Riaditeľ Mestského múzea PhDr. Šimon Jančo, mi začiatkom roku 1983 ponúkol miesto konzervátora, keď odtiaľ odišiel kolega PaeDr. Tibor Díte. Nastúpil som tu, až po pol roku mojej výpovednej lehoty, po dokončení zbierok a komisionálnom odovzdaní depozitárov. Zhodou okolností som sa vtedy vymenil s reštaurátorkou Mestského múzea Akad. mal. Máriou Horňákovou, ktorá prešla na hrad Červený Kameň.

S kolektívom som sa už poznal v roku 1981, keď som tu temer mesiac konzervoval zbrane Červeného Kameňa na tunajšiu výstavu kolegu PhDr. Jozefa Orsága „Puškárstvo 15-19 storočie“. Vtedy mi kolegyňa Marta Kiripolská poradila osloviť pána riaditeľa a uchádzať sa o toto miesto. Vďaka nej sme sa stali kolegovia.

V pracovnom kolektíve na štvrtom poschodí nás bolo päť zamestnancov a naším vedúcim oddelenia bol vtedy RNDr. Štefan Borovský¹. Každý sa venoval určitému okruhu materiálov a zbierok. Prevažne kovy sme konzervovali s Mgr. Vladimírom Weberom, ktorí zväčša reštauroval rozličné hodiny a následne sa stal naším vedúcim. Na archeologické kovy nám neskôr pribudol skúsený Ľubomír Krchňavý. Kolegyňa Marta Ledková bola prvou pracovníčkou nášho oddelenia už od roku 1966, ktorá sa venovala rôznym materiálom. Magda Fialová sa venovala sklu a keramike, ale najviac tej archeologickej a Marta Kiripolská náročnému textilu. Kolega Vincent Tamáš sa venoval dreveným zbierkam v dielni na prízemí. Každý vo svojej špecializácii bol vynikajúci odborník a mal vytvorené primerané podmienky k práci.

Moja pracovná náplň v múzeu bola zaujímavá a pestrá. Konzervoval som a reštauroval zbrane aj predmety z kovu Mgr. Antona Fialu s inými činnosťami. Napríklad sme z rebríka ošetrovali mreže Starej radnice, vo vinohradníckej expozícii, alebo plechové dvere na budove Umeleckých remesiel. Pracovali sme v depozitároch, či pri inštaláciách viacerých výstav v expozíciách. Za týmto účelom sme príležitostne navštevovali všetkých trinásť expozícií Mestského múzea v Bratislave, v Rusovciach, na Devíne na strednom hrade sa otvárali viaceré výstavy, inde sme sa starali o naše zbierky. Mňa najviac zaujímala expozícia zbraní na Michalskej veži s pohľadom, čo bude treba konzervovať, keď sme čistili vitríny a ošetrovali vystavené predmety.

Na našom oddelení bol najviditeľnejší proces reštaurovania archeologickej keramiky z výskumu PhDr. Veroniky Plachej a Ing. Jany Hlavicovej. Každý kto nás navštívil, videl do poloviny chodby samé črepy z archeologických nálezov keramiky na policiach. Ich obdivuhodné spracovanie si vyžadovalo výnimočný Boží dar pre schopnosť vidieť, rozpoznať tvar, zapamätať si ho a efektívne skladať roztrúsené črepy dokopy, ako puzzle. Skúsil som si to a vôbec mne to nešlo.

Došlo aj na perličku. Donesená krásna figurálna kachlica kolegyni Magde Fialovej z vykopávok na Devíne, bola čerstvo poškodená a chýbalo jej to najdôležitejšie, hlavička. Kolegovia na Devíne boli na to upozornený, že nálezca bude odmenený a za krátko sa tá hlavička predsa našla. Z takých výsledkov našej práce sme sa tešili všetci. Na pracovisku sa stále niečo dialo, často prichádzali kolegovia so zbierkami na konzerváciu, alebo po ne.

Vybavenie pracoviska v štyroch miestnostiach bolo dobré pre mechanické úkony, ale chemické laboratórium nebolo oddelené. Po skúsenostiach na Červenom Kameni som si tu tiež prispôsobil pracovisko ku svojim potrebám, vyrobil som si za stôl panel na náradie s osvetlením. Rovnako sa mi podarilo vytvoriť niekoľko samostatných miest pre konkrétne činnosti, kde som na stôl osadil zubotechnickú brúsku a k ponku na mechanické práce so zverákom som vyrobil police na náradie a pomôcky. Pre navažovanie chemikálií som laboratórne váhy umiestnil do skrine, kde boli každému k dispozícii. Zostavu chemického laboratória som doplnil pomôckami s odkladacím priestorom. Vzhľadom na to, že sa múzeum nachádzalo uprostred mesta, tak sme si drobné nákupy náradia a konzervačných prostriedkov na pracovisko zabezpečovali zväčša sami.

V Mestskom múzeu som konzervoval desiatky zbraní, prevažne to boli chladné zbrane, šable a pošvy, halapartne, prilby, ale aj niektoré strelné zbrane, ktoré si tiež vyžadovali reštaurovanie. Rovnako som si pre poškodenie zbierky a účely reštaurovania musel vyrobiť viaceré pomôcky a chýbajúce súčiastky. Tiež som tu konzervoval jedno kompletné brnenie, popri ďalších kovových predmetoch, zámkoch, svietidlách, dózach a iných zbierkach. Vzhľadom na rozsiahle výskumy archeologických pracovníkov múzea mojou úlohou bolo, že som občas konzervoval aj archeologické kovové predmety.

O našu prácu občas prejavil záujem foto redaktor pán Miroslav Košírer, ktorý prichádzal k nám zadokumentovať na čom práve pracujeme do Bratislavského večerníka².

V roku 1984 - 6 som absolvoval dvojročné pomaturitné štúdium Konzervácie múzejných a galerijných zbierok. K záverečnej majstrovskej práci som si vybral jazdeckú balkánsku kresadlovú pištoľ. Túto pištoľ som si v depozitári vybral preto, lebo sa tu nachádzala v najžalostnejšom stave poškodenia a opotrebenia. Zhodou okolností jej stav umožňoval urobiť rekonštrukciu zbrane po doplnení chýbajúcich častí. Ukázalo sa, že jej montáž môže byť reverzibilná, čiže dala sa ľahko odstrániť do pôvodného stavu a naopak zasa prinavrátiť do celku.

Tou najväčšou výzvou bolo pre mňa vyrobiť chýbajúci lučík metódou odlievania z mosadze na stratený vosk. Ku tomu účelu som potreboval lučík z vhodnej pištole, ktorý mi poslúžil ako vzor. Lučík som zapracoval do sadrovej formy a po jej vytvrdnutí som mal formu na vyhotovenie voskového lučíku pištole. Pre istotu som si ich vyrobil viac, keby sa prvý pokus odlievania nevydaril. Ku tejto výrobe chýbajúcej časti som sa prichystal už na predošlom pracovisku na Červenom Kameni vďaka vybaveniu získanému z Umeleckých remesiel v Blansku. Súčasne som získal potrebné vedomosti, ako sa to robí. Celkovo som k jazdeckej pištoli vyrobil ešte časť mosadzného kovania zo zámkovej proti dosky, objímku nabijaka z mosadze, nabijak z dreva, jeden uchyť hlavne a tri železné kolíky. Ďalšou zaujímavosťou bolo doplnenie predpažbia epoxidovým tmelom s pilinami, ktoré bolo vymodelované do potrebného tvaru a následne po vytvrdnutí mechanicky opracované.

Reštaurátorský zámer k pištoli mi schválil vedúci Mgr. Vladimír Webermi a kurátorka zbierky PhDr. Irena Topolská. Celý zámer mi vypracoval reštaurátor PaeDr. Tibor Díte, ktorý už v roku 1976 polymérovú metódu od prezentoval na seminári v Dedinkách - Košiciach. Majstrovská práca, kde som proces reštaurovania spracoval mala 33 strán textov a 30 obrazových príloh.

Táto rekonštrukcia bola v posudku záverečného hodnotenia členom odbornej komisie z Brna RNDr. Ladislavom Págom ocenená za komplexný prístup k stanovenému zámeru.

Ústav výchovy a vzdelávania pracovníkov kultúry, ktorý organizoval toto štúdium poslal riaditeľovi Mestského múzea oznam o mojom úspešnom zavŕšení štúdia, pri ktorom mi bolo vyslovené verejné uznanie pri záverečnom slávnostnom vyhodnotení.

Žiaľ doktor Págo, ktorý nám prednášal o konzervácii kovov bol aj rozladený. Jeden spolužiak priniesol ako záverečnú prácu archeologický meč zbavený všetkej korózie, čiže priniesol beztvaré jadro meča pripomínajúce skôr pílu. Ak by sa takto konzervovali tieto archeologické kovy, z predmetov by niekedy neostalo nič, len korózia. Na máloktorom pracovisku si konzervátor vie zabezpečiť röntgenový snímok, ktorý by vopred ozrejmil veľkosť železného jadra predmetu. Preto ku konzervátorským metódam a zámeru zásahu by sa mal vyjadriť správca zbierky, ktorý by mal rovnako vedieť, akú metódu treba zvoliť, pre žiaduci výsledok, výpovednú hodnotu a prezentáciu predmetu. Netuším, či sa na vysokých školách vyučujú základy konzervačných metód. Lebo predmet nemal byť odhrdzený, ale mal byť očistený od hrubej špiny a podľa potreby opatrne na povrchu meča obrúsená jeho prečnievajúca krusta, narušujúca pôvodný tvar a estetický vzhľad. Následne mal byť meč deionizovaný so stabilizáciou korózie a jej prípadným spevnením. Pre dotvorenie tvaru mohol kolega použiť vhodný tmel.

V múzeách kde pracuje skúsený a znalý konzervátor sa odborný pracovníci spoliehajú, že on vie, čo predmet potrebuje, ale ak tam je začínajúci pracovník, vhodný zásah si musia ustrážiť sami.

Doktor Págo ešte v čase vyučovania nás čo sme konzervovali kovy obdaroval s malou fľaštičkou s roztokom Staboferu, aby sme si to vyskúšali aj na archeologické kovy. Stabofer vyvinula Vysoká škola chemicko-technologická v Prahe v spolupráci s konzervátorskou komisiou a mal výborné konzervačné vlastnosti. Do výroby sa dostal pod označením Odrezovač T (s obsahom tanín). V súčasnosti sa už roky nevyrába, ale škola vyprodukovala celý rad produktov pre konzervátorov, na ošetrenie kameňov, sanácie omietok, muriva a ďalšie, ktoré publikovala vo svojom zborníku. Niektoré sa neskôr vyrábali priemyselne.

Pomaturitné štúdium dvoch ročníkov bolo jediné, ktoré organizovalo Ministerstvo kultúry na Slovensku v rámci vzdelávania konzervátorov v tomto obore. Bolo veľmi dobre pripravené, prednášajúcimi boli skúsený múzejníci rôznych oborov. Napríklad nám tu prednášal PhDr. Ladislav Šášky, o histórii múzejníctva, a etike a estetike v múzejnej praxi, doc. Ivan Galamboš o reštaurovaní papiera, pán Július Bračok rôzne materiály, kolegynka Anna Michálková o textile, PhDr. Jozef Gažo o muzeológii a starostlivosti o zbierky, Ing. Dana Straková o dreve a ďalší kolega Ing. Ivan Cebecauer o kameni. Z SAV Ing. RNDr. Ján Bartl o elektrofyzikálnych metódach, Ing. Jozef Hanus základy chémie a PhDr. Anna Gregorová o múzeách a múzejníctve. Následne sa ešte realizoval aj dvojročný Kurz konzervátorov.

V múzeu ma RNDr. Štefan Borovský poveril naplánovať reštaurátorské pracovisko pri Beblavého ulici vedľa múzea umeleckých remesiel. Pôvodná budova bola zbúraná a na jej mieste bola postavená nová, účelová. Reštaurátorské pracovisko malo byť vybudované v suterénnych priestoroch. Priniesol mi plány, do ktorých som zakresľoval čo by kde mohlo byť, kde by mali byť zásuvky pre prístroje a ďalšie vybavenie. Netuším koho to bol nápad, no mne bolo jasné, že je to nevhodné z viacero príčin. Našťastie sa to nerealizovalo.

Niekedy v máji 1987 nás na pracovisku požiadali naši etnografi PhDr. Marta Tačovská a PhDr. Ján Chlup o pomoc, lebo potrebovali figuríny pre výstavu ľudových krojov. Tá sa uskutočnila v júni v roku 1988 v Juhoslovanskej Ľubľane³. Potrebovali ich desať, šesť veľkých a štyri detské. Vzhľadom na túto špecifičnosť s podporou kolegýň som im navrhol figuríny univerzálne. Keďže také neboli doposiaľ patentované, podal som prihlášku zlepšovacieho návrhu. Vyrobené figuríny splnili svoj účel na výstave v Juhoslávii a kolegovia mi boli za ne vďační. Ale zapísať projekt do patentovej evidencie sa nepodporilo. Z Ústrednej správy múzeí a galérií súdružky odporučili konštrukciu upraviť, no ako a prečo jasné nebolo. Konštrukciu figurín som vyrobil zo železných joklových profilov zváraním a ďalším zapracovaním úchytov, aby bola nastaviteľná výška v požadovanej polohe a objem postav zabezpečoval pevný tvarovateľný drôt z Káblovky. Práve tento prvok umožňoval osadiť na figurínu čo bolo treba, napríklad čepiec, klobúk, alebo rozšíriť sukne do tvaru tak, ako sa nosili. Drôt umožňoval rozdielne natvarovať rukávy do polohy, v ktorej mohli byť k nim prichytené iné predmety. Výhody konštrukcie figuríny boli najefektívnejšie pri osadení celého brnenia. Z čelného pohľadu stálo brnenie bez viditeľnej konštrukcie a tento rytier mohol mať skryte upevnený ku konštrukcii meč, alebo halapartňu. U odevu celkový dojem závisel na šikovnosti pracovníkov, ako dokázali tvarovať drôt tak, aby aranžovaním súčasti odevu čo najviac skryli konštrukčné prvky.

 Novou skúsenosťou v januári v roku 1988 bolo pre mňa oslovenie Ústrednej správy múzeí a galérií Bratislava, ktorá ma nominovala za člena do novovznikajúcej kozervátorskej a reštaurátorskej komisie⁴. Na prvom zasadnutí o pár dní, predseda komisie Július Bračok predniesol návrh úloh komisie v desať bodovom programe, v ktorom na prvom mieste bola spolupráca s českou konzervátorskou komisiou. Táto komisia nám bola vzorom, v Česku mala za sebou úspešnú viacročnú činnosť napojenú na múzeá, Vysokú školu chemicko-technologickú, Vedecko technickú spoločnosť a mnohými inými inštitúciami. Ďalšie body boli zamerané na starostlivosť o zbierky, depozitáre, laboratória – na centrálne objednávky chemikálií – na publikovanie metód konzervátorov – výberu prác pomaturitného štúdia – prác Moravského múzea v Brne – a zo zasadnutí konzervátorskej komisie sa mali uverejňovať v časopise Múzeum. Pozornosť sa mala venovať aj ochrane a bezpečnosti práce s rizikovými chemikáliami a metodicko-poradenskej službe muzeálnym a galerijným pracovníkom. Posledný bod bol predmetom porady s podrobnou prípravou celoslovenského seminára. Ten sa následne uskutočnil v Lučenci. Jeho náplňou bola etika a estetika v praxi múzejníka, výchova reštaurátorov aj konzervátorov, vyhodnotenie výsledkov prieskumu zbierok na pracoviskách a následná ochrana zbierok v múzeách a galériách.

Súčasťou správy bola aj informácia o zavedení metodicko-poradenskej služby pre konzervátorov s uvedením 14 mien členov komisie s ich odborným zameraním s adresami kontaktu, ktoré sa mali zverejniť v časopise Múzeum. Tým mal byť splnený ďalší bod tejto komisie. Ku konci roku Ústredná správa múzeí a galérií zanikla ako aj kozervátorsko-reštaurátorská komisia.         

 V múzeu v našom oddelení boli veľmi priateľské vzťahy, ktoré nás motivovali k spolupráci aj k oslavám. Nezabudnuteľným sa stal jeden maškarný karnevalový večer na chate. S príchodom do Mestského múzea sa mi otvorili možnosti takmer pravidelne navštevovať galérie, ktorých tu vtedy bolo v centre Bratislavy viacero. Taktiež som si prehĺbil vzťah s pracovníkmi Obvodného kultúrneho strediska a s amatérskymi výtvarníkmi, s ktorými som sa stretával nielen na výstavách, ale aj na týždenných plenéroch (maliarskych sústredeniach).

Koncom roku 1988 sa moja činnosť v Mestskom múzeu skončila. Pracoval som tu päť rokov a dva mesiace. Bývalý riaditeľ Historického múzea PhDr. Ladislav Šášky mi ponúkol vedúce miesto v oddelení laboratórií v SNM – HM.

Autor: Aleš Šilberský
Fotografie: z archívu autora

Zdroje:

1. Mgr. Zuzana Francová - Reštaurovanie zbierok Múzea mesta Bratislavy, Zborník Múzea mesta Bratislavy, XX. 2008, s. 127-132

2. Miroslav Košírer - foto článok o konzervovaní halapartní v Mestskom múzeu, Bratislavský večerník 18. 5. 1984, s. 7

3. Výročné správy o činnosti slovenských múzeí a galérií za rok 1988, ročník 23, SNM – Muzeologický ústav v Bratislave, s. 30,

4. Zasadnutie kozervátorskej a reštaurátorskej komisie pri ÚSMaG, Múzeum 3/1988, s. 95

Upravená dielňa s náradím

Vyrobené pomôcky k pištoli

Zverka k lepeniu pažby