Vtedy v roku 1975 som vďaka Pánu Bohu prišiel z Moravy zo Zbrojovky v Brne, kde som sa vyučil za strojného zámočníka, na Slovensko, na hrad Červený Kameň. Stalo sa to aj vďaka reštaurátorovi Akad. mal. Františkovi Syslovi¹ (priateľovi môjho tatu Huga), ktorý tu externe pracoval a sa za mňa prihovoril u vedenia múzea. Na jeho dotaz, čo viem, ho presvedčil vyskakovací nôž, ktorý som si vyrobil v puškárskej dielni vďaka parťákovi Vilémovi Frankovi. On mi požičal nákres noža a pri práci mi radil, keď som rezal čepeľ z ocele a vykoval pružinu z pera, vybrúsil ich, vyžíhal, vyvŕtal, vrátanie tepelného spracovania zakalenia a popustenia. K rúčke boli vyhotovené vnútorné plechy s mechanizmom kolíkovej západky, s bočnou západkou, predné kovanie z duralu a zadné kovanie z ocele, pre vyváženie noža. Pod drevenými rúčkami bol aj mechanizmus poistky. Všetko presne opracované, vyleštené, s lakovanou rúčkou som zmontoval nitovaním. Kolega rytec mi na nôž vyryl monogram. Nôž bol istou majstrovskou prácou.

Riaditeľ Anton Drobný prišiel na hrad už v roku 1968 a zakrátko sa zaslúžil o založenie historického oddelenia s vedúcou PhDr. Janou Kramplovou², s konzervátorsko-reštaurátorským pracoviskom. Tu som prijal miesto konzervátora, že z montáže nových zbraní z puškárskej dielne tu konzervovať a reštaurovať zbrane staré, spolu s inými predmetmi. S Mistrem Syslem sme tu boli kolegovia a práca sa mi tak zapáčila, že sa mi stala s tvorivým zaujatím celoživotným poslaním.

K tomuto rozhodnutiu istotne prispela celá atmosféra výnimočného hradu Červený Kameň v pôsobnosti Ministerstva kultúry, s jeho expozíciami a hlavne so zaujímavými, príjemnými osobnosťami jeho kolektívu, s pracoviskami po celom areáli. V tom čase na hrade fungovala prevádzka múzea s veľkou reštauráciou, s víkendovým zábavným grilom s hudbou a s možnosťou ubytovania, o ktorý sa starala veľká časť z asi vyše 60-ich zamestnancov. Napríklad okrem iného záhradník pravidelne v lete do expozície prinášal čerstvé kvety zo skleníka. V podhradí ešte žili rodiny, ktoré tu pôsobili v čase panovania Pálfiovcov a niektorí ich potomkovia tu boli zamestnaní. Čulý ruch na hrade s množstvom návštevníkov lákal aj krásami Malých Karpát naokolo.

Na počiatku môjho odborného smerovania mi veľmi pomohlo absolvovanie ročného „Kurzu konzervátorov“ v Brne. V rokoch 1969-1976 vyškolil asi 250 záujemcov prevažne z múzeí a galérií ČSSR. Toto štúdium bolo pripravené na vysokej profesionálnej úrovni a absolventovi poskytlo všetky potrebné informácie o múzejnej problematike. Zahŕňalo praktické základy múzejnej práce o súvisiacich zákonoch, cez depozitárny režim, konzervácie jednotlivých najčastejšie sa vyskytujúcich materiáloch v múzeách s bezpečnosťou práce, až po etiku práce konzervátora. Súčasťou štúdia bola exkurzia konzervátorských pracovísk s ukážkami ich činností v Brne, kde mali aj oddelenie pre výrobu kópií a do Mikulčíc, ako tam prebiehajú vykopávky a záchrana predmetov.

Na záver každý absolvent musel vyhotoviť majstrovskú prácu na zvolenom predmete, ku ktorej spísal kompletnú dokumentáciu s opisom predmetu, s návrhom a postupom konzervácie, použitou literatúrou a fotodokumentáciou a tú obhajoval pred komisiou. K tomuto účelu som si vybral balkánsku pištoľ bratislavského puškára Johana Fischera. Ku pištoli som vyrobil nabijak, kovanie predpažbia pri hlavni z mosadze, tri kolíky so závesom na hlavni, časť spúšte a lúčika. Náročné bolo aj doplnenie a lepenie popraskanej pažby a jej vyštiepeného predpažbia.

Múzeum mi umožnilo absolvovať diaľkové štúdium SPŠCH v Bratislave so zameraním na chemickú technológiu a neskôr zváračský kurz. Ten organizoval Výskumný zváračský ústav v Bratislave a viedol ho Ing. Michal Vyskočil a pán Beše v Dome techniky. Kurz mi umožnil si vyrábať rôzne pomôcky a nástroje na reštaurovanie. Viacerí sme navštevovali semináre po republike s novými poznatkami pedagógov a skúsených múzejníkov. Niekedy ich doplnili aj konzervátori, ktorí hovorili, čo sa im osvedčilo zo svojej praxe.

Naše pracovisko sa nachádzalo na druhom poschodí východného krídla hradného paláca medzi foto ateliérom, kde sa robila fotodokumentácia a s ďalšími kanceláriami odborných pracovníkov. Konzervátorská dielňa mala tri miestnosti. Tu sme traja kolegovia so mnou konzervovali prevažne kovy. Ján Neshoda ma zaučil do základov konzervovania kovov a Juraj Slovák sa venoval viacerým materiálom, mal širší záber a reštauroval aj hodiny. Kolegynka Agneša Ištoková sa venovala keramike a textilu. Ďalší kolegovia, reštaurátorka obrazov a sôch Katarína Gregorová a reštaurátor Mistr Sysel, ktorý tu reštauroval nástenné maľby, inak pracovali prevažne doma. Mistr Sysel behom svojej celoživotnej práce sa podieľal na záchrane veľmi významných a náročných umeleckých pamiatok aj po Slovensku, od gotických oltárov, obrazov a plastik, cez nástenné transfery a iné vzácne umelecké diela. Kládol dôraz na zachovanie pôvodného vzhľadu diela. V areáli hradu pracoval ešte kolega Štefan Minárik, ktorý reštauroval aj väčší nábytok v dielni v západnej bašte s menším strojným vybavením. Obdivoval som, ako riešil technické problémy pri práci s pôvodnou technológiou a v závere, ako bravúrne nanášal politúru na veľké plochy nábytku. Nakoľko pažby zbraní boli politúrované, zaučil ma do tajov tejto metódy a vysvetlil mi jej postupné nanášanie aj rizika, čoho sa treba vyvarovať. Aby sa táto prastará metóda vydarila, vyžaduje si dokonalú remeselnú zručnosť.

Vybavenie nášho pracoviska bolo veľmi dobré pre mechanické úkony aj s malým sústruhom, brúskami a v strednej miestnosti s chemickým laboratóriom s digestorom, s veľkou sušičkou a destilačným prístrojom. Pracovisko bolo plánovite zariaďované a neskôr sme získali ultrazvukovú čističku aj zvárací aparát na propán bután. Všetko nám zabezpečoval nákupca vrátane chemikálií a ďalšieho vybavenia, alebo náradia. Pre úplnosť, v podhradí hradu mala údržbárska čata riadnu stolársku a zámočnícku dielňu.

Nakoľko som sa špecializoval na konzerváciu a reštaurovanie zbraní, bol mi pridelený na starostlivosť aj depozitár kovov a zbraní. Tie boli uložené na regáloch v niekoľkých radoch. Netušil som, ako sa v jednej veľkej debni ocitli súčiastky zo zbraní, kovania, zámky a iné. Pravdepodobne niekto tie zámky študoval, ale už ich nevložil späť. Časť z nich som s puškou spároval a zámok k nej pridrôtoval. Vyrobiť taký zámok v dnešnej dobe by bolo extrémne náročné a nikdy by nenahradil originál. Mojou úlohou pri kontrolách depozitov a v expozícii bolo robiť aj pravidelné týždenné meranie a vyhodnocovanie klimatických podmienok.

Asi po roku som v dielni zostal sám, a tak som si pracovisko prispôsobil k potrebám starostlivosti o zbrane. Na veľký stôl pozdĺž stredu som si nechal vyrobiť stojan na zbrane, ktorý som doplnil o poličku na náradie s osvetlením. Z druhej strany stola som osadil zubno-technickú brúsku, a tak tu v miestnosti vzniklo niekoľko samostatných pracovísk pre konkrétne činnosti – brúsenie, leštenie, sústruženie a mechanické práce na stole so zverákom. Obdobne som si do skrine rozčlenil na tácky náradie a pomôcky k jednotlivým operáciám so zbraňami. Na demontáž-montáž, čistenie, konzerváciu, na lepenie a obrábanie dreva, na jeho povrchové úpravy. Vo výsledku práce som mal hneď poruke to, čo som v danej chvíli potreboval.

Pri určitom druhu poškodení ale nebolo možné použiť bežné náradie, a tak som si viaceré pomôcky musel vyrobiť, aj pozvárať. Jednalo sa o špeciálne svorky na prasknuté rukoväte pištolí, na dopĺňanie poškodeného predpažbia, pre demontáž a montáž čapu hlavní, alebo náradie na mieru na nitovanie, rydlá, pílky a pod. Skrutkovače v puškárskej dielni boli vybrúsené ku každej skrutke na svoju mieru, aby nedošlo k jej poškodeniu. Pre účely reštaurovania bolo dôležité získať určitý materiál, ktorý sa zámerne v dielni odkladal. Jednalo sa o mosadz, železo, staré drevo či perleť, z ktorých sa dala vyrobiť potrebná chýbajúca súčiastka. Napríklad perleť som vybrúsil z lastúry, alebo zo starého gombíka.

Rukami mi prešli desiatky zbraní a ďalších predmetov, tešilo ma, keď si predmet vyžadoval doplnenie, čiže jeho reštaurovanie. Najväčšou pracovnou výzvou bolo reštaurovanie brnenia, na viacerých miestach skorodovaného s rozpadajúcim sa pancierovaním z dôvodu degradácie kožených remienkov. Úplná demontáž tak umožnila kompletné konzervovanie kovu, odhrdzavenie a následnú konzerváciu. Pred montážou na nové remene bolo potrebné chýbajúce súčiastky nanovo vyrobiť a zakonzervovať ich. Išlo o pánty, čalúnenie, kožené remienky a na rukavici viaceré články pancierovania prstov. Hotové brnenie lákalo si ho opatrne vyskúšať, ale stalo sa, že v jednej chvíli nit na lýtku povolil. Kolega stŕpol a všetci prítomní stíchli, kým som nepovedal: „Ešteže sa to nestalo v boji“. Spoločne sme sa zasmiali. Bol som za to vďačný a ten nit som utiahol viacej. Bolo by nepríjemné, keby sa to rozpadlo pri výstave. Vtedy som netušil, že sa z brnením stretnem ešte raz v inom múzeu a za iných okolností.

Ku konzervátorským metódam som si viedol evidenciu literatúry, chemikálií na sklade a zaujímavé receptúry na povrchové úpravy kovov, ktoré mi chýbali. Spisoval som si slovník odbornej terminológie z literatúry, aby som rozumel odborným výrazom, lebo takú knihu som nepoznal. Keď ku nám prišiel kolega PhDr. Milan Togner³, ktorý tvorivo 23 rokov pôsobil na Slovensku, v roku 1982 vydal knihu Historický nábytok, ako terminologický slovník historického nábytku. Jeho súpis odbornej terminológie do 800 výrazov je pre múzejníkov veľmi prospešný, má široký záber pojmov a veľmi obsiahle objasnenie významu daného slova, na čo slúžilo.

Z hľadiska evidencie predmetu, postupu zásahov, ten bol v pôvodnom stave nafotený pánom Jozefom Šuchom, neskôr pani Lýdiou Grúberovou vo fotoateliéri, na pracovisku rozpracovaný a opäť v ateliéri po zreštaurovaní, ktorí nám vyvolané fotografie priniesli. Vo svojej evidencii predmetov som si niekedy k práci robil náčrtky súčiastok s ich umiestnením na zbrani a s detailmi.

Priebežne a v závere ošetrenia predmetu sme robili zápis o celom postupe do inovátorskej konzervátorskej karty. Tie sme získali z HM – SNM z ich metodického pracoviska a boli vyhotovené s predtlačou na diernoštítkový mechanický dekodér. Z desiatok kariet zavesených na konštrukcii sa vložením ihlíc do otvorov po obvode karty zo štyroch strán dali z nich naraz vybrať rôzne karty podľa 1. materiálu, 2. predmetu a obdobia, 3. druhu zásahu konzervovanej techniky a 4. iných kritérií. Táto karta predbehla počítačové spracovanie svojou efektivitou na malej ploche. Konzervátor len označil po obvode kolónky, čo súviselo so zásahom na predmete a nemusel ich opisovať.

Z odborných pracovníkov historického oddelenia tu pracovala aj PhDr. Mária Slepčanová a PhDr. Vojtech Hron. Nám najviac poskytoval konzultácie PhDr. Ján Krampl. Tiež nám zabezpečoval reštaurovanie našich náročných zbierok a výrobu chýbajúcich častí v špecializovaných oddeleniach firmy Umeleckých remesiel v Brne. Na ich pracoviskách sa reštaurovali naše sedacie nábytky, tabernákulum a komody, ku ktorým v kovolejárskej dielni v Blansku odlievali rôzne kovania. Táto spolupráca bola po zreštaurovaní zbierok zavŕšená veľkou výstavou akvizičnej činnosti múzea s názvom „Prírastky,“ (1970-1980)⁴. Tá svedčila o vysokej profesionalite našich odborných pracovníkov a všetkých reštaurátorov. Výstava bola odprezentovaná o rok v Bratislave v Historikom múzeu a v Prahe v Umeleckopriemyselnom múzeu, kde končila v ďalšom roku.

Od istého času nám pribudol kolega konzervátor dreva Michal Barčík a vedúca oddelenia Ing. Dana Straková. Vedenie múzea vypracovalo plán v hornej záhrade vybudovať veľké pracovisko s komorou na sanovanie škodcov v zbierkach gamažiarením s pôsobnosťou pre celé Slovensko. Také sa nachádza na Zámku Roztoky u Prahy. Žiaľ, tieto veľkolepé plány sa nesplnili.

Treba mi spomenúť, že od môjho príchodu asi po roku bol hrad uzatvorený pre verejnosť a nastalo dlhšie obdobie jeho náročnej celkovej generálnej opravy. Mimo iné južné krídlo nad dedinkou Pílou vykazovalo trhliny, ktorých pohyb sa preukázal meraním Ing. Ivana Cebecauera. Opravou prešiel hrad, bola vyčistená hradná studňa a prebehol tu archeologický výskum PhDr. Štefana Holčíka⁵, CSc., do ktorého som sa zapojil vo voľnom čase. Veľkou obnovou prechádzalo aj podhradie. Napríklad kamenosochári sekali píniové šišky na piliere brán v záhradách a kamarát Oskar Košecký ma učil v ich dielni sochárstvu, modelovaniu z hliny s následným odliatím busty.

Na hrade nastali veľké zmeny, boli zrušené niektoré pracovné miesta, prevádzka reštaurácie s ubytovaním a iné, presúvali sa zbierky.

Príjemnými chvíľami pre zamestnancov v tých rokoch bolo, že ROH pripravovalo celopodnikové zájazdy v predĺženom víkende za kultúrnymi pamätihodnosťami po republike, po hradoch a zámkoch v Čechách a na Slovensku, po skanzenoch s návštevou Krakova v Poľsku.

V júli v roku 1979 bolo Múzeum Červený Kameň zlúčené so Slovenským národným múzeom v Bratislave. Po asi ôsmich rokoch v Múzeu Červený Kameň som odišiel do Bratislavy, kde som už žil so svojou rodinou.

Tu som sa prihlásil k amatérskym výtvarníkom v Obvodnom kultúrnom stredisku Bratislava III. na Vajnorskej ulici, čo mi umožnilo venovať sa výtvarnej záľube, aby som porozumel výtvarnému umeniu. Pod vedením lektorov Akad. mal. Júliusa Kollera, Akad. mal. Kvety Fuliérovej, Akad. mal. Ľubomíra Ďurčeka a ďalších výtvarníkov sme si vďaka nim rozvíjali svoju tvorivosť a spolu prežili nezabudnuteľné chvíle. Tí pre nás pripravili množstvo aktivít, vrátane letných sústredení vždy na inom mieste ČSSR, pravidelné súťaže s výstavami a sériami školení. Už na prvej súťaži AMA 80, som získal čestné uznanie za ekologické reliéfy zo sadry. Do svojej tvorby som zahrnul prácu s rôznymi materiálmi od modelovania z hliny a keramickej tvorby, po prácu s kožou a s kovom. Najviac som sa však venoval kresbe a maľbe, ktoré som prezentoval na viacerých výstavách. To všetko mi pomohlo nadobudnúť aj výtvarné zručnosti a vidieť tú umeleckú krásu s jedinečnou remeselnou hodnotu na všetkých zbierkových predmetoch.

Autor: Aleš Šilberský
Fotografie: z archívu autora

Zdroje:

1. Aleš Šilberský – Obdivuhodný restaurátor Mistr František Sysel, kniha Táta Hugo Šilberský, vydalo nakladatelství Martin Strouhal v roce 2024

2. PhDr. Jana Kramplová – Vznik a rozvoj múzea na hrade Červený Kameň, Múzeum 2/1988

3. Životopis Prof. PhDr. Milana Tognera Csc. Internet – Milan Togner – Wikipedie

4. PhDr. Ján Krampl. PhDr. Milan Togner - Prírastky, (1970-1980), Katalóg k výstave

5. PhDr. Holčík, Štefan – Hrad Červený Kameň, NKP Archaeologia historica. 1981, vol. 6, iss. [1], pp. 429-432, Internet – 139364.pdf

Upravená dielňa pri lepení predpažbia pušky s prípravkom

Reštaurátorská dielňa, čiastočne doplnená

Pištoľ z kurzu konzervátorov, rozpracovaná

Pištoľ z kurzu konzervátorov, lepenie predpažbia

Brnenie, pôvodný stav

Rukavica brnenia, po reštaurovaní

Brnenie, po reštaurovaní