sobáša do roku 1576.) Vyrobená bola pravdepodobne v Lüneburgu, kde pôsobil v čase jej vzniku tkáč Francisi van der Rust, pochádzajúci z Nizozemska alebo Flámska. Posledným vlastníkom tapisérie bol gróf Ján Pálfi (Pálffy, 1829 – 1908), jeden z najvýznamnejších súkromných zberateľov umeleckých diel. Túto tapisériu mal nainštalovanú v zámku v Pezinku, kde sústreďoval artefakty zo 16. – 17. storočia. Nie je presne známe, kde a kedy ju kúpil. Po smrti Jána Pálfiho jeho dedičia podpísali s Československou republikou tzv. Priateľskú dohodu, podľa ktorej niektoré predmety dedičia nemohli odpredať a mali sa stať vlastníctvom štátu a dostať sa do zbierok Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave (predchodcu SNM). Tapiséria bola reštaurovaná v roku 1969 v Národnej galérii v Prahe pod vedením akad. maliara J. Fuseka. Je súčasťou zbierkového fondu SNM – Historického múzea.

Detail gobelínu s vyobrazením korunovácie Ester