Od založenia Oddelenia kultúry karpatských Nemcov v roku 1994 v Historickom múzeu pánom riaditeľom RNDr. Ondrejom Pössom, CSc.¹ som s ním spolupracoval. Vďaka nemu múzeum prešlo viacerými etapami svojho vývoja. Keď v roku 1997 vzniklo SNM - Múzeum kultúry karpatských Nemcov, so sídlom na Žižkovej ulici č. 14, v prvých rokoch s odbornou pracovníčkou Mgr. Magdalénou Horvátovou sme získali väčšiu časť nášho zbierkového fondu. V tomto náročnom období nám veľmi pomáhali rodáci, karpatský Nemci, ale aj mnohí starožitníci. Neskôr pribudla odborná knižnica, pracovisko sa rozrástlo na 7 členov a všeličo sa zlepšilo v činnosti aj vo vybavení múzea.

Od samého počiatku bolo pre nás všetkých budovanie muzeálnej inštitúcie veľká výzva. Po kolaudácii novo zrekonštruovanej budovy sme si ju do roka – dvoch zariadili nábytkom a všetkým potrebným na pracoviskách aj v depozitároch. V lete 1998 sme otvorili a sami prevádzkovali prvú expozíciu. Na jej príprave, čistení predmetov aj inštalácii sme pracovali všetci, v rátanie kolegyne Vilmy Szücsovej. Výtvarné riešenie a realizácia expozície bolo v gescii a spolupráci s výstavným štúdiom D & D a s ním o pár mesiacov neskôr sme v Nitrianskom Pravne v dome stretávania karpatských Nemcov otvorili expozíciu, zameranú na tunajší región Haverland. Teší ma, že podľa mojich návrhov účelového stola a pultových vitrín do expozície sa tieto zariadenia dali vyrobiť a doteraz slúžia vo viacerých expozíciách.

Naša spolupráca s mojimi kolegynkami z Historického múzea príležitostne pokračovala aj v SNM – MKKN s Mgr. art. Silviou Birkušovou na reštaurovaní textilu a s reštaurátorkou Akad. mal. Zuzanou Sladkovskou na reštaurovaní našich obrazov.

V roku 2004 pribudla expozícia v Handlovej venovaná baníctvu tiež v dome stretávania karpatských Nemcov. Je síce menšia, ale veľmi pestrá sortimentom zbierok s väčšou vitrínou na mieru a inštaláciou zaujímavých predmetov. Mnohé z nich som konzervoval priamo tu počas jej prípravy a na poschodí som býval. O rok na to sme obnovili a rozšírili našu Bratislavskú expozíciu na prvom poschodí v dostavbe objektu č. 16 a prízemie sme tak vyčlenili na naše výstavy.

Prvá dlhodobá výstava tu bola Premeny Zuckermandla, s názvom tejto štvrti Bratislavy. Nakoľko to bola retrospektívna výstava na paneloch po demolíciách v 60. - 70. rokoch na podhradí v súvislosti so stavbou nového mosta, bol o ňu veľký záujem. Katalóg obsahoval nielen fotografie ulíc, domov a vtedajšieho života, ale aj súpis majiteľov domov a pôsobiacich firiem a vtedajších živností. V prvom výklenku pod schodiskom postupne pribúdali predmety z tejto lokality s pôvodnou dlažbou, so zaujímavými tehlami od 17. - 19. storočia s murárskym náradím, vzácnymi delovými guľami z podhradia   aj s premetmi z vinohradníctva. V druhej časti boli predmety zo života mestskej domácnosti s náznakom interiéru aj ateliéru sochár F. X. Messerschmidta s kópiou jeho busty.

Ďalšia stála expozícia pribudla neskôr v roku 2014 v spolupráci s pracovníkmi SNM - Martin v skanzene, v drevenici z Turčeka. Táto expozícia vznikla v dvojgeneračnom dome s poschodím s pôvodným vybavením domácnosti a so stálou výstavou o živote karpatských Nemcov. Od roku 2016 bola na niekoľko rokov do roku 2022 vytvorená expozícia Huncokári o lesných robotníkoch,  zamestnancov Pálfiovcov v SNM - Múzeu Červený Kameň. Jej príprava bola náročná, ako po odbornej stránke spracovaním historických a archívnych dokumentov, tak bolo potrebné zozbierať čo najviac ich zbierkových predmetov. Pri návštevách miest pobytov Huncokárov v Karpatoch sme boli prekvapený čo všetko oni robili a aké nástroje kedysi používali. Táto expozícia bola mimoriadne zaujímavá, ako bola poučne urobená so sídlami a horárňami doplnenými do veľkej mapy Karpát na stene v prvej miestnosti s informačnými panelmi a v druhej časti s množstvom pracovných predmetov aj z ich domácností, zo života. Podarilo sa nám to vďaka obetavosti nielen môjho kolegu z Červeného Kameňa Juraja Slováka, ktorý v tom čase pracoval tu v Archeologickom múzeu a všetky lokality aj mnohých ľudí poznal. Tiež sa priamo zapojili potomkovia Huncokárov so svojimi spomienkami a predmetmi.

Múzeum od svojho počiatku od prezentovalo množstvom zaujímavých výstav na Slovensku aj v zahraničí, najviac v Nemecku, Rakúsku a Maďarsku. Boli to výstavy ako Dejiny a kultúra karpatských Nemcov, Kremnická kamenina, Kúzlo starých smaltov, Osobnosti vedy a techniky, Sochár Jozef Damko, V záhrade pokoja, Ohýbaj ma mamko a mnohé ďalšie. Pravidelne sme robili rôzne výstavy v Kežmarku ku Sviatku kultúry karpatských Nemcov. Osobitne som prispel s výstavou Vysoké Tatry štetcom a objektívom o moravských umelcoch, mojom tatovi výtvarníkovi Hugovi z Loštíc a jeho priateľovi, vynikajúcom fotografovi Jaroslavovi Koupilovi z Mohelnice. Bola viacej krát prezentovaná aj v Tatrách s výstavou o Tatranskom spolku, aj po Morave. Každoročne bolo urobených viacero výstav nielen samostatných, ale tiež kolektívnych výstav, zväčšia v spoluprácu s menšinovými múzeami.

Teší ma, že na mnohých výstavách som tu nachádzal uplatnenie jak pri ich príprave, alebo pri samotnom aranžovaní výstav potom, čo som zbierkové predmety zakonzervoval.

Niekoľko krát som navštívil vybrané semináre, bývali aj vo výstavnom pavilóne na Žižkovej ulici, v spolupráci s Vysokými školami a konzervátormi aj z Čiech so zaujímavými príspevkami. Prekvapilo ma, že kolegovia konzervátori z iných múzeí po Slovensku už tu zväčša neboli, len pár z Bratislavy. Väčšinu tvorili študenti z vysokých škôl, pre ktorých seminár tvoril iné poznanie a príležitosť sa prezentovať. Prekvapil ma jeden študentský príspevok navrhujúc využiť automatickú linku na konzerváciu kovov. Jeden z jeho motívov bola vyššia efektivita zariadenia, ktorá by naraz spracovala množstvo kovových predmetov a súčasne by usporila pracovné miesta. Aj taká je predstava o našom povolaní. Železá sa vložia do stroja a budeme to zakonzervované, bez práce. V tomto prípade bola študentova neznalosť odmenená potleskom. Iróniou je, že pracovné miesta, ktoré chcel ušetriť už prestali exitovať a tie súčasné minimálne, poddimenzované stavy žiadne stroje v našom obore nenahradia. Poznáme niekoľko druhov korózia, ktoré sú veľmi odlišné na súčiastkach niekedy len u jedného predmetu, kde je potrebné postupovať lokálne. Napríklad pri spečenej, tvrdej korózii kyselina fosforečná ju len minimálne uvoľňuje, ale pritom holý kov už rozleptáva. Preto táto korózia musí byť mechanicky rozrušená a až následne ju kyselina dokáže rozpúšťať za stáleho mechanického uvoľňovania. Keď sa objaví bodová korózia, každé ložisko musí konzervátor vyčistiť zubnotechnickou brúskou tak, ako zubár. Ktorý stroj by to dokázal?

Nakoľko pre konzervátorskú činnosť som tu na pracovisku spočiatku nemal samostatnú miestnosť, jednotlivé operácie som robil na troch miestach v kancelárii, na chodbe a v pivnici. Až v roku 2005 nám v dostavbe budovy č. 16, v podkroví pribudli tri špecializované depozitáre a konzervátorské pracovisko so skromným vybavením. Vzhľadom na moje predošlé skúsenosti sa mi tu darili mnohé predmety nielen zakonzervovať, ale aj zreštaurovať.

Nová príležitosť sa mi naskytla s pridelením počítača, pre spracovanie konzervátorskej dokumentácie, zbierkových predmetov a viacerej agendy, napríklad našich aktivít pri výstavách. Nakoľko pán riaditeľ a odborný pracovníci boli veľmi publikačne aktívny, v našom zborníku Acta Carpatho-Germanica a iných vydavateľstvách, venoval som sa tiež retušiam ich fotografií. Ako iný konzervátori tiež som sa venoval ďalším činnostiam čo súviseli s prevádzkou nášho múzea.   

Popri zamestnaní v súkromí som sa v roku 2018 stal aj zakladajúcim členom Račianskeho muzeálneho spolku, kde som sa do minulého roku podieľal na jeho bohatej zbierkovej, výstavnej a publikačnej činnosti. Už pred tým od roku 2016 som písal články do web stránky Račan.sk, pre osvetu a vznik múzea v Rači:

„Potrebujeme zanietenú, uvedomelú spoločnosť k záchrane kultúrneho dedičstva, takú ktorá si je vedomá kultúrnych hodnôt aj v kuse hrdzavého železa, nakoľko môže dokumentovať, doplniť dávnu históriu. Napríklad iný tip nástroja, predmetu aký nepoznáme. V reálnom živote je význam kultúrneho dedičstva široký. Predstavuje podstatu našej existencie, je základom pre pochopenie akú cestu sme urazili, kde sa nachádzame a akým smerom by sme mali ísť, aby sme si ho nezničili. Je nesporné, že nám minulosť mizne pred očami. Čo kedysi bolo bežne v domácnostiach, na povalách už nie je. Dokumenty, fotografie a iné predmety príbuzných mnohým nič nehovoria. Že sú za nimi osudy ľudí, životné príbehy z ktorých by sme sa mohli poučiť všetci chápe každý vnímavý človek. Ten si ich váži, aj si ich ochraňuje. Mnohé jednotlivosti vydajú svoju hodnotu až v celku s inými a práve pre tieto účely budujeme muzeálne zbierky, odborne ich spracovávame, aby sme ich napokon mohli predstaviť verejnosti v celej svojej kráse. Muzeálne činnosti, starostlivosť o predmety minulosti vedú národ k vyššej kultúrnej vyspelosti, predstavujú nenahraditeľné hodnoty a sú pozvaním k novému poznaniu“.

Na záver svojho pôsobenia vo viacerých múzeách na Slovensku som v roku 2021 pripravil výstavu s názvom: „Výber z reštaurátorskej činnosti SNM – MKKN, (pohľad do minulosti aj budúcnosti)“. Naším zámerom bolo v náznaku predstaviť, ako minulosť ovplyvňuje činnosť konzervovania a reštaurovania umeleckého remesla. Tieto činnosti si denne vyžadujú zodpovedať viacero otázok. Konzervátor zachováva pôvodný stav predmetu, reštaurátor nie je titul, on dopĺňa to čo sa poškodilo, alebo stratilo z celku predmetu. Na paneloch sme prezentovali po dvoch zbierkových predmetoch s popisom ukážky jednotlivých postupov konzervácie a reštaurovania, čo začína dôkladným oboznámením sa s predmetom a spracovaním písomnej aj fotografickej dokumentácie.

Výstava nepredstavovala ucelenú problematiku konzervovania a reštaurovania, ale v rámci našich možností predovšetkým nastoľovala o čom je táto činnosť, o čom by mohla byť, ak si všetci uvedomíme jej význam pre zachovanie našej kultúry. V našich múzeách a galériách k predošlým zbierkam z dvadsiateho storočia za posledné roky pribudlo opäť veľké množstvo novozískaných predmetov. Výročná správa za rok 2024 uvádza 932983 ks prírastkov zbierok len spoločenskej vedy v SNM². K tej minulosti s množstvom zbierok už vtedy počet konzervátorov a reštaurátorov nestačil. V roku 2010 časopise Múzeum na to upozorňoval kolega PaedDr. Tibor Díte³. No v súčasnosti je týchto pracovníkov ešte menej a žiaľ niektoré naše už vybavené pracoviská v inštitúciách zanikli, ako to na Červenom Kameni. O možnosti vybudovania ústredného konzervátorského, reštaurátorského a preparátorského pracoviska pre potreby celého SNM ohlasuje už Výročná správa v roku 2000⁴. Nie je to len interná záležitosť v múzeách a galériách, je to nedocenenie významu tejto profesie. Pritom konzervovanie a reštaurovanie je krásne povolanie, kde tak ako lekári nielen zachraňujeme poškodené predmety, ale reštaurovaním vytvára nové hodnoty.

Výstava poskytovala z jedného pracoviska dva pohľady: Jeden na minulosť, ohliadnutím sa, čo by mohlo byť prínosom zo skúseností v štyroch uvedených múzeách. V SNM - Červenom Kameni, v Mestskom múzeu, v SNM – Historickom múzeu a SNM - MKKN. Konštatujem, že na každom pracovisku som získal príležitosti uplatniť poznané vedomosti a tvorivo tam do praxe priniesť niečo nové. Pokúsil som sa to dôležité z týchto pracovísk tu od prezentovať.

Druhý pohľad do budúcnosti je otvorený, ako sa každý konzervátor pripraví teoreticky a prakticky na svoje povolanie, v čom mu pomôžu kompetentné inštitúcie a čo sám tvorivo vyrieši. Dúfam, že pre túto budúcnosť zostavené články prinesú pár nápadov a poučení.

K výstave som pridal časť otázok, ktoré som doplnil pre predstavu čo všetko činnosť konzervovania a reštaurovania ovplyvňuje:

1. Aký máme vzťah ku našim kultúrnym hodnotám v celej spoločnosti a ako ho rozvíjame?
2. Aké sú naše priority pri záchrane, ale aj využívaní nášho kultúrneho dedičstva?
3. Ako rozvoju múzeí a galérií pomáhajú verejné média a cestovný ruch?
4. Z počtu múzeí a galérií na Slovensku asi 120, koľké majú reštaurátorské pracovisko?
5. V akom stave sa nachádzajú budovy, depozitáre, expozície, reštaurátorské pracoviská a materiálno technické vybavenie oproti tomu vo svete, máme plány do budúcnosti?
6. Ako školy učia remeslo, získavajú žiaci potrebné praktické remeselné zručnosti?
7. Koľký študenti reštaurovania si vedia nájsť prácu v obore v múzeách a galériách?
8. Ako a čím podporuje legislatíva konzervovanie a reštaurovanie v múzeách a galériách?
9. Máme záujem o špičkové pracoviská so skúsenými odborníkmi špecialitami na materiál?
   10.  Doplníme poddimenzované a obnovíme zaniknuté reštaurátorské pracoviska?
   11.  Na aký počet zbierok v múzeách a galériách pripadá jeden konzervátor?
   12.  Dodávateľsky ošetrené zbierkové predmety predstavuje iba zlomok zbierok, kto sa kedy postará o konzervovanie ďalších predmetov v inštitúcii, ak nie vlastný pracovníci?
   13.  Aké sú externé finančné náklady na ošetrenie zbierok oproti vlastnými pracovníkom?
   14.  Ako sú ohodnotení vlastný pracovníci konzervátori a reštaurátori, ktorý nám zachraňujú a zhodnocujú zbierkové predmety? 

Každá z uvedených otázok je vzájomne prepojená, ktorá ovplyvňuje prácu konzervátorov a reštaurátorov v múzeách a galériách a ich záujem tu pracovať. Ak nám nie je ľahostajný stav nášho kultúrneho dedičstva, tieto otázky si zaslúžia osobitú pozornosť príslušných organizácií. Odďaľovanie riešení týchto pracovísk, zlého stavu predmetov v nevhodných podmienkach a nedostatok konzervátorov spôsobuje vážne škody na našom kultúrnom dedičstve. Každé omeškanie sťažuje ich záchranu a nutne zvyšuje prácnosť aj náklady uviesť ich do pôvodného stavu. Navyše aj zakonzervované predmety potrebujú po čase re konzerváciu. Sleduje sa to v depozitároch?

Rozvoj našich pracovísk, starostlivosti o zbierky a ich odborné spracovanie začal v 60. až 90. rokoch 20. st.. Mne sa vtedy otvoril neznámy svet múzejníka, za ktorý som nesmierne vďačný a ďakujem všetkým kolegom s ktorými som prišiel do styku za možnosť s nimi pracovať. Musím zdôrazniť, že tie krásne výsledky sa diali vďaka tímovej práci celého úžasného kolektívu na pracovisku spolu s našimi historikmi. V článkoch o štyroch múzeách som sa pokúsil nahliadnuť do muzeálnej problematiky okolo konzervovania a reštaurovania, čo sa tam dialo v posledných cca 50 tich rokoch. Je škoda, že sa nám tu všeličo zmenilo a mnohým chýba nadšenie do múzejníctva. Väčšina mojich kolegov v tomto obore pracovala až do penzie, lebo nás to bavilo.

 Nájdu sa ľudia, ktorí si toto uvedomujú a majú záujem prispieť k záchrane našej národnej kultúry a našej identity. Zbierky vždy potrebujú základné ošetrenie a vhodné podmienky k uloženiu. Kto z mladý ľudí sa stane pokračovateľom tohto odkazu? V tomto duchu som mal rozhovor s pani redaktorkou Alexandrou Popovičovou o problémoch reštaurovania do Slovenského rozhlasu⁵.

Za svoju činnosť v múzeách som bol ocenený Karpatskonemeckým spolkom a Zväzom múzeí na Slovensku. V roku 2021 som odišiel do penzie z Múzea kultúry karpatských Nemcov po 24 rokoch činnosti. V súčasnosti je riaditeľom v SNM - MKKN Mgr. Rastislav Filo.

Autor: Aleš Šilberský
Fotografie: Z archívu Aleša Šilberského

Zdroje:

1. RNDr. Ondrej Pöss, CSc. Mgr. Magdaléna Horvátová – Expozícia dejín a kultúry karpatských Nemcov, Múzeum 4/1998, s. 12-15

2. Výročná správa za rok 2024, Stav odbornej evidencie zbierkových predmetov, s. 35

3. PaedDr. Tibor Díte – Konzervátor, jeho miesto v múzejnej praxi – súčasný stav a perspektíva,  Múzeum 1/2010, s. 26-28

4. Výročná správa za rok 2000, Poslanie a strednodobý výhľad SNM s. 2

5. Na slovíčko - NEV - Rozhlasový archív STVR

Ukážka z raštaurovania

Výsledok raštaurovania

Ukážka zo záchrany fotoaparátu